Predposledná kapitola. Vážne neviem kedy bude epilóg, musím sa začať venovať Voice of my life. No... táto kapitola bude od 15+ !!! ( priznajme si ľudia že to nedodržiavame aj keďu mňa je to tesne!:)) Takže.. čo dodať. Snáď sa vám bude páčiť. A týmto by som vás chcela navnadiť ak sa vám táto poviedka páčila( keďže bude prvá kapitola skôr ako k tomuto epilóg) tak druhá moja poviedka sa už pripravuje! Myslím že bude lepšia ako táto ale mala by som o nej prestať hovoriť, však? Tak nech sa vám táto kapitola páči a budem rada za všetky komentáre. Hneď ďakujem:D
03.08.2009 (15:00) • Gracen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2020×
Vietor si pohrával s mojimi vlasmi. Tráva s bylinkami z lesa šušťala a dotýkala sa mi tenisiek. Riečka malá ako potôčik blízko domu kde bývam s Carmen šumel aby dal najavo svoju prítomnosť. Stromy na listoch sa pohybovali v smere vetra. Celá vôňa lesa mi napĺňala vzduch. Taký svieži ale zároveň iný. Čím to bolo? Tým šťastím, neistotou ale úplne niečoho iného. Pretože v tom vzduchu bolo niečo sladké až sa mi zbiehali sliny. Väčšinou som si vôňu lesa nevšímala. Ani by som si tej vône nevšimla keby nebola zmiešaná s vôňou tej najkrajšej bytosti na svete. Pre mňa. Môjho anjela.
Slnka v zamračenom dni. Dôvodu môjho života. Voňal ako nejaký kvet... frézia... ruža... a cítila som aj niečo lahodné ako čokoládu. Stála som tam. V jesennom vánku. Otočená môjmu anjelovi chrbtom. Prečo? Čo povedať? Treba vôbec niečo hovoriť? Ako mu vysvetliť že som sa iba bála? Že jediný dôvod kvôli ktorému som odišla z Voltery bola neistota? Pochybnosti? Mala som vôbec na ne právo? To on by mal o MNE pochybovať!!! Prečo by ale vôbec jeden o druhom mal pochybovať?
Nevedela som si dať moje myšlienky dokopy. Pri ňom. Skoro stále mu to vyhovovalo že ma tak omamuje a má na mňa vplyv. Ale teraz nie. Teraz na tom bol tak isto ako. Stratení v našej minulosti a premýšľajúci o spoločnej budúcnosť.
Čakal. Kým začnem ja? Alebo si nebol poriadne istý čo povedať? Možno to tak je. Možno by som mala začať ja. Mala by som sa mu ospravedlniť. Zhlboka som sa nadýchla. Neviem prečo. Asi to bol iba zvyk z ľudského života. Pri ňom som vedela že som kedysi bola človek.
Do nosa ma udrela tá najsladšia a najlepšia vôňa na svete. Keď som bola v škole dýchala som ale teraz áno. Cítim ju a opantáva ma aj napriek čistému horskému vzduchu. Pomaly, meriac každý centimeter pohybu som sa otočila. Stál tam. Neutiekol. Na sebe mal tmavomodré tričko a čierne rifle. Bol ako boh. Skoro som si myslela že sa mi to zdá. Bol taký nádherný keď sa mu na tričku leskla rosa. Videla som každú tu kvapku a priala som si byť ňou. Môj nový zrak mal toľko vecí na pozeranie. Jeho dokonalá tvár alebo oči...
Tváril sa zamyslene. Všetko som odrazu dokázala vnímať jasnejšie. Ako by celý môj svet bol od jeho odchode čiernobiely. Ale teraz som videla farby. Ako by sa môj upírsky zrak ešte zaostril aby som mohla lepšie vnímať jeho dokonalosť. Pripadala som si ako novorodený. S novými pocitmi, poznatkami. Všetko toto vo mne vyvolával aani si to neuvedomoval. Zrazu bol farebný, plný vôní. Uprene na mňa hľadel. Aj keď som bola upír nepamätala som si ten pocit keď som sa mu zadívala do očí. Motýle v bruchu mi jasne dávali najavo že aj keď som upír, stále mi vyvolával množstvo pocitov. Známych a pritom tak zabudnutých
Aj napriek faktu že som upír, ledva som stála na nohách. Dobre som odhadla moje pocity pri Edwinovom pohľade. Nič sa nevyrovnalo tomuto pohľadu. Pohľadu zlatohnedých očí. Plných neistoty a zároveň lásky. Bolo jedno či sú čierne alebo iné. Tentokrát neviem že či naschvál bol po love. Svetlé jasné oči ktoré si ma prezerali. Vyzeralo to, že si chcú zapamätať každý nový milimeter môjho tela.
" Ja... prepáč" Vydýchla som. V očiach sa mu odrazila neskrývaná zvedavosť. Tá sa zmiešala s bolesťou. A niekde tam vzadu, úplne bez povšimnutia bezmocnosť.
Ako keď sme sa spoznali. Myslím že to isté videl v tých mojich. Nikdy som nechápala ten jeho bezmocný a zároveň zvedavý pohľad. Myslela som si že jeho schopnosť je opantávať ľudí. Lenže on svojím pohľadom opantával mňa. To len nado mnou mal vládu keď sa mi pozrel do očí.
Ako keď sme sa spoznali. Myslím že to isté videl v tých mojich. Nikdy som nechápala ten jeho bezmocný a zároveň zvedavý pohľad. Myslela som si že jeho schopnosť je opantávať ľudí. Lenže on svojím pohľadom opantával mňa. To len nado mnou mal vládu keď sa mi pozrel do očí.
" Prečo by si sa mi mala ospravedlniť? To ja som ťa premenil! Ja som ti zobral dušu!" Zakričal dosť nahlas aj pre moje citlivé uši. Dalo sa vycítiť že je na SEBA naštvaný. Ako vždy.
Zase sme pri premene! Vážne to ľutoval? Ale ja som to neľutovala. Nikdy. Mohla som mu to vysvetľovať aj rok ale ON si bude mlieť svoje. Stále dookola. Je taký tvrdohlavý.
Zase sme pri premene! Vážne to ľutoval? Ale ja som to neľutovala. Nikdy. Mohla som mu to vysvetľovať aj rok ale ON si bude mlieť svoje. Stále dookola. Je taký tvrdohlavý.
" Prečo ľutuješ to čo ja nie? Prečo sa ospravedlňuješ za niečo čo by sa raz aj tak stalo? Prečo sa ospravedlňuješ že strávim večnosť ale po boku najlepšej upírskej rodiny?" Než stačil niečo povedať pokračovala som. Už otváral ústa aby mi niečo povedal. Ale tentokrát mu nedovolím aby sa obviňoval. Tentokrát mu nedovolím aby celú vinu zobral na seba. Koniec koncov to kvôli mne musel odísť. Opustiť všetko na čom mu záležalo a to iba kvôli mne. A on? On za to nemohol. Keby ma James nepohryzol ani on by nemusel. Takto môžeme hľadať zodpovedného do nekonečna. Aj tak to bude zase na nás. Keby sme sa do seba nezamilovali nikdy by som nezažila to čo on dal mne. Preto to neľutujem. Boh vie čo by sa stalo keby som bola zostala na letisku a počkala naňho. Potom by sme odišli preč. Niekam iba my dvaja. Samy . Možno by nás zobral na dovolenku aby sme Jamesovi utiekli. Boli by sme sami a čo ja viem čo by sa tam dialo? Možno by som nakoniec dosiahla to po čom som tam hrozne túžila. Jeho. Akoby dopadol náš príbeh keby som mu nenaletela? Možno by všetko bolo ľahšie a toto by bola iba nočná mora. Možno by som upír nebola ani teraz.
Spravili sme veľa zlých rozhodnutí ale neľutujem toho že sme sa do seba zamilovali. To bolo zrazu to jediné v čom som si bola istá.
Spravili sme veľa zlých rozhodnutí ale neľutujem toho že sme sa do seba zamilovali. To bolo zrazu to jediné v čom som si bola istá.
" Ja sa ospravedňujem! Za moje pochybnosti! Za moju neistotu! Váhanie! Nemala som počúvať Ara aj keď si myslím že mal pravdu!? Pripravila som ťa o desať nekonečne dlhých rokov so svojou rodinou! Dokážeš ma milovať?" Určite nie. Ja som poznala odpoveď. Ako by niekto mohol milovať egoistu. Mala som ho odtiaľ dostať tak ako som mu sľúbila. Je to moja vina.
" Samozrejme" Povedal to ako samozrejmosť. Na nič som nečakala. Chcela som byť blízko neho. Prekonať tú vzdialenosť. Vlietla som mu do náručia. Nechcela som
Vdychovala vôňu z jeho hrude. Ani som si ten pocit nepamätala. Každý centimeter medzi nami mi prekážal.
Vdychovala vôňu z jeho hrude. Ani som si ten pocit nepamätala. Každý centimeter medzi nami mi prekážal.
Musela som vidieť jeho oči. Pozorovali ma. Jeho pohľad skĺzol na moju hruď. Zadíval sa na medailónik na mojom krku. Nežne pohladil znak nášho klanu. Zamyslene sa usmial.
" Zmenilo sa okrem našich citov niečo?" Jeho zvedavosť sa prehlbovala. Miesto dlhého rozhovoru som odstránila štít a ukázala moje spomienky. Na Rose ktorá sa tak zmenila, Alice, Jaspera s jeho cítením, Edwina... jeho postavenie v mojom živote. Videl všetko. Zalapal po dychu. Laškovne som sa usmiala.
Moja schopnosť. Odpovedala som mu v myšlienkach
Edward:
Moja schopnosť. Splnilo sa moje želanie! Ale to Bella mohla ovládať to kedy ju počujem a kedy nie. Nemohol som už čakať.
Pohľad z jej očí mi samovoľne skĺzol k perám. Také krvavo červené ako som si ich pamätal. Kontrastovali s jej bledou pokožkou. Pomaly som sa približoval. Cítil som jej príjemný dych, sladký. Stále voňala ako neodolateľná frézia. Cítil som fréziu, ľaliu a niekde bol náznak sviežej konvalinky. Ako jar.
Jemne som zovrel jej spodnú peru medzi mojimi. To napätie opadlo a zostali sme iba my. My dvaja. Cítil som ako sa naše bozky prehlbujú. Stávajú sa niečím viac. Bola prekvapená keď som jej jazykom jemne prešiel po perách. To bolo prvý krát. Už nie je upír. Nemusím sa obávať že jej ublížim Ale nenamietala. Našiel som jej jazyk. Bolo to prirodzené... nebolo sa čo učiť. Zašla mi rukami pod tričko. Nie! Toto nie! Alebo áno? Teraz sa vo mne hádali dve časti. Vôbec sa nezhodovali ale každá chcela aby som ju poslúchol. Túžil som po nej. Hrozne som ju chcel. Išiel som z toho zošalieť. Nepripravím ju o najcennejšie čo má.
Nie! Mal by som byť gentleman a počkať po svadbe. Snažil som sa to potlačiť ale nešlo to.
Pohľad z jej očí mi samovoľne skĺzol k perám. Také krvavo červené ako som si ich pamätal. Kontrastovali s jej bledou pokožkou. Pomaly som sa približoval. Cítil som jej príjemný dych, sladký. Stále voňala ako neodolateľná frézia. Cítil som fréziu, ľaliu a niekde bol náznak sviežej konvalinky. Ako jar.
Jemne som zovrel jej spodnú peru medzi mojimi. To napätie opadlo a zostali sme iba my. My dvaja. Cítil som ako sa naše bozky prehlbujú. Stávajú sa niečím viac. Bola prekvapená keď som jej jazykom jemne prešiel po perách. To bolo prvý krát. Už nie je upír. Nemusím sa obávať že jej ublížim Ale nenamietala. Našiel som jej jazyk. Bolo to prirodzené... nebolo sa čo učiť. Zašla mi rukami pod tričko. Nie! Toto nie! Alebo áno? Teraz sa vo mne hádali dve časti. Vôbec sa nezhodovali ale každá chcela aby som ju poslúchol. Túžil som po nej. Hrozne som ju chcel. Išiel som z toho zošalieť. Nepripravím ju o najcennejšie čo má.
Nie! Mal by som byť gentleman a počkať po svadbe. Snažil som sa to potlačiť ale nešlo to.
" Belli" vydýchol som. Chcel som aby si uvedomila čo robí. Aby pochopila... Ale prečo nie?! Lebo nie sme manželia. A zase sme skončili na tej istej téme. Ako vždy
" Áno Edward?" Vedela kam tým mierim. Ale chcela to zatĺkať. Hrať sa na nechápavú. Ale mám dôvod ju odmietať?
" Teraz? Bella sme v lese" presvedčivo to neznelo. Pozrel som sa dookola. A na ňu. A to bola chyba. Ale bola to chyba? Prečo nie?! Ale sme v lese! Jediné čo tu je, je asi iba táto mäkká zelená tráva. A voda. A skaly. Perfektné miesto. Irónia mi teda ide. Ale spomenul som si na Emmetta. To by bolo zase rečí. Určite by nám vtrhol do izby. Ale čo som si to myslel o predmanželskom sexe? Nepamätám si. Je mi to jedno. Ale nie je!!! Chcem aby to bolo podľa pravidiel. Aby to bolo ako to má byť.
" Som pripravená. Rozhodla som sa. Chcem ťa. Prosím" Tak, čo mi v tom vlastne bráni?! Aha, že som gentleman. Ale toto je na zbláznenie. Ja som z nej na zbláznenie. Ak to takto pôjde ďalej aj tak sa raz na ňu vrhnem. Ja to viem.
"Strašne po tebe túžim Bella."
Usmiala sa. Mala by ona odmietať mňa a ja by som ju mal zvádzať. Obaja sme si pomalým tempom kľakli. Meral som každý centimeter. Jemne som jej rozopol gombík na bielej blúzke. Pomaly som jej ju stiahol a odhodil. Bola taká nádherná. Nikto by sa jej nemohol rovnať. Položil som ju na trávu. Prechádzala mi po každom záhybe na hrudi. Bolo to neopísateľné...
Ale naše bozky sa stále odlišovali od tých minulých...
Bozkávali sme sa a bolo to... Cítila som že keby som bola človek
srdce by mi bilo prudko - znovu a tento raz ešte 2-krát prudšie. Edward si už nerobil také starosti, že by mi mohol ublížiť keďže sme boli už obidvaja rovnakí. A to ma potešilo. Zrazu ma držal okolo pásu a mne akoby prešli celým telom zimomriavky.
srdce by mi bilo prudko - znovu a tento raz ešte 2-krát prudšie. Edward si už nerobil také starosti, že by mi mohol ublížiť keďže sme boli už obidvaja rovnakí. A to ma potešilo. Zrazu ma držal okolo pásu a mne akoby prešli celým telom zimomriavky.
Edward sa odtiahol a zadíval sa na mňa. Jeho oči boli plné lásky ale prevládala tam túžba.
Určite sa ma chcel spýtať či to naozaj chcem ale ja som ho umlčala bozkami. Po chvíli sa Edward presunul k môjmu uchu. Hneď som vzplanula a aj ja som ho začala bozkávať pri uchu a postupne som prišla až ku krku, ktorý bol príjemný na dotyk. Už nie chladný. A voňal nádherne... až lepšie než pred pár minútami.
" Nechceš ešte počkať?" Zamračila som sa.
" Nie, ale keď nechceš..." zdvihla som sa a chcela ísť k autu, no prudko ma strhol späť na kolená.
Jeho ruky sa presunuli na moje lopatky a bozkával ma na kľúčnej kosti a ja som mu bozky s radosťou opätovala. Pocítila som vánok na chrbte a uvedomila som si, že už nemám na sebe blúzku. Edward ma oprel o strom a postupne sa dostával k mojej hrudi. Začal ma na nej bozkávať a ja som bola celá bez seba. Dostal sa k rozopínaniu podprsenky. Rozopol ju. Prešiel pohľadom moju hruď. Bolo mi jasné že keby som bola človek bola by som červená, namiesto toho som sklopila oči. Začal ma bozkávať od ramien až k bruchu.
Ešte silnejšie som sa mu zaryla do jeho krásnych bronzových vlasov. Hneď som sa zmohla na to aby som sa dotkla jeho svalnatej a pritom jemnej hrude. Zmeravel a ja som to využila.
Ešte silnejšie som sa mu zaryla do jeho krásnych bronzových vlasov. Hneď som sa zmohla na to aby som sa dotkla jeho svalnatej a pritom jemnej hrude. Zmeravel a ja som to využila.
Bozkávala som ho postupne od hlavy ku krku k jeho hrudi až som sa dostala k jeho nohaviciam. Prekážali mi. Proste som nimi trhla a hneď boli za nami 5 metrov. Nadvihol mi hlavu aby mi videl do očí. Tie najkrajšie oči hľadeli na mňa s výrazom neistoty.
"Nerob to ak nechceš," ja som sa zmohla iba na úsmev a mala som pocit, že by som sa dokázala aj začervenať. On ten úsmev hneď spoznal a usmial sa s tým zakázaným úsmevom. "Kto povedal, že nechcem?!" čudovala som sa s úsmevom na tvári a vyrovnala som sa aby som mu videla do očí. Medzi tým jedna z mojich rúk zablúdila na to jeho miesto dole. Vzápätí ma začal bozkávať. Nekompromisne som ho zvalila na jemnú zelenú trávu a prešla k jeho najcitlivejšiemu miestu.
Bozkávala som ho na nádhernú mramorovú hruď. Nehýbal sa.
Prestala som, v tom ma Edward prekoprcol na druhú stranu aby mohol teraz on. Dostal sa k mojej hrudi a s takou vášňou mi ju bozkával až som zmeravela a od vzrušenia som sa po chvíli zastihla ako vypúšťam jeho meno z úst. Neprestával a stále ma bozkával na hrudi okolo pŕs. Vtedy som začula ako mi povedal
"Bella, milujem ťa" Pozrela som sa mu do očí
"Ty si pre mňa ako Boh, ktorého si nezaslúžim..." Môj hlas zlyhal a ja som cítila ako mi strhol nohavice a začal ma dráždiť na mojom najintímnejšom mieste. Ani ma nevnímal ale asi ho už unavovalo rozoberať teraz také nepodstatné veci keď máme na starosti lepšie i... Ešte nikoho sme nepustili tak blízko. A to bolo na tom to najkrajšie. Chcela som byť jeho. Iba jeho Bolo to po prvý raz
Zaryl mi prstami dovnútra a ja som nemohla ďalej len tak mlčať. "Edward...."
Zaryl mi prstami dovnútra a ja som nemohla ďalej len tak mlčať. "Edward...."
To ho zrejme povzbudilo. A keď už z môjho opakovaného vzdychania jeho mena usúdil, že je už správny čas už sa chystal.... ale v tom som počula jeho hlas a z toľkého vzrušenia som zachytila len: "Bella" a vnikol do mňa. Pocítila som prudkú bolesť. Trochu som privrela nad tým oči a z úst mi vyšlo syknutie. Edward to vedel a čakal a ja som pocítila ako som sa naplnila šťastím a nie len fyzickým... Pohyboval sa v určitom rytme a ja som sa zapojila aby som mu vyšla v ústrety. Zrýchlil a ja som nevedela ako ďalej. "Edward, Edward, Edward, Edward...." Vzdychala som. Celý les zapĺňali moje vzdychy Edwardovho mena. Edward ešte zrýchlil a už sme obidvaja kričali svoje mená... popri tom sme sa stále posúvali smerom k malému potôčiku - zrazu sme v ňou ležali. Zdvihol mi jedno stehnu aby si ho priložil na svoj pás a ja som mu pomohla a dala som tam aj druhé. Zdvihol ma a oprel o skalu za malým potôčikom. Natriasal ma smerom hore a potom dole. Prirážal čím ďalej tým silnejšie. Obidvaja sme už boli na vrchole a tie vzdychy.... vzdychy našich mien.... boli ešte viac vzrušujúcejšie.
"Edward neprestávaj!" vydala som zo seba. Očividne ani nechcel. A poslúchol ma. Zrýchlil na maximum a ja som sa držala jeho krásnych vlasov. Bozkávala som ho na jeho nádherne chladné pery a on mi bozky len s radosťou a veľkou vášňou vracal.
Zase sme ležali na tráve a boli na sebe nalepení a stále sme neprerušovali bozky. Nechcelo sa mi veriť, že je už po všetkom... Nechcem prestať chcem ho stále!
Bola som nad ním a sadla si naňho a začala som sa prirážať na jeho mužstvo. Pomohol mi! A boli sme zase jedno telo, jedna duša.. Nahodila som naňho úsmev . usmial sa na mňa a prirážala som sa k nemu čím ďalej tým viac.... Posadil sa a bozkávali sa s vášňou ešte väčšou ako minule...
Boli sme tu dva dni. Dva! Nemôžem uveriť že tak dlho som sa ho nemohla nabažiť.
Aj keď najradšej by som sa s ním milovala celé dni a noci. Ležali sme na tráve a po tretej aktivite sme si všimli, že sme úplne od blata a vo vlasoch sme mali z každej rastliny niečo. od Alice bolo celé Edwardove oblečenie nebolo na tom o nič lepšie. Snáď aj horšie. Tričko mal celé roztrhané. Takže mal hruď odhalenú a mne by sa aj zatočila hlava. Bol taký nádherný, keď sa na mňa tak prekrásne usmieval. Tak dlho sme boli od seba. Tak dlho som snívala o tejto chvíli. Koľko krát som si predstavovala čo mu poviem?
"Viem čo chceš povedať....Aj ja si to myslím," prerušil ma a ja som cítila ako to zo mňa opadlo. Usmial sa so šibalským úsmevom, z ktorého mi šlo až moje nežijúce srdce vyskočiť z hrude.
"No úžasné... Ja ho zabijem... a Alice tiež!" Pozrela som sa naňho ale on upieral pohľad na Emmetta, ktorý mal úsmev na tvári. Nechápala som čo sa deje. Až potom som si prečítala myšlienky Emmetta. Zase si chcel z nás urobiť srandu. Som zvedavá čo by povedal keby ja som mu niečo také urobila aj s Edwardom.
"Ten debil!" vyhŕkla som a Emmettovi sa lícne jamky ešte viac prehĺbili. Edward sa na mňa usmial ale v očiach mal stále tú súrodenskú nenávisť k Emmettovi. Zjavne ani jemu sa nepáčilo, že Emmett neprestal s jeho vtipmi. A keď je Edward späť určite budú ešte horšie ako ich poznám. Predtým som bola červená až po korienky vlasov ale teraz nám kedykoľvek môže vthnúť len tak do izby pri tej najnevhodnejšej chvíli.
"Mala som víziu..." pokračovala
"Len tu počkajte. O 10 minút máte voľný byt a môžete sa vysporiadať s Emmettom." Viem čo mala na mysli. Zobrať ich niekam do fast foodu. Mohlo by to vojsť. Veď kto by odolal jedlu zadarmo?!
"B, ty máš nový štýl? To sa Alice nebude páčiť ako máš dotrhané šaty. Samozrejme ak ešte nie si punk." Ešte viac sa rozrehotal. Nie! On chce aby ma Alice zobrala na nákupy?! NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
" Pche" , Emmettove rozrehotanie a Rosalin smiech. Všetci sa na nás skvele bavia. Skvelé.
Kráčali sme spolu hore schodmi smerom ku kúpeľni. Nechcela som naše prepletené prsty rozpojiť a to som ani nemala v pláne. Mala som v pláne s ním zostať ešte dlhú chvíľu. Vlastne celú večnosť ale orientujem sa hlavne na prítomnosť. Zastal pred dverami spoločnej kúpeľni. Jeho kúpeľná ešte nebola úplná ale jeho izba ako som videla hej. Alice asi nemala čo robiť tie dva dni. Za to ja som mala toho vééééééla na práci.
"Osprchuj sa a ak by si niečo potrebovala stačí zavolať." Usmial sa a dal mi bozk na čelo. Zatvorila som oči. Už kráčal preč. Musela som niečo vymyslieť. Zmohla som sa iba na: "Edward?" To je jediné čo ma vtedy napadlo. Jeho meno jediné, čo by som nezabudla ani keby mi vymazali pamäť. Hneď sa otočil v otázkou v očiach.
"Nechcel by si mi pomôcť? Veď vieš to hniezdo na mojej hlave..." ukázala som na zožužlané vlasy.
Ihneď pochopil. Usmial sa a už kráčal smerom ku mne. Preplietol naše prsty, ktoré som bola nútená na dve sekundy rozdeliť- ten život je taký krutý!!! Spolu sme vošli do kúpeľne. Zatvorili sme dvere a otočil sa ku mne čelom.
" Edward"
Aj keď najradšej by som sa s ním milovala celé dni a noci. Ležali sme na tráve a po tretej aktivite sme si všimli, že sme úplne od blata a vo vlasoch sme mali z každej rastliny niečo. od Alice bolo celé Edwardove oblečenie nebolo na tom o nič lepšie. Snáď aj horšie. Tričko mal celé roztrhané. Takže mal hruď odhalenú a mne by sa aj zatočila hlava. Bol taký nádherný, keď sa na mňa tak prekrásne usmieval. Tak dlho sme boli od seba. Tak dlho som snívala o tejto chvíli. Koľko krát som si predstavovala čo mu poviem?
Ocitli sme sa v Edwardovom volve a rýchlosťou 240 km/h sa blížili domov. Aby sme nezašpinili sedadlá Edward na ne dal igelit. Držala som ho za ruku, ktorú mal momentálne voľnú... pozerala som sa na neho a ani na sekundu som od neho neodlepila oči. Vyzeral že sa snaží pozerať sa na cestu aby ma nenaštval ale ja som už vedela čo myslel tými reflexami.
"Edward...ja..." Bol to ten najlepší prvý upíri sex. A ako som mu to mala povedať? Veď budem vyzerať ako nejaký úchyl závislý len od fyzického kontaktu. A ešte lepšie bolo to že môj prvý bol Edward. Iba jemu som sa oddala. To sa mi na tom najviac páčilo. A on bol len môj.
"Edward...ja..." Bol to ten najlepší prvý upíri sex. A ako som mu to mala povedať? Veď budem vyzerať ako nejaký úchyl závislý len od fyzického kontaktu. A ešte lepšie bolo to že môj prvý bol Edward. Iba jemu som sa oddala. To sa mi na tom najviac páčilo. A on bol len môj.
"Viem čo chceš povedať....Aj ja si to myslím," prerušil ma a ja som cítila ako to zo mňa opadlo. Usmial sa so šibalským úsmevom, z ktorého mi šlo až moje nežijúce srdce vyskočiť z hrude.
Zastavili sme. Edward mi otvoril dvere s takou rýchlosťou, že ani moje zmysly upíra nie sú dostatočne vyvinuté na takúto rýchlosť. Vystúpila som, chytil ma okolo pásu a upieral pohľad na mňa. Ako vždy.
Ja som sa musela odtrhnúť od jeho krásnych očí pretože niečo zavŕzgalo. Dvere a v nich stál Emmett. Potulne sa usmieval. Edward vedľa mňa zavrčal. Nie tak vášnivo a hravo ako pred pár hodinami ale naštvane. A ešte niekto...teda bolo ich viac ako len jeden a neboli to Cullenovci. Tí boli vo vnútri.
Ja som sa musela odtrhnúť od jeho krásnych očí pretože niečo zavŕzgalo. Dvere a v nich stál Emmett. Potulne sa usmieval. Edward vedľa mňa zavrčal. Nie tak vášnivo a hravo ako pred pár hodinami ale naštvane. A ešte niekto...teda bolo ich viac ako len jeden a neboli to Cullenovci. Tí boli vo vnútri.
"No úžasné... Ja ho zabijem... a Alice tiež!" Pozrela som sa naňho ale on upieral pohľad na Emmetta, ktorý mal úsmev na tvári. Nechápala som čo sa deje. Až potom som si prečítala myšlienky Emmetta. Zase si chcel z nás urobiť srandu. Som zvedavá čo by povedal keby ja som mu niečo také urobila aj s Edwardom.
"Ten debil!" vyhŕkla som a Emmettovi sa lícne jamky ešte viac prehĺbili. Edward sa na mňa usmial ale v očiach mal stále tú súrodenskú nenávisť k Emmettovi. Zjavne ani jemu sa nepáčilo, že Emmett neprestal s jeho vtipmi. A keď je Edward späť určite budú ešte horšie ako ich poznám. Predtým som bola červená až po korienky vlasov ale teraz nám kedykoľvek môže vthnúť len tak do izby pri tej najnevhodnejšej chvíli.
"Psssst.... poďte sem!" ozvalo sa z garáže. Alice! No super apoň jej môžem vynadať! Zamierili sme za ňou a Emmett nechápal kam to ideme. Iba na nás upieral zrak. "Alice?!" zahučala som na ňu aj keď bola vedľa mňa. Edwardovi z jeho nádhernej hrude vyšlo mierne zavrčanie tak som si položila svoju chladnú zablatenú ruku na jeho úžasnú hruď, ktorá bola tiež zablatená. Uvoľnil sa
. "Ja... prepáčte mi to. Nevedela som, že to takto dopadne..." ospravedlňovala sa.
"Mala som víziu..." pokračovala
"Že vy dvaja veď viete a keď ste boli tak dlho preč už som to nevedela udržať a povedala som to s Jasperom Carlisovi a Emmett to zrejme počul. A on sem priviedol snáď všetkých teenagerov z mesta. Už ho nikto nevedel zadržať aby neurobil svoj "žart". Je mi to ľúto naozaj!" Už som nebola taká nahnevaná ale ako to spravíme s tým davom deciek, ktoré čakajú a nechápu ničomu až kým nezasiahne Emmett?
"Ja ich nejako dostanem preč," navrhla Alice
"Len tu počkajte. O 10 minút máte voľný byt a môžete sa vysporiadať s Emmettom." Viem čo mala na mysli. Zobrať ich niekam do fast foodu. Mohlo by to vojsť. Veď kto by odolal jedlu zadarmo?!
"Ok," stačila som povedať a už bola preč. Pozerala som sa na Edwarda s udiveným pohľadom. Ako len mohol toto Emmett spraviť?! No, veď nech si počká až on sám urobí raz chybu a ja mu to vrátim! Edward sa začal usmievať od ucha k uchu. Pobozkal ma na pery a než som si stihla uvedomiť, už ma tiahol do obývačky. Po protestoch ma položil na BIELU sedačku a lahol si na mňa. Cítila som jeho mramorov telo na mojom. Začal ma bozkávať snáď všade. Zrejme mu nevadilo koľko je v tomto dome upírov s perfektným sluchom. Zrazu sa postavil, schmatol okolo pása a vyhodil ma do vzduchu. Uniklo mi tiché zavýsknutie. Bez problémov ma chytil do náručia.
To už tých 10 minút prešlo tak rýchlo? Pri Edwardovi čas utekal ako o život. Vošli sme do kuchyne a už tam stál Emmett a za ním Esme - s úsmevom na tvári ale milým nie ako Emmett, Carlise - vedľa nej a s udiveným pohľadom si nás premeriaval: Mňa, Edwarda, mňa a zase Edwarda. Rosalie tam nebola. Zrejme brala tie decká do nejakého blízkeho fast foodu. Jasper - stál vedľa Alice a ako vždy sa sústredil na pokojnú atmosféru. Asi sa mu to darilo ale na mňa to nemusel použiť . S Edwardom som sa cítila ako v raji. Alice - držala Jaspera za ruku a upierala na neho pohľad. Možno hľadala v jeho tvári náznak že niečo nie je v poriadku.
"Tu máme našich nezvestných..." rozosmial sa Emmett. Chytil sa za brucho. Vyzeral ako Santa na Vianoce.
"Len aby si ním naozaj nebol ty, Emmett!" odpovedal s kľudom Edward. Nikdy ma neprestal udivovať tie jeho hlášky.
"Keď myslíš. A ako bolo? Už si zistil čo je to neznáme slovíčko po 115 rokoch?" stále sa rehotal. Preboha! Nech už prestane.
"Hm" odpovedal Edward. Neviem čo malo byť "hm" ale Emmettovi to samozrejme nestačilo a chcel vedieť čo najviac.
"Blbec!" zasyčala Rose, ktorá tam zrazu stála. Myslím že si ešte nezvykla na to, aký je jej manžel trápny.
Uprela som na ňu pohľad a ona sa na mňa usmiala. Opätovala som jej úsmev a otočila sa k Edwardovi. Pozeral na mňa ako " no povedz niečo, láska" Áno tú lásku som v jeho očiach videla tiež.
Uprela som na ňu pohľad a ona sa na mňa usmiala. Opätovala som jej úsmev a otočila sa k Edwardovi. Pozeral na mňa ako " no povedz niečo, láska" Áno tú lásku som v jeho očiach videla tiež.
"Emmett, strč sa niekam! A daj pokoj! Tie tvoje fóry nie sú vôbec vtipné!" pridala som sa do rozhovoru. Edward ma pohladil po krížoch. Jeho dotyk bol taký príjemný. Mala som chuť vzdychnúť, prilepiť sa na neho a pobozkať ho. Čo by Emmettovi zdvihlo náladu. Určite by nás vyfotil alebo urobil ďalšiu kravinu.
"Ahoj B . Ako si si to ty užila? Vieš tvoj milenec mi nechce nič odpovedať." Prezývka B som neznášala ale Rose hovoril Ró(označenie hustoty)
Prezývka od známeho Emmetta. Pán vtipný sa zrejme snažil byť ešte vtipnejší. Keby som bola ešte človek, už som červená od hnevu presne ako keď ma Edward zobral na ples. To mi vystrekli slzy hnevu a bola som celá fľakatá.
Prezývka od známeho Emmetta. Pán vtipný sa zrejme snažil byť ešte vtipnejší. Keby som bola ešte človek, už som červená od hnevu presne ako keď ma Edward zobral na ples. To mi vystrekli slzy hnevu a bola som celá fľakatá.
"Emmett, ja ťa varujem! Nedoberaj si ma!" sikla som na neho. Už ma to naozaj nebavilo. Mala som chuť ho tresnúť o skalu.
"Bella, veď vieš, že ja si to nemôžem odpustiť!" priznal. Na to sa vždy ospravedlňoval. Vždy som mu odpustila a náhle bol na svete ďalší vtip.
"Drž hubu a uhni nám z cesty!" Konečne sa ozval po "dlhej" debate aj Edward. Teraz bol naozaj hrubý. Takéhoto som ho ešte nevidela. Chudák, asi bol presne taký vytočený ako ja. Zdieľame nálady! To je super! Počkať, aj Jasper som mnou zdieľa náladu- ale to nie je to isté!!!!!!!!!!!
"Aha. Jasné ešte ste neskončili. A to oblečenie...." Emmett sa znova začal rehotať a ja som nechápala prečo sa na mňa popritom pozerá.
"B, ty máš nový štýl? To sa Alice nebude páčiť ako máš dotrhané šaty. Samozrejme ak ešte nie si punk." Ešte viac sa rozrehotal. Nie! On chce aby ma Alice zobrala na nákupy?! NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
"Alice zober Bellu s Edwardom na nákupy. Myslím si, že by im to prospelo...!" Alice hneď pri slove 'nákupy' spozornela. Zažiarili jej oči. Myslím že by mali mať v blázinci miesto aj pre takýchto.
A čo keď nebola v blázinci kvôli víziám ale nákupom? To by som s tou diagnózou súhlasila na plnej čiare!!!
"Bell, to tvoje tričko nemôžeme nechať iba tak. Poď so mnou hore." Navrhla Alice. Videla som ako " nenápadne" pozerala do budúcnosti. Pravdepodobne chcela zistiť aký je môj názor a ďalšie pre ŇU nedôležité veci.
"Nie Alice. Musím ísť do sprchy. Nevidíš?!" Vyhŕkla som na ňu. Jej iskričky v očiach sa stratili, zatla zuby. Vyzerala že keby mohla tak sa rozplače. Okrem toho aj urazene.
Edward ma silnejšie držal za ruku aby som sa upokojila. Čo mi pri ŇOM pomáha asi najviac. Ani Jasper to tak nedokáže ako môj Edward. Myslím že som sa z neho už zbláznila a to načisto.
Edward ma silnejšie držal za ruku aby som sa upokojila. Čo mi pri ŇOM pomáha asi najviac. Ani Jasper to tak nedokáže ako môj Edward. Myslím že som sa z neho už zbláznila a to načisto.
"Teraz nás ospravedlňte!" Povedal napokon Edward - môj ochranca. Môj sen . Alice sa zatvárila že nám pomohla s tými deťmi a že sa vôbec OBŤAŽOVALA chcieť nás vziať na nákupy. Rose maskovala časopisom smiech. Carlise si nás ešte stále prezeral, neviem čo zase chce zistiť a ja neviem čo ešte vlastne Carlise robí okrem ,nemocnice , pokusov a študovania vecí , ktoré nepozná. Občas som sa s ním cítila ako na pozorovaní. Edward ma tiahol ku schodom. Ako som mala Jaspera preč z dohľadu počula som jeho tlmený smiech, Alicine
" Pche" , Emmettove rozrehotanie a Rosalin smiech. Všetci sa na nás skvele bavia. Skvelé.
Kráčali sme spolu hore schodmi smerom ku kúpeľni. Nechcela som naše prepletené prsty rozpojiť a to som ani nemala v pláne. Mala som v pláne s ním zostať ešte dlhú chvíľu. Vlastne celú večnosť ale orientujem sa hlavne na prítomnosť. Zastal pred dverami spoločnej kúpeľni. Jeho kúpeľná ešte nebola úplná ale jeho izba ako som videla hej. Alice asi nemala čo robiť tie dva dni. Za to ja som mala toho vééééééla na práci.
"Osprchuj sa a ak by si niečo potrebovala stačí zavolať." Usmial sa a dal mi bozk na čelo. Zatvorila som oči. Už kráčal preč. Musela som niečo vymyslieť. Zmohla som sa iba na: "Edward?" To je jediné čo ma vtedy napadlo. Jeho meno jediné, čo by som nezabudla ani keby mi vymazali pamäť. Hneď sa otočil v otázkou v očiach.
"Nechcel by si mi pomôcť? Veď vieš to hniezdo na mojej hlave..." ukázala som na zožužlané vlasy.
Ihneď pochopil. Usmial sa a už kráčal smerom ku mne. Preplietol naše prsty, ktoré som bola nútená na dve sekundy rozdeliť- ten život je taký krutý!!! Spolu sme vošli do kúpeľne. Zatvorili sme dvere a otočil sa ku mne čelom.
Nedokázala som nič od vzrušenia vysloviť iba moje najobľúbenejšie slovo, meno a osoba
" Edward"
Neviem či ho pobavil môj odovzdaný výraz alebo jeho meno, ktorému nedám pokoj a stále ho opakujem, no trošku potlačil smiech. Nakoniec to vybuchlo v hlasný a zvučný. Ten ho hneď prešiel ako som sa urazila a dramaticky vypochodovala z kúpeľne. Priznávam že to bolo precitlivené ale rozhodne účinné.
Začali sme si navzájom prečesávať rukami vlasy. Edward ma zastavil keď som mu chcela dať vášnivý bozk na pery.
"Najprv hygiena, Belli..." usmial sa. Ja som úplne žasla nad jeho krásou. Umývali sme si navzájom vlasy, ale bolo to až príliš vášnivé... Ako dlho chce ešte čakať?
"Bella, Bellinka, miláčik..." povedal so vzdychaním. Toto bolo to najerotickejšie čo som kedy počula. A ešte viac som sa mu začala prirážať o jeho mužstvo. Vzdychala som stále jeho meno a non stop.
Počula som ako sa prudko otvorili dvere skôr ako som urobila krok do izby. Edwardove ruky sa mi dotkli brucha a jemným tlakom ma prinútili znova vycúvať do kúpeľne. Zabuchol dvere a usmial sa.
" Kam si chcela ísť?" vyzvedal pobavene.a
" No.. ja neviem možno by Emmetta potešilo keby som išla do tej ich" na to už jemne zavrčal a pristúpil ku mne. Pobavene som ho sledovala ako pozoruje svoje ruky, ktoré skúmajú moje telo. Prechádzal mi po ramenách, cez prsia, brucho, stehná, panvu a ďalej až som mala pocit že mám hrozne veľa miest na tele, ktoré sa dajú preskúmať. Jeho oči nabrali čierny odtieň ,ktorý sa objavil pri tom ako bol rozrušený a dovoľujem si povedať vzrušený. Začal mi dávať dole moje zvyšky z trička. Jemne mi rukou prešiel po bruchu a zastavil pri nohaviciach. Zohol sa aby mi ich vyzliekol. Každý milimeter môj mi pobozkal a keď boli úplne dole, rukami mi prešiel ku kolenu až stehnu, ktoré obkrúžil. Ladne sa postavil a prechádzal po panvovej kosti, bruchu, krížoch až sa zastavil pri rozopínaní podprsenky, ktorá hlasno dopadla na zem. Začal ma bozkávať na hrudi, no jeho ruky mi sťahovali ten posledný kúsok oblečenia.
Stála som pred ním úplne nahá. Som si istá že by som bola červená teraz som iba sklopila zrak. Všimol si to.
Stála som pred ním úplne nahá. Som si istá že by som bola červená teraz som iba sklopila zrak. Všimol si to.
" Si taká nádherná" zašepkal.
Pohladil ma na líci a pokračoval až ku kľúčnej kosti od nej k ramenám, k hrudi a k pásu. Zatriasla som sa od vzrušenia. Jeho hruď bola tak nádherná... začala som mu po nej chodiť rukami ako po bludisku. Ja som mu pomohla s roztrhanými nohavicami a boli sme si rovní. Prstom som prešla po celej jeho hrudi a druhou stiahla aj čierne boxerky. Nádherne sa usmial a zdvihol do náručia.
Pohladil ma na líci a pokračoval až ku kľúčnej kosti od nej k ramenám, k hrudi a k pásu. Zatriasla som sa od vzrušenia. Jeho hruď bola tak nádherná... začala som mu po nej chodiť rukami ako po bludisku. Ja som mu pomohla s roztrhanými nohavicami a boli sme si rovní. Prstom som prešla po celej jeho hrudi a druhou stiahla aj čierne boxerky. Nádherne sa usmial a zdvihol do náručia.
Vošli sme spolu do sprchy. Dal ma dolu a pozrel do očí. Pustili vodu a stále na seba hľadeli. Bol tak úžasný. A môj. Už nikdy ho nenechám odísť. NIKDY!!! Chcem s ním stráviť večnosť, chcem jeho bozky, ruky na mojom tele. Chcem jeho.
Začali sme si navzájom prečesávať rukami vlasy. Edward ma zastavil keď som mu chcela dať vášnivý bozk na pery.
"Najprv hygiena, Belli..." usmial sa. Ja som úplne žasla nad jeho krásou. Umývali sme si navzájom vlasy, ale bolo to až príliš vášnivé... Ako dlho chce ešte čakať?
Začal mi mydlovými rukami prechádzať po mojom vystuženom tele. Zastavil sa pri mojom zadku a zozadu ho hladil... Vyšiel zo mňa takmer nepočuteľný vzdych. Potom som mu ja položila svoje ruky na jeho hruď a začala ho umývať. Ako povedal prvá je hygiena... uvidíme kto to skôr nevydrží.
Zastavila som sa na jeho najcitlivejšom mieste. Oprela som si o jeho rameno hlavu a stále neprestávala v 'hygiene'.
Zastavila som sa na jeho najcitlivejšom mieste. Oprela som si o jeho rameno hlavu a stále neprestávala v 'hygiene'.
Bozkával ma na krku, na kľúčnej kosti, na ramene až sa dostal k mojej hrudi. Bozkával moje prsia, na ktoré padali kvapky vody zo sprchy. Zaujato pozoroval ako jedna kvapka mi prešla cez líce, krk, prsia, brucho a putovala nižšie a nižšie. Voda z jeho vlasov mi prechádzala po chrbte. Prestala som na jeho hrudi pracovať. Bola som úplne v rozpakoch. Už som to nevydržala a to bol očividne jeho zámer. Vzrušiť ma. A musím priznať, že sa mu to podarilo... Stále ma bozkával na prsiach. Po nekonečne vášnivých bozkoch prešiel nižšie k môjmu bruchu.
Kľakol si a držal ma za boky. Dostal sa k mojej intímnej časti a začal ju dráždiť jazykom. Zavrela som oči a užívala som si tú vášeň, to vzrušenie, tú rozkoš... Stále ma dráždil jazykom .
" Edward" Už neviem či poznám aj iné slovo ako toto. Zase sa zasmial. Náhle som otvorila oči a stretla sa z jeho pohľadom. Narovnal sa a oprel o stenu. Cítila som ako do mňa pomaly vnikol.. Žiadna bolesť ako po prvý krát.
Zavrela a otvorila oči , hľadel na mňa so vzrušením a láskou v očiach. Pevnejšie si ma pritisol k mocnému telu, na ktoré stále kvapkala voda. S nohami som sa mu pritiahla a dala si ich okolo jeho mužného pásu. Rukami ho oblapila okolo krku a on mňa na oplátku okolo pásu. Hlavu sme mali na svojich ramenách a vzájomne sa bozkávali na krku, pri líci. Začal sa vo mne jemne pohybovať. Stále som bola plná v rozkoši a očividne aj on. Pohyboval sa nevypočitateľne. Vnikal do mňa ešte viac a raz vyšiel. Pohyboval sa v rytme, ktorému som nerozumela, ale pridala som sa.
Zavrela a otvorila oči , hľadel na mňa so vzrušením a láskou v očiach. Pevnejšie si ma pritisol k mocnému telu, na ktoré stále kvapkala voda. S nohami som sa mu pritiahla a dala si ich okolo jeho mužného pásu. Rukami ho oblapila okolo krku a on mňa na oplátku okolo pásu. Hlavu sme mali na svojich ramenách a vzájomne sa bozkávali na krku, pri líci. Začal sa vo mne jemne pohybovať. Stále som bola plná v rozkoši a očividne aj on. Pohyboval sa nevypočitateľne. Vnikal do mňa ešte viac a raz vyšiel. Pohyboval sa v rytme, ktorému som nerozumela, ale pridala som sa.
Vzdychli sme naraz a povedali svoje mená. Začal zrýchľovať a potom spomaľovať a zase zrýchľovať....
Oprel ma o stenu sprchy a ja som sa musela zadržať jej dvier aby som sa mu nevyšmykla. Už bol iba v jednom tempe.... v rýchlom. Začali sme nahlas vzdychať.
"Bella, Bellinka, miláčik..." povedal so vzdychaním. Toto bolo to najerotickejšie čo som kedy počula. A ešte viac som sa mu začala prirážať o jeho mužstvo. Vzdychala som stále jeho meno a non stop.
Vyšiel zo sprchy a hodil ma na umývadlo, za ktorým bolo zrkadlo. Sprcha stále tiekla. Roztiahla som nohy a on neprestával v práci. Pritlačil ma s takou silou k zrkadlu až sa rozbilo. Dohovie ako táto kúpeľňa skončí. Toto bolo oveľa vášnivejšie ako prvý krát v lese. Tam sme boli opatrný, nežný.
Edward neprestával a ja od toho vzrušenia som zhodila všetku kozmetiku okolo mňa. Skrinka pod umývadlom sa začala podlamovať a mne došlo, že sme príliš ťažkí. Neprestávali sme ani popri praskajúcej skrinke pod nami.
Edward neprestával a ja od toho vzrušenia som zhodila všetku kozmetiku okolo mňa. Skrinka pod umývadlom sa začala podlamovať a mne došlo, že sme príliš ťažkí. Neprestávali sme ani popri praskajúcej skrinke pod nami.
Včas ma Edward položil na koberček a stále sme boli k sebe pripútaní. Ruky mi stiahol nad hlavu, popri tom ma bozkával a jeho jazyk s mojim sa preplietal stále viac a viac vášnivejšie. Stále bol v tom nekonečne rýchlom tempe a ja spolu s ním. Boli sme neovládateľní...
Prevalila som ho a sadla si obkročmo na jeho mužstvo... Prirážala som sa mu a on mi jednou rukou chytil pás a druhou mi chytil prsia a popritom sa stále pohyboval v mojom tempe. Ja som mu jednou rukou prechádzala po hrudi a druhou som sa zadržiavala na jeho páse. Vzdychali sme... až sme boli na vrchole ale my sme nechceli prestať. Krúžila som na jeho mužstve a pritom aj prirážala. Zrejme sa mu táto poloha nepáčila pretože sa pretočil aby bol na vrchu on.
Nevadilo mi to mali sme večnosť aby som sa prebojovala zase hore.
A sakra. Musím odtiaľto vyjsť. Niekto zaklopal. No zbohom. A som spálená. Čo keď to je Emmett? Alebo Esme? Alebo Rosalie?
Ležali sme s Edwardom na koberčeku a nič nehovorili. Užívali sme si jednoducho prítomnosť a blízkosť toho druhého. Vlastne všetky moje najlepšie momenty boli s Edwardom.
Ešte som nezažila nič lepšie.
Edward sa na mňa pozrel. Videla som že mu to nie je po chuti a najradšej by toho návštevníka zabil.
Ešte som nezažila nič lepšie.
Edward sa na mňa pozrel. Videla som že mu to nie je po chuti a najradšej by toho návštevníka zabil.
" láska to je Alice" zašepkal. Tak to je ešte horšie.
"Hm" Mám jej ísť otvoriť alebo nie? A na čo? Potom ale bude mať poznámky ako: Prečo si to nenecháme na večer a bla, bla, bla. Vyskočila som na rovné nohy. Skôr ako sformuluje narážky a otravné vízie. Pristúpila som k dverám a preskočila z jednej nohy na druhú. Ešte raz som pozrela na Edwarda. Usmieval sa tak som si povzdychla.
" Čo je Alice?" spýtala som sa cez zavreté dvere. Nemala som chuť sa obliekať a už vôbec nie vyliezť. Je ale pravda že zavretá s Edwardom nemôžem byť do smrti.
" Môjho brata sme prihlásili do školy. Zajtra nastupuje! Takže ty ideš so mnou do mojej izby a vyskúšať si nové oblečenie." Podľa tónu hlasu by som povedala že je naštvaná. Akoby to hovorila cez zaťaté zuby.
" Dobre" odpovedala som melodickým hlasom. Ešte stále ma udivoval.
Otočila som sa na môjho anjela. Usmial sa keď ma videl. Zrazu som si uvedomila že tam stojím nahá. Sklopila som zrak a nenápadne presunula ruky aby mi niečo zakryli- márne. Rýchlo som si dala uterák a vyšla. Nechala som ho tam len tak v uteráku. Pomaly som sa blížila k Alicinej izbe ktorú Edward v bývalom domove s obľubou nazýval" izba okolo ktorej nesmiem chodiť aby ma Alice nevtiahla dovnútra a neurobila si zo mňa pokusného králika" Modlila som sa aby ma nenašiel Emmett. Kým som stačila zaklopať na tie obávané dvere...otvorili sa. Alice sa usmiala ale hneď na to si ma premerala zamračene krútila hlavou. Prezerala si ma od hlavy až k nohám a to ma znervózňovalo. Zrazu ma zdrapila za ruku a zatiahla do dverí.
Otočila som sa na môjho anjela. Usmial sa keď ma videl. Zrazu som si uvedomila že tam stojím nahá. Sklopila som zrak a nenápadne presunula ruky aby mi niečo zakryli- márne. Rýchlo som si dala uterák a vyšla. Nechala som ho tam len tak v uteráku. Pomaly som sa blížila k Alicinej izbe ktorú Edward v bývalom domove s obľubou nazýval" izba okolo ktorej nesmiem chodiť aby ma Alice nevtiahla dovnútra a neurobila si zo mňa pokusného králika" Modlila som sa aby ma nenašiel Emmett. Kým som stačila zaklopať na tie obávané dvere...otvorili sa. Alice sa usmiala ale hneď na to si ma premerala zamračene krútila hlavou. Prezerala si ma od hlavy až k nohám a to ma znervózňovalo. Zrazu ma zdrapila za ruku a zatiahla do dverí.
" Oblečenie máš doma u Carmen a na zajtra som ti pripravila lebo som vedela že ehm... nebudeš mať čo na seba" pri tom sa zachichotala.
"Poď sa pozrieť" Zaviedla ma do obrovskej šatne plnej poličiek, vešiakov. Jedna celá stena bola zaprataná iba topánkami. Podala mi kôpku a odišla. Nechala ma samú v šatni.
Alice mi pripravila na oblečenie dlhšie tričko asi po stred stehien s krátkymi rukávmi. Jeden rukáv bol vyťahaný aby mi spadol z ramena a odhalil tak rameno. Nebolo modré ako väčšina oblečenia ale tmavo šedé s čiernymi pásikmi cez neho a rúžovými notami. Samozrejme značkové. Ďalej čierne legíny ktoré mi obopínali nohy. Chudák Edward najprv to odhalené rameno a potom moje nohy. Nakoniec celý môj výzor dovŕšili čierne balerínky s flitrami. Na hlave som mala rúžovú čelenku ktorá ladila s notami na tričku.
" Videla som že už si oblečená!" Vletela do miestnosti Alice. Postavila ma pred zrkadlo.
" Vyzeráš skvele" zalichotila mi.
" Mala by si ísť. Dnes slnečno nebude ale vymysli si výhovorku pre tvoju neprítomnosť. Píšeš písomku z fyziky takže si to prečítaj a hneď si to zapamätáš. Ďalej vám na biochémiu zadajú prácu takže budeš s Edwinom. Čo mi pripomína že sa musíte s Edwardom tváriť ZATIAĽ ako nevlastní príbuzní. Hehe chcem to vidieť" nachvíľu sa zachichotala a tým prerušila výbuch slov.
" Edwardovi sa budeš určite páčiť. Viem že je iba sedem hodín večer ale mali by ste ísť ak chceš Edwarda predstaviť Carmen. To mi pripomenulo že Carmen sa o teba bála. Mala by si ísť za ňou." Dokončila svoju reč. Nikdy som ju nevidela toľko rozprávať ako teraz.
Zmohla som sa iba na slabé " OK" a letela za Edwardom. Zrazili sme sa na schodoch. Pozeral s otvorenou pusou.
" Zatvor pusu" zasmiala som sa.
" Prepáč ale..." prehltol " vyzeráš nádherne" dopovedal slabým hlasom. Keď som si ho obzerala vyrazil mi dych. Mal na sebe tmavé jeansy a k tomu čiernu nariasenú košeľu. Zasmial sa.
" Zavri pusu" vrátil mi to.
" Môžeme?" opýtal sa tým najkrajším hlasom.
" Dobre, počkaj až spoznáš Carmen. Je niečo ako Rose a Alice dohromady" vysvetlila som.
Zastavili sme sa pred domom. Brána bola otvorená. Som zvedavá čo naňho Carmen povie.
" Poď" schmatla som ho za ruku.
Prešli sme halou cez obývačku, do kuchyne. Pozorne si to tu prezeral. Zrejme čakal niečo na ten Charlieho spôsob, no toto bolo ako u nich.
" Ako sa ti páči dom v ktorom bývam? Musela som si zvyknúť je to obrovský rozdiel medzi týmto a domom Charlieho."
" To je" povedal ohúrene.
" To si nevidel všetko" zašepkala som mu do ucha s úsmevom a tiahla
dolu. Nakukla som cez presklené dvere do bazéna.
dolu. Nakukla som cez presklené dvere do bazéna.
" Dokonca aj bazén? Inač super auto" pochválil mi ho.
" Ďakujem. Tak, čo takto ho vyskúšať?"
Ukázala som na bazén. nadhodila som prosebný kukuč a oslnivý úsmev. Kým som ho stihla začať vášnivo bozkávať vletela sem Carmen so šťastím v očiach. Prudko zastavila. Prezerala si Edwarda. Trochu som mala pocit že je na prehliadke. Ten sa usmial.
Ukázala som na bazén. nadhodila som prosebný kukuč a oslnivý úsmev. Kým som ho stihla začať vášnivo bozkávať vletela sem Carmen so šťastím v očiach. Prudko zastavila. Prezerala si Edwarda. Trochu som mala pocit že je na prehliadke. Ten sa usmial.
" Carmen toto je Edward. Edward toto je Carmen" ukázala som na každého. Edward zrejme počúval myšlienky Carmen.
" Rada ťa konečne vidím. Myslela som si že Bella o tebe preháňa ale mýlila som sa" dokončila svoje hodnotenie.
" Som rád že vidím koho má Bella za spoločnosť v domácnosti" usmial sa. Ako vždy bol to gentleman.
" Mrzí ma že keď sa za pár rokov budete sťahovať tak nebudeme spolu. Bella teraz asi bude ešte viac u vás však?" osmutnela.
" Ale predsa môžem byť aj ja tu nie?"
" Pravdaže" odpovedala som mu pre istotu ja.
" Samozrejme, to mi pripomína. Bella, bola tu Alice nespočetným množstvom oblečenia" pripomenula mi.
" Skvelé" predniesla som sarkasticky.
"Takže... keď vám nemôžem nič ponúknuť neporozprávame sa? Len tak zaujíma ma tvoj príbeh ale najviac o tom ako si sa cítil keď s Bellu stretol. Nie je veľmi časté že upír narazí na svoju la tua cantante. Ešte sa nestalo aby prežila nie to ešte že sa do nej zamiluje" krútila hlavou.
" Ale čo na tom záleží... hlavné je že ste sa do seba zamilovali a že ste spolu" usmiala sa.
"Ale záleží. Chcem vedieť všetko! Ja mám večnosť!" Hnevala sa.
" Hovorila som že je ako Alice" Zašepkala som mu po ceste do obývačky. Usmieval sa aj keď Carmen ako Alice neposkakovala a nepišťala, v tom bola ako Rose. Edward si sadol na gauč, bolo mu jedno že máme spoločnosť. Jednoducho ma posadil na nohy. Carmen nevyzerala nijako pohoršene. Keď sme začali rozprávať občas ma pobozkal na čelo a IBA občas nežne na pery.
"Miláčik?" zašepkal mi Edward nežne do ucha. Pomrvila som sa mu v náručí. Odo dňa kedy sme nastúpili do školy uplynulo pár mesiacov. Pomaly sa blížili Vianoce a s nimi sa krajina stávala chladnejšou. Emmett zimu neznášal kvôli spánku medveďov, ktorý spokojne oddychovali v norách. Krajina menila farbu z červenej, kde padali listy už v septembri na bielu, tichú ale nádhernú. Vždy ako som prišla ku Cullenovcom a videla zapálené v krbe prepadol ma pocit rodinného pohodlia. Áno nepotrebovali sme sa pri krbe zohrievať ale vnútri, v mojom srdci som sa cítila ako doma. Alice neprestajne pripravovala darčeky a darčeky a Edward mi nechcel prezradiť, čo mi chce kúpiť. V škole bolo rušno. Každý sa tešil na zimné prázdniny. Aj tak mali o klebety postarané. S Edwardom sme to po týždni nevydržali a pobozkali sa na parkovisku. A s väčšou zimou sa blížil termín zimného plesu. Myslela som si že túto ľudskú skúsenosť mám za sebou, no Edward ma zasiahol vetou " Ty so mnou nechceš ísť, láska? Keď si každého odmietaš aj mňa, máš niekoho iného?" Takže bolo rozhodnuté. Horšie bolo že od dňa kedy prišiel do školy Edward, sa so mnou Edwin prestal baviť. Na hodinách sa tváril že neexistujem a v jeden deň keď som sa s ním chcela porozprávať a vstúpila do triedy čakal ma šok. Edwin sa rozprával s Alice. Našťastie vedľa seba som teraz mala môjho boha, no aj tak som mala pocit že som mu ublížila. Ani som si neuvedomila ako mám Edwina rada dokiaľ som o neho neprišla. Ako môjho brata. Moje dvojča.
" Hm?" pozrela som sa do jeho čokoládových očí. Na love sme niekoľko dní neboli. Chceli sme byť sami.
" Išli by sme na lúku?" Toto ma prekvapilo. Od včerajšieho večera sa choval zvláštne. A s ním samozrejme Alice.
" Stalo sa niečo?" bol prekvapený ale spamätal sa.
" Samozrejme že nie. Len by som ti niečo chcel povedať" Pocítila som prudkú úzkosť na srdci- akoby som nemohla dýchať, čo bolo zvláštne keď som upír.
Vtedy som sa hrozne bála že mi povie niečo hrozné. Tušila som, nie vedela že sa niečo stalo.
Zastavili sme sa pri potôčiku na ktorom bola vrstva mrazu. Toto mi pripadalo smutné. Les už nemal také čaro ako keď bol zelený a plný života. Skôr bolo všetko smutné, konáre holé ani náznak po sviežej zelene. Iba prvé snehové vločky.
Popošla som až k tomu miestu kde sme sa prvý krát milovali. Stále som sa obzerala či Edward nezmizol, nevyparil sa ako para. Môj pocit úzkosti sa zvýšil keď sme prišli na to miesto. Keby Edwardove kroky za mnou neustali, tak by som nevedela že sme tu. Nepoznávala som toto podivné miesto. Žiadny čerstvý, horský vzduch. Žiadne šuchotajúce jesenné lístie. Iba mráz a vrany. Vedela som čo mi to pripomína. Smrť. Bez života. A čo sa stane teraz?
No keď som sa lepšie prizrela čakal ma šok. Na konároch boli zavesené lampášiky, všade okolo ruže a na zemi bola rozložená deka. Obzrela som sa. Edward sledoval môj výraz. Čo chcel potom? Vystrašiť ma na smrť. Pokynul rukou aby som si sadla na deku. Zem pre mňa nebola studená, no nechcela som si sadnúť. Namiesto toho som sa na ňu postavila. Pristúpil ku mne a zahľadel sa mi hlboko do očí. Hľadal tam niečo. Strach, úzkosť, lásku?
Urobila niečom, čo som nečakala. Kľakol si. Stála som tam ako obarená a pozorovala jeho počínanie.
" Isabella Marie Swanová. Milujem ťa, nie zbožňujem. Od prvej chvíle, čo som ťa uvidel. Možno preto mi bolo súdené nevyznať sa v tebe a nepočuť tvoj vnútorný hlas. No po :krutnom cvičení som v tvojich očiach našiel lásku a preto som sa rozhodol toto urobiť. Prosím ťa len o jedno: Vydáš sa za mňa a budeš so mnou do konca života?" Vychrlil. Keby sa mi mohlo zastaviť srdce už som mŕtva.
Aspoň sa mi mohlo zastaviť dýchanie. Vypleštila som oči. Bola som šokovaná, vyvedená z miery. Predstavovala som si Jane a Ara, Jamesa, Laurenta, možno nejakého lovca upírov alebo Jacoba ako vlkodlaka, ktorý by nás chcel zabiť a tým zničiť celé moje krátke šťastie.
Aspoň sa mi mohlo zastaviť dýchanie. Vypleštila som oči. Bola som šokovaná, vyvedená z miery. Predstavovala som si Jane a Ara, Jamesa, Laurenta, možno nejakého lovca upírov alebo Jacoba ako vlkodlaka, ktorý by nás chcel zabiť a tým zničiť celé moje krátke šťastie.
Asi som očakávala celé zástupy upírov, lovcov a vlkodlakov, ktorý sa spojili proti nám ale toto nie. Toto rozhodne nie. Vedela som ale čo poviem.
" Nie" znelo moje slovo. Toto prosté, jediné slovíčko ho vyviedlo z miery. Na jeho tvári sa vystriedali výrazy ako prekvapenie, šok, fascinovanosť, údiv, smútok a zostala tam bolesť.
Musela som niečo povedať kým neutečie do Talianska.
" Nie, do konca našej existencie" Hlboko vydýchol. Zrejme keby bolo možno aby som mu privodila srdečný kolaps už by sa tak stalo.
" Preboha, toto bola najdlhšia sekunda v mojej večnosti" to ma rozosmialo. Jemu to ale smiešne vôbec nepripadalo. Bála som sa hlavne Alice. Určite začne šalieť.
" Tak to poďme oznámiť rodinke" usmiala som sa.
Utekala som, div že som netancovala od šťastia. Preletela som dverami ako tajfún. Čakala som Rose s časopisov v ruke. Emmetta s Jasperom pri telke. Alice vo svojej izbe a Esme.
Nebolo tu ticho, počula som kroky a rozprávanie. Takže sú tu.
" RODINA!!! BUDEME SA BRAŤ!!!" zakričala som " ALICE? NIČ NEHOVOR!!!" pokračovala som. No nikto mi neodpovedal. Edward mal neurčitý výraz. Zrazu pred nás vletela Alice. Čakal som poskakovanie, pišťanie a jačanie. Táto Alice mala ustaraný ba až zvláštne prázdny výraz.
" Čo sa zase stalo?" povzdychla som si. Edward sa ujal slova.
" Bella, keď Carmen bola na love... našla Edwina" zamrzol mi výraz na tvári.
" A-ako našla?" koktala som.
" Bol vyčerpaný v lese. Zrejme sa prechádzal a stratil. Nemohol to prežiť takže..." odmlčal sa.
To ale znamená že je... vypleštila som oči. Edward pomaly prikývol. Prudko som zalapala po dychu. Edward ma vzal do náručia skôr ako som sa stihla zosunúť.
Ukázalo sa že Edwin sa skutočne stratil. Najviac som sa obávala aké to bude keď je do m§a zamilovaný ako to bude znášať. Bral to dobre. Lepšie ako som čakala. Edward povedal že naňho musím ísť pomaly. Predsa to bol novorodený. No ako novorodený sa nesprával. Bol presne ako ja. Preto chodil na nákupy. Bol ale čas kedy som mu o našej svadbe musela povedať. Nezvládala som to v sebe dusiť. Edward mi dodal zrnko odvahy a neisto som zaklopala na jeho dvere. Mal vlastnú izbu, pekne zariadenú. Ozvalo sa tiché ďalej. Vošla som do izby. Bola to zvláštna izba. Všetko bolo zladené to modro biela. Páčila sa mi. Kedysi to bola hosťovská izba. Edwin sedel na posteli a rozprával sa s Carmen. Na ňu sa vôbec nehneval že ho premenila. Chápal ju.
" Prepáčte že vyrušujem. Môžem sa s Edwinom porozprávať?" spýtala som sa nesmelo. Carmen sa iba usmiala a odišla.
" Edwin ja...chcela som ti povedať že sa..." triasol sa mi hlas " budeme brať" dokončila som. V poslednom čase to s tými reakciami bolo podivnejšie a podivnejšie. Namiesto toho aby sa mu tvár krivila do bolestnej grimasy... usmial sa.
" Ja viem. Ale som rád že si mi to povedala sama. Chceš aby som prišiel? Teda ak ti to nevadí" cítila som ako sa mi otvára pusa ale slovo z nej nevyšlo. Toto je Edwin.
" Samozrejme že budem rada ale čakala som inú reakciu" jeho úsmev sa rozšíril.
" Poprosil som Carmen aby mi všetko povedala. Nehnevaj sa na ňu vytiahol som to z nej. Bol som zvedavý" zažmurkal.
Odvtedy sme boli najlepší kamaráti. Nechápala som čo sa s Edwinom porobilo ale páčilo sa mi to. Bol zvedavý presne ako ja. Brala som ho ako brata. Skvele sa s ním hovorilo. Všetko chápal akoby som sa rozprávala sama so sebou. Najlepšie na tom bolo že sa skamarátil s Edwardom. Mal zvlástnu schopnosť. Dokázal zistiť hĺbku a druh vzťahu dvoch bytostí. Raz mi povedal že Edwarda má rád aj preto že má skvelé vzťahy a cíti sa vďaka tomu príjemne. Hlavne keď bol Edward so mnou. Ževraj cítil že máme k sebe pevný, úžasný vzťah akoby sme boli jeden druhému súdení. Ako dve skladačky, ktoré do seba perfektne zapadli.
" Ja som to nechápem" krútila som hlavou. Ležali sme s Edwardom na posteli po dlhom milovaní.Edward mi prechádzal po chrbte a veľmi to šteklilo. Kvôli tomu som sa zavrtela. Zasmial sa.
" Čomu, láska?" zbožňovala som keď mi tak hovoril. Bolo to príjemné jednoducho ma tie slová hriali na srdci a veľmi nežné oslovenie.
" Predstavovala som si že Edwin bude šialený len čo sa ma dotkneš. Že bude zatínať päste. A namiesto toho sa usmieva keď ti sedím na kolenách alebo keď vyjdeme z izby po tom ako sme sa milovali ešte si s Emmettom z nás robí srandu"
" Ty si môj slepý hlupáčik."
" prečo zase?" spýtala som sa uštipačne. Vždy som niečo zle chápala. Vždy.
" Nevidela si ako sa Edwin na Carmen pozerá a ona na neho?" toto ma znehybnelo.
" Čože? Ja som asi slepá!" buchla som si rukou do čelo.
" Nebi sa, Belli. Ale je to pravda."
Autor: Gracen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Let the time decide-7.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!