Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 8. kapitola

26.10.2012 (07:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2227×

Edward sa postavil, zobral ju do náručia a tašky zobral do jednej ruky. Vybrali sme sa k autu. Došli sme k nemu a dali tašky do auta. Ešte tam bolo miesto asi na dvadsať tašiek. Prišli sme ku kinu a pozreli sa na program. Chcela som vybrať nejaký animovaný pre Nessie.

„Čo tak Madagaskar 3?“ opýtala som sa. Edward sa pozrel na Nessie a zdvihol obočie. Tá iba nadšene prikývla.

„Tak ideme na Madagaskar 3,“ povedal a usmial sa. Kúpil tri lístky.

„Prečo tri?“ šepla som, keď sme šli ku sále.

„Veď aj ty chceš pozerať, nie?“ šepol pobavene. Prevrátila som oči. Edward podal lístky chlapcovi, čo stál pri sále. Ten sa naňho iba čudne pozrel, skontroloval lístky a vrátil mu ich. Vošli sme do sály a sadli si na svoje miesta. Keď sa začal film, bolo tu okrem nás iba zopár ľudí. Film som ani nevnímala. Pohľad som často upierala na Nessie, ako sa smeje.

Po filme sme sa vybrali hľadať Alice a Rose. Za chvíľu sme ich uvideli ako vychádzajú z jedného obchodu. Všimli si nás. Počkali nás a prišli sme k nim.

„Ešte máte necelú hodinu,“ povedal Edward.

„Už sme vykúpili obchody,“ povedala Alice a s Rose jemne zodvihli ruky ovešané taškami. Edward pretočil oči.

„Pôjdeme už domov?“ opýtal sa Edward Nessie. Prikývla. Už sme sa chceli vybrať k autu, no zastavila nás Rose.

„Nás si sa nepýtal,“ povedala a uškrnula sa. Aj Alice sa usmiala.

„Dobre, domov idete pešo,“ povedal a na tvári sa mu zjavil šibalský úsmev. Rose a Alice z tváre zmizol úsmev. Vybrali sa s nami k autu. Naložili tašky do auta a teraz tam už nebolo miesto na ďalšie. Nastúpili sme. Edward naštartoval, vyšiel z garáže a už sme boli na ceste domov.

Prišli sme domov, zaparkovali v garáži a vystúpili z auta. Alice a Rose zobrali tašky, no nie všetky. Edward zobral Nessie. Zrazu sa pri aute zjavila Esme. Zobrala zvyšné tašky a zavrela kufor. Vošli sme do Nessiinej izby, kde už boli tašky. Edward vyzliekol Nessie z bundičky a položil ju na zem. Sadla som si k nej do tureckého sedu. Edward zmizol a razom bol aj späť, ale bez bundy.

„Tak... čo ste kúpili?“ opýtala som sa Nessie. Edward vysypal veci z tašiek. Ústa sa mi otvorili dokorán. Vyvaľovala som oči na tú hŕbu oblečenia a hračiek. Zatvorila som ústa a pozrela sa na Nessie. Široko sa usmiala. Postavila som sa a poobzerala si tú hŕbu vecí. Oblečenie, hračka, oblečenie, puzzle...

„Puzzle?“ opýtala som šokovane. Načo dvoj dňovému dieťaťu puzzle? Vari ich vie skladať? Čo ona nedokáže?

„Áno,“ odpovedal Edward. „Chceme vyskúšať, čo všetko dokáže.“

„Ešte máme dve hodiny. Čo budeme robiť?“ spýtala som sa.

„Nechceš pozerať televíziu?“ opýtal sa.

„Zasa,“ povzdychla som si a vybrala sa s Edwardom do obývačky. Sadla som si na gauč. Edward zapol televíziu a sadol si na druhý gauč.

„Vieš, na čo som prišla?“ opýtala som sa, keď prepínal programy. Pokrútil hlavou, že nie. „Čo robí duch celú večnosť,“ dodala som.

„Čo?“

„Pozerá televíziu,“ povedala som ironicky. „Môžeš nechať toto,“ zastavila som ho v prepínaní programov. Položil ovládač na stôl a oprel sa. V televízii začal seriál Frasier. Zapozerala som sa do toho. Zdalo sa mi, že som to už raz videla.

Zrazu sa Edward postavil a ja som prestala vnímať televíziu.

„Už prešla hodina. Idem za Nessie,“ povedal a usmial sa. Chcela som sa postaviť a ísť s ním, no rýchlo ma zastavil. „Môžeš ešte pozerať televíziu.“

Zmizol a pohľad som uprela na televíziu. Seriál sa skončil a nasledoval nejaký film. Po desiatich minútach ma začal nudiť. Postavila som sa a rozhodla sa trocha poprechádzať vonku. Vyšla som vonku. Prechádzala som sa okolo domu a všímala si les a prírodu. Bolo tu krásne. Niekoľko krát som ešte obišla dom a vrátila sa späť do domu.

Televízia bola vypnutá. Všimla som si hodiny, ktoré viseli na stene. Bolo pol tretej. Vybrala som sa do Nessiinej izby za ňou a Edwardom. Vošla som do izby. Edward práve dával nejaké veci do ružového kufríka. Pozrela som sa na Nessie a nemohla uveriť vlastným očiam. Dvojdňové dieťa skladalo päťsto kusové puzzle.

„Ako dlho ich skladá?“ opýtala som sa šokovane. Polovicu už mala poskladanú.

„Asi pätnásť minút,“ odpovedal Edward. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Čože? Skladá ich len pätnásť minút a už ma polovicu poskladanú? Edward zazipsoval kufrík a podišiel ku mne.

„Kedy odchádzame?“ opýtala som sa. Všetko vyzeralo, akoby bolo pripravené. Tak na čo čakáme?

„Keď sa vráti Alice.“ Alice? Na ňu čakáme? Prečo? Kam išla? Edward si asi všimol, že nechápem, prečo na ňu čakáme. „Nessie už poskladala tri škatule. Alice jej išla kúpiť ďalšie, keby mala chuť skladať,“ povedal pokojne, kým ja som zatiaľ bola čoraz viac šokovaná.

Nemo som sa posadila na zem k Nessie. Sledovala som ju, ako skladá puzzle. Bola som na ňu hrdá. Bola som hrdá na svoju dcérku. Bola krásna, inteligentná, priateľská... Mala veľa pozitívnych vlastností. Žiadnu negatívnu. No, aspoň som ju zatiaľ u nej neobjavila.

Zo zamyslenia ma prebralo tlieskanie rúk. Všimla som si, že Nessie už puzzle poskladala. Edward jej tlieskal. Chcela som sa pridať k nemu, ale moje ruky sa nespojili. Iba prešli cez seba. Zahanbene som sklonila hlavu. No hneď som ju zdvihla a hrdo sa pozrela na svoju dcérku.

„Si šikovná,“ povedala som jej a usmiala sa. Úsmev mi opätovala.

„Už by sme mohli ísť,“ vyrušil nás Edward. Pozrela som sa naňho a prevrátila oči. Ešte raz som sa pozrela na Nessie. Postavila som sa.

„Budem v garáži,“ oznámila som im a vybrala som sa do garáže. Nikto tu nebol. Čakala som na nich asi päť minút a stále tu neboli. Nudila som sa. Čakala som ďalších päť minút. Stále nič. Už som chcela ísť za nimi a upozorniť ich na čas, keď sa zrazu začala otvárať garážová brána. Haleluja! To im trvalo.

Do garáže vstúpili Edward, Nessie, Esme, Carlisle a Alice. Alice uložila Nessiin kufrík a Edwardovu tašku do Volva. Edward držal na rukách Nessie a zhováral sa s Carlisleom a Esme. Alice pribehla k nim a zobrala si Nessie. Poriadne ju vystískala. Carlisle potľapkal Edwarda po ramene, Esme ho pobozkala na líce a objala ho. Potom sa s Nessie rozlúčili Carlisle a Esme. Edward prišiel k autu a uložil Nessie na zadné sedadlo do autosedačky. Sadol si za volant a ja som sa vybrala za ním a sadla si opatrne na sedadlo spolujazdca. Podarilo sa mi to.

Nejak som sa rozpísala, takže následujúca kapitola bude troška dlhšia. Kapitoly častejšie pridávam na moju stránku na Facebooku, tak si ich môžete aj tam prečítať -> The Twilight Saga Forever.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 8. kapitola: