Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 24. kapitola

03.01.2013 (07:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1835×

„Hocikedy, keď budeš chcieť, tak ti ju zahrám,“ šepol. Na hlave som cítila jeho chladný dych. Musela som sa odtiahnuť, inak by som sa z tej jeho vône zbláznila.

„Môžeš mi ju zahrať znova? Teraz. Prosím,“ poprosila som ho.

„S radosťou,“ povedal a široko sa usmial. Ak by som stála, tak by som z toho jeho úsmevu padla na zadok. Znova mi zahral a opäť mi ušla jedna slza.

„Ďakujem,“ šepla som. A oprela som sa hlavou o jeho rameno. Pokojné ticho prerušilo škvŕkanie v mojom žalúdku.

„Asi by si som ti mal niečo uvariť,“ povedal po chvíli a postavil sa. Chytil ma za ruku a viedol ma do kuchyne. „Na čo máš chuť?“ opýtal sa, keď otvoril chladničku. Nakukla som do nej ponad jeho rameno. Mám chuť na niečo slané. Nebol tu veľký výber. Iba vajíčka, mlieko, syr a paradajky.

„Omeleta,“ šepla som.

„Ako si prajete, madam.“ Zasmiala som sa. Sadla som si za stôl a sledovala Edwarda, ako sa obracia v kuchyni. O niekoľko minút predo mňa položil tanier s omeletou aj s príborom. „Dobrú chuť,“ šepol.

„Ďakujem,“ povedala som a pustila sa do omelety. Bola vynikajúca. Ďalšia vlastnosť pre môjho manžela – skvelý kuchár. Zatiaľ som uňho objavila samé dobré vlastnosti.

„Chutilo?“ opýtal sa. Prikývla som.

„Kde je vlastne tvoja rodina?“ opýtala som sa. Fakt ma to zaujímalo. A kde je naša dcéra?

„Sú v meste,“ odpovedal.

„Prečo?“

„Poslal som ich tam. Myslel som si, že je toho na teba príliš veľa. Ale ak chceš zavolám im, že už môžu prísť.“ Postavil sa a z vrecka vybral mobil. Zavolal niekomu. Nerozumela som mu čo hovoril. Rozprával príliš rýchlo. Po chvíli to zložil a povedal mi: „Tak za hodinu sú doma.“

No to som na nich zvedavá. Vstala som od stola. Zobrala som tanier a vybrala sa s ním k umývadlu. Je ich sedem a nemajú umývačku? Komu sa potom chce umývať toľko riadu? Edward rýchlo prišiel ku mne a zobral m tanier.

„Ja to umyjem. Ty môžeš ísť pozerať televízor,“ povedal. Prikývla som. Všetko som mu dnes odkývala. Prišla som do obývačky a rozvalila sa na gauč. Zapla som telku a ovládačom som prepínala programy. Nič zábavné som nenašla. O minútu sa v obývačke objavil Edward. Sadol si na druhý gauč.

„Nájde niečo zábavné?“ opýtala som sa ho a podala mu ovládač. Prepol na nejaký program, kde práve začínal nejaký seriál. Simpsonovci.

„Simpsonovci?“ vypadlo zo mňa.

„Áno. Celkom sa ti to páčilo, a aj si sa pri tom smiala,“ povedal a usmial sa. Zapozerala som do toho. Bolo to vážne zábavné. Keď sa tá časť skončila, vedela som o nich . Simpsonovci je rodina žltých animovaných postavičiek. Otec sa volal Homer, mama Marge, deti Bart, Liza a Meggie. Nasledovala ďalšia časť. Počas reklamy sa ozval Edward.

„Rodina bude onedlho tu. Mala by si sa ísť obliecť.“ Vypol telku.

„Ale ja chcem ešte dopozerať Simpsonovcov!“ namietala som a založila si ruky na hrudi.

„Ako chceš,“ povedal a odišiel. Sakra! Má pravdu. Príde sem jeho rodina a ja mám na sebe len krátke pyžamo a sveter. Postavila som sa a vybrala sa do našej izby. Podišla som k skrini. Chcela som na nich zapôsobiť. Síce ma oni poznali, ja som ich veľmi nepoznala. Ani som nevedela ich mená. Ale kašlem na to. Obliekla som si tie tmavé rifle, ktoré som mala predtým. Niekoľko minút som sa prehrabovala v skrini. Konečne som niečo našla. Bol to béžový voľnejší sveter s širokým výstrihom. Obliekla som si to. Potom som sa ešte chvíľu prehrabovala v skrini. V jednej zásuvke som objavila náhrdelník so sovou. Zavesila som si ho na krk. Prešla som k veľkému zrkadlu, ktoré bolo pri komode. Uvidela som v ňom mladú ženu. Mala gaštanové vlasy a jemne bledú pokožku. Stačilo by trocha špirály a dalo by sa povedať, že je pekná.

„Si nádherná,“ šepol niekto pri dverách. Pozrela som sa tam. Stál tam Edward. Usmiala som sa naňho. Začervenala som sa, tak som radšej odvrátila pohľad. Potešilo ma, čo povedal. Vraj som nádherná. Bolo úžasné počuť to od tohto muža. Podišiel ku mne a chytil ma za ruku. „Za tri minúty sú tu,“ poznamenal a ťahal ma preč. Mne akoby skameneli nohy. Čo keď sa im nebudem páčiť? Ou. „Mám ťa zobrať na ruky?“ opýtal sa. Bolo v tom počuť iróniu. Pokrútila som hlavou a donútila nohy, aby sa pohli.

Zišli sme dole po schodoch. Edward sa postavil na ľavo odo mňa, no ja som sa rýchlo postavila zaňho. Moja rekcia ho asi pobavila, lebo zachichotal. O necelú minútu sa pred domom zjavil veľký Hummer. Viacej som sa skryla za Edwarda a nakúkala ponad jeho rameno. Čo to vlastne robím? Nie som žiadny bojko!

„A je to tu,“ zamrmlal Edward. Pri aute stále Alice a široko sa usmievala. Z auta vystúpil Carlisle a jedna mladá žena s tmavohnedými vlasmi, bledou pokožkou a zlatými očami, aké mal Edward, Carlisle a Alice. Potom vystúpil nejaký chlap s blond vlasmi a chytil Alice za ruku. Oni sú spolu? Edward mi nič nepovedal...

Potom z auta vystúpil veľký chlap s krátkymi tmavými hlasmi. A za ním vystúpila z auta bohyňa krásy s nádhernými blond vlasmi. Všetci sa tvárili nejako...zvláštne. Zrazu som si všimla malého anjelika, ktorého za ruku drž tá blondína. Vlnité gaštanové vlásky mala dlhšie ako po lopatky. Na sebe mala bordové rifle, čiernu bundičku a čierne snehule. Vyzerala na dva roky a asi štyri mesiace. To bude asi moja dcéra. Je prekrásna.

Všetci sa vybrali k domu. Otvorili dvere a vstúpili dnu. Trocha som sa spoza Edwarda vystrčila, aby som na nich videla. Všetci náhle zamrzli na mieste, keď ma zbadali. Postavila som sa pred Edwarda a usmiala sa na nich.

„Bella si vás nepamätá,“ poznamenal Edward. Asi Ema sa prebrala a podišla ku mne.

„Esme. Edwardova matka,“ predstavila sa, keď mi podávala ruku. Len som sa usmiala. Ona moje meno poznala. Tak načo to hovoriť? Vrátila sa ku Carlisleovi. Takže sú manželia.

„Jasper,“ predstavil sa ten chlap, ktorý stál pri Alice, ale len z diaľky. Prišiel ku mne ten obrovský chlap.

„Emmett,“ predstavil sa. Myslela som, že mi podá ruku, ale urobil úplne niečo iné. Zodvihol ma a otočil sa so mnou o tristošesťdesiat stupňov. Keďže som túto reakciu neočakávala, vypískla som. Položil ma na zem a dodal: „Vitaj doma, sestrička.“

„Emmett!“ precedil cez zuby Edward. Ja som sa z toho ešte nespamätala. Potom sa vrátil k tej bohyni.

„Rosalie,“ predstavila sa tá bohyňa a milo sa usmiala. Prebrala som sa a tiež sa usmiala. Čupla som si, aby som bola vo výškovej úrovni môjho malého anjelika.

„Mamííí!“ vykríkla. Rozbehla sa ku mne a objala ma. Tiež som ju pevne objala.

„Ahoj, Nessie,“ šepla som jej do vlasov.

„Odkiaľ vieš jej meno? Veď som ti jej meno nepovedal...“ povedal Edward nechápavo. Odtiahla som sa od Nessie. Pozrela som sa na Edwarda a iba pokrčila ramenami. Nessie sa na mňa znova nalepila. Tento nádherný malý anjelik je moja dcéra. To už má dva roky? Kde som celý ten čas trčala?

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 24. kapitola: