Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 5. kapitola

29.08.2010 (15:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 946×

Chladivý dotyk ma ťahal za budovu. Po chvíli som sa pozrela na toho človeka, ak sa to tak dá nazvať. Bol to Emmett. Využila som jeho chvíľku nepozornosti a vytiahla si ruku z jeho zovretia. Zastala som na kvitnúcom trávniku a pozerala sa na neho. Neotočil sa. Čakala som asi dve minúty, kým sa rýchlosťou blesku otočil a schytil ma do náručia. Niesol ma k parkovisku za malú budovu, ktorá tam stála.

Stáli sme za ňou a son sa rukou oprel o stenu. Nechápavo som sa na neho pozrela a on mal v tvári vražedný výraz. Zuby mal stisnuté a oči úplne čierne.

Pozrel sa na mňa ľútostivo, chcel, aby bolo všetko ako predtým, ale ja som mu nevedela odpustiť, aj keď som ho milovala. Nevedela som prečo, ale cítila som, že ešte nie je ten správny čas.

„Jess, nechoď tam. Ja ťa tam nepustím,“ povedal cez zaťaté zuby. Musela som zavrieť oči a pozrieť sa do zeme, pretože by som mu mohla sľúbiť, že tam nepôjdem a to by znamenalo čiastočnú stratu
nových priateľov a to som nechcela. Bez mihnutia oka som sa otočila a chcela odísť, ale on ma chytil za ruku a vrátil na pôvodné miesto.

Hlavou sa približoval k tej mojej. Očami skúmal moju tvár a rukou ma nežne hladil po líci. Pocítila som túžbu po jeho perách, ale potom som zase pocítila ten pocit, že nie je ešte ten správny čas.

Bol už úplne blízko pri mojej tvári a myslel si, že vyhral, ale ja som rýchlo obrátila tvár od neho a pozrela sa na parkovisko, ktoré bolo prázdne, okrem jednej osoby. Rosalie.

Vyzerala naštvane. Ruky zvierala v päste. Vražedným pohľadom sa na mňa pozerala. Utiekla
som z Emmettových nežných rúk, aj keď ich mal tvrdé ako kameň, boli veľmi jemné.

Rozbehla som sa k autu a rýchlo som z tade odišla. Domov som prišla asi za hodinu, pretože som ešte išla do lesa na zregenerovanie, ale veľmi sa mi to nepodarilo, pretože mi to miesto pripomínalo Emmetta.

Keď som prišla domov, nič sa tu nezmenilo. Vyšla som do svojej izby a lenivo si ľahla na posteľ.
Rozmýšľala som, rozmýšľala a rozmýšľala. Nad Emmettom, nad naším možným bozkom a nad Rosalie.

Zbadala som sa až o siedmej hodine večer. Takto dlho som ešte nerozmýšľala. Rýchlo som vstala
z postele a utekala do kúpeľne. Rýchlo som si rozčesala vlasy a ofinu som si vypla hore. Nalíčila som sa a išla sa pozrieť do skrine. Nevedela som, čo si mám obliecť. Pozrela som sa na seba. Mala
som oblečenú sukňu a tričko zo školy. Nahodila som zamyslený výraz, nečudujte sa, keď som sama doma, vždy hádžem čudné pohľady.

Vybrala som si tričko na ramienka a obliekla si ho. Potom som išla ku stolu a so zavretými očami som zhodila všetky časopisy, knihy a zošity na zem. Po dlhom čase som zase uvidela môj počítač. Aký blažený pocit. Otvorila som ho a on celý prekvapený naskočil.

Bola som rada, že je ešte použiteľný. Ja viem, bývam tu krátko, ale aj za tie dni sa dalo na ten stôl veľa vecí. Bolo to ako predtým. Zo škatule na nejaké moje blbostičky som vybrala jedno CD a napálila naň dobré pesničky. Znova som sa pozrela na hodinky. Mala som už iba dvadsať minút. Už? Rýchlo som sa pozrela na počítač. Tri, dva, jedna. Napaľovanie úspešne dokončené. Vytiahla som CD a vypla počítač. Schmatla som kabelku s peňaženkou a inými vecami. Z domu som vybehla ako blesk. Skoro ako Emmet. Ale nie. Na toho si netrúfam. Mohla by som prehrať. Musela som sa zasmiať nad mojimi myšlienkami. Nasadla som do auta a zapla si CD, ktoré som si napálila. Prvá bola moja obľúbená pesnička a tak som ju poriadne vypeckovala. Zobudíme trošku zvieratká, ktoré sú okolo. Alebo zveri? To je proste jedno.

Auto išlo v pohode, peniaze sme mali a tak iba nasadnúť a páliť do Seattlu na párty najlepšiu, najväčšiu. Dupla som na plyn, aby som tam mohla byť rýchlejšie. Zastala som pri škole. Všetci tam už boli. Zastala som pri nich a vystúpila z auta a rukou chytila dvere.

„Ideme?“ spýtala som sa a oni nadšene naskočili do auta. Jessica pomaly dokráčala a s úsmevom si sadla na sedadlo spolujazdca.

„Dobré pesničky,“ povedala a spolu so mnou kývala hlavou do rytmu. Usmiala som sa.

Najprv som nevedela, kde to je, ale potom som zvonku počula ohlušujúcu hudbu, ktorá mi bila do uší. Išla som za ňou a o chvíľu som uvidela budovu, do ktorej vchádza veľmi veľa ľudí a tak som zaparkovala na najbližšom mieste a všetkých vypustila. Zamkla som si auto a kľúče si hodila do kabelky. Jessica stála pri mužovi, ktorý stál pri vstupe. Niečo vysvetľovala a príliš sa pri tom usmievala. Potom na mňa ukázala prstom a chlap sa na mňa usmial.

Neisto som sa usmiala a pozrela sa na Jessicu. Rukou mi pokynula, aby som k nej prišla a tak som sa rozbehla za ňou. Dobehla som mierne zadýchaná, ale bol to len chvíľkový stav. Chlapec sa na mňa usmial. Poznala som ho. Bol to Jason. Ten chlapec, ktorý nám pomáhal so sťahovaním. Prstom som na neho ukázala a s úsmevom som povedala.

„Jason? Pamätáš sa?“ spýtala som sa zaskočená, že tu  pracuje.

„Akoby nie. Ten náš krátky rozhovor stál za to,“ povedal so smiechom a kamarátsky ma objal. Počula som, ako sa Jessica za mnou chichúňa.

„Hm, baby, dnes to tu je fakt drsné, dávajte si pozor,“ povedal a pustil nás dnu. Dnu bolo fakt dusno, ale inak tu bola poriadna zábava a poviem vám, aj poriadne pekní chalani.

Kráčala som za Jessicou, ktorá sa s úsmevom na mňa pozrela. Ako prvé sme išli k baru, objednali si jednu whisky a ja som si tam nechala kabelku. Rýchlo sme ju vypili a potom sme išli na parket. DJ to riadne roztočil, tancovali sme celú noc. Ani neviem ako, ale skončila som za barom.

Jason vyhadzoval už posledných ľudí. Rozprávala som sa s jeho šéfom a smiala sa.

„Jason, odveď ju von a potom sa vráť,“ povedal jeho šéf. Jason ma chcel odniesť na rukách, no ja
som sa postavila a odkráčala preč so slovami.

„Chodiť ešte viem.“ Vybehla som von, aj keď ma trochu motalo. Prišla som k svojmu autu, teda dúfam, že bolo moje a sadla si, pričom som sa oprela o dvere. Jason ku mne prišiel a sadol si ku mne. Pozeral sa na mňa a tak som sa na neho otrávene pozrela.

Myslela som si, že mi chce niečo povedať, no on ma schytil a rýchlo pobozkal. Jeho bozky však neboli milé a nežné, ale vášnivé a dotieravejšie. Chcela som ho odstrčiť, no nevládala som to. Pomaly mi priložil ruku na stehno a pokračoval stále vyššie a vyššie. Odtrhla som od neho pery.

„Jason, nie. Prosím,“ povedala som, ale on znova pritisol svoje pery na moje a potom sa zase odtiahol, aby niečo povedal.

„Všetkým sa to zatiaľ páčilo,“ povedal a siahol ešte vyššie, čo bolo už najvyššie. Spoza auta som počula tiché vrčanie. Emmett, pomyslela som si.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 5. kapitola: