Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? 4. kapitola

24.08.2010 (20:00) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1834×

4. kapitola

„Nie, klameš. Nebol si na love. Neviem čo, ale niečo mi zamlčujete a ty teraz klameš. Chcela by som poznať pravdu ale zo všetkého najviac by som chcela vedieť, prečo páchneš ako tá červená blúzka, ktorú nám doniesol Riley.“ Keď som to povedala, v miestnosti zavládlo hrobové ticho, ktoré nerušil ani náš dych, keďže všetci prestali dýchať. Už som si myslela, že nikto nič nepovie, ale nakoniec sa ozval Edward a to, čo povedal, ma trochu prekvapilo.

 „Máš pravdu, Bree. Je niečo, čo sme ti nepovedali. Ale bola si v armáde, ktorá mala zničiť našu rodinu a ešte sa čuduješ, že sme ti nepovedali všetko?“ spýtal sa jedovato a vo mne to až tak hrklo.

Keby som bola človek, teraz by mi po tvári stekali slzy. Keby tak vedel aké to je, keď ti nikto nepovie o živote, ktorý vedie. Keď mu nepovie, aký iný môže byť upírsky život. Nemala som na výber, ale to je mu asi jedno... 

Videla som šok v jeho tvári, keď si prečítal moje myšlienky, ale ignorovala som to. Pomaly som prešla k dverám s jasným úmyslom vypadnúť z tohto domu. Odísť niekam, kde by som bola sama. Ruku som mala na kľučke, keď mi na plece dopadla niečia ruka. Podľa vône som spoznala, že ten niekto, kto ma zastavil, bol opäť Jasper.

 „Bree, on to tak nemyslel,“ povedal mierne ale moje podvedomie hovorilo niečo celkom iné. Opäť sa celé rozkričalo, že nehovorí pravdu. Klame! Kričal môj inštinkt.

„Ale myslel, Jasper, a veľmi dobre to vieš,“ povedala som smutným hlasom a otočila sa k nemu čelom.

Keby som ešte mohla plakať, teraz by sme tu asi plávali. Miešali sa vo mne rôzne emócie, ale hlavne strach, neistota a ľútosť. Ľútosť nad všetkým, čo som nevedomky spôsobila. Ale čo som mala robiť? Nič som o tomto živote nevedela, nevedela som, aké je to byť upírom, veď som ani nevedela, že nejakí vôbec existujú!

„Čo od nás vlastne chceš?“ vyštekol na mňa Edward hlasom, v ktorom akoby štrkotali kocky ľadu. Takže jeden člen rodiny je proti mne. No super, prečo práve takýto upír? Prečo? Ja som mu nič neurobila... Aspoň nie vedome!

„Čo chcem? Chcem vedieť, čo sa to tu deje! To chcem vedieť!“ povedala som naliehavým hlasom a zadívala sa mu do očí. V tých jeho blýskal hnev, ale prečo sa hnevá práve na mňa? Ja som si tú armádu nevymyslela!

„Dobre, tak ja ti to poviem. To dievča, ktoré ste mali zabiť je láska môjho života. Upírka, ktorá vás stvorila sa chcela pomstiť za svojho druha, ktorého sme zabili, pretože takmer zabil Bellu, tak sa volá to dievča. Toto si chcela vedieť?“ spýtal sa nakoniec sarkasticky a ja som na neho len nemo hľadela. Jeho láska je človek? Ako to dokáže? Ako sa pri nej dokáže tak dokonale ovládať? Ja by som ju zabila, ale on nie, on ju chráni... Všetci ju chránia. Čo by som dala za to, keby som mala také sebaovládanie ako on!

„Prepáč, že som predtým tak vyletela, ale pre mňa je všetko toto nové. Rodina, schopnosti a tie zmysly čo mám som si ešte celkom neosvojila,“ povedala som nakoniec a podišla smerom k pohovke, aby som sa posadila. Kútikom oka som videla, ako si Esme úľavne vydýchla.

„Ty prepáč mne, nemal som tak reagovať, ale nemôžem si pomôcť,“ povedal kajúcne a mierne sa usmial. Takže toto je všetko? Kríza zažehnaná? Edward na mňa pozrel a prikývol. To jeho čítanie myšlienok je vážne ’super‘. To bude teda otrava. 

Sedeli sme tam len chvíľu, keď niekto zaklopal na dvere. Pozrela som sa tým smerom. Kto by tu klopal na dvere? Nasala som vzduch a zacítila som príšerný smrad, ako z mokrého psa, alebo niečoho podobného. Nakrčila som nos a nechápavo sa pozrela na ostatných, ale tí už boli prikrčení v obranných pozíciách. Čo sa to tu deje?

„Vyjdite von! Máme s vami nevybavené účty!“

„Kto je to?!“ spýtala som sa potichu, ale dosť nervózne.

„Kvôli čomu sú tu, Edward?“ Carlisle bol ako vždy, diplomatický a v kľude, ale ja som tu len pár hodín, a už som chcela dva krát odísť a teraz toto?! Vôbec netuším, čo sa to tu, do pekla, deje!

„Ide o Bree,“ povedal Edward posmešne a zároveň neveriaco. Akoby už mal toho plné zuby. Znova som sa mohla presvedčiť, že som im len na príťaž. Po pravde, Edward mi to dával najavo až príliš. Obrátil sa na mňa a s úsmevom 'prepáč, ale nič s tým neurobím', svoj zrak odvrátil späť na dvere.

„Vyjdite von!“ kričal niekto z poza dverí.

„To je Sam, bude lepšie, ak pôjdeme,“ prehovoril Edward.

„Dobre, tak poďme,“ zavelil Carlisle. Nevedela som o čo ide, ale som súčasťou rodiny, a navyše ide o mňa. Rýchlo som sa postavila a pridala sa k nim. Postavila som sa za Jaspera, tiež do obrannej pozície.

„Ty nie, Bree. Možno budú agresívni. Najprv sa s nimi porozprávam a potom ťa zavoláme. Dôveruj nám, rodina drží pri sebe.“ Znova mi niečo blikalo v hlave, ale nie preto, že klame, ale preto, že hovorí čistú pravdu a ja nemám pochybovať o Carlislových slovách. Prikývla som a sadla si späť na pohovku.

„Esmé, ostaň s ňou,“ dodal.

„Nie, nie je to nutné. Nikam neutečiem.“ Jasper si ma zaujato premeriaval.

„Nikam nepôjde,“ potvrdil moje slová Edward.

V okamihu sa všetci vytratili z izby. Počula som ich, ako sa vonku rozprávajú. Vždy hovoril len jeden. Nepáčilo sa mu veľmi, že ma nechali žiť. Veď som predsa novorodená. Počula som, ako hovorili o porušenej dohode. 

„Porušili ste dohodu. Vlci vstúpili na naše územie.“ Počula som Edwarda. Pripadalo mi to, ako z iného sveta.

„A vy ste nechali žiť novorodeného. Nebol to váš nápad, zrušiť hranice?!“

Dohadovali sa dlho. Počula som množstvo narážok na moju osobu. Prečo by som mala umrieť a prečo nie... začínala som byť nervózna.

„Bree, poď von,“ zavolala ma Alice.

Pomalým krokom som vyšla z domu. Moja rodina a tí ďalší stáli oproti sebe. Bolo ich šesť. Samí svalnatí indiáni.

„To je ona?“ počula som posmešný tón v hlase jedného z nich.

„Paul,“ napomenul ho ich vodca autoritatívnym hlasom. Nebolo ťažké určiť, kto je vodcom. Stále hovoril a stál vpredu.

„Dovoľ, aby sme sa ti predstavili. Ja som Sam, toto je Jared, Embry, Quil, Leah a Paul.“ Takže vodca je Sam, zvláštne mená. Ale mal tam byť aj dodatok 'a prišli sme ťa zabiť'. Skvelé. Naozaj skvelé. Videla som Edwarda, ako sa uškrnul. Takže som mala pravdu.

„Bree, dohodli sme sa. Ale bude to pre teba ťažké.“ Už len keď som počula tón v Carlisleovom hlase, zamrazilo ma.

„Tak, o čo ide?“ Bola som odhodlaná urobiť čokoľvek, len aby som im nespôsobila problémi. Dokonca by som bola ochotná aj odísť alebo zomrieť.

Tak, Bree už o Belle vie. A ako sa dohodli upíri a vlci? Čo myslíte?

zhrnutie nessienka

zhrnutie NoemiVolturiCullen

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? 4. kapitola: