Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 13. kapitola

27.11.2012 (10:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2038×

Edward:

S Nessie, Kate a Carmen sme sa poprechádzali vonku. Potom sme prišli späť do domu, zobral som moju a Nessinu tašku a dal ich do kufra. Nessie sa rozlúčila s Kate, Irinou, Carmen a Eleazarom. Eleazar mi sľúbil, že keď sa niečo dozvie alebo zistí, ozve sa mi. Nessie som dal do autosedačky na zadnom sedadle. Nastúpil som do auta a naštartoval. Nessie im zamávala a vybrali sme sa domov.

Kedy budeme doma? spýtala sa ma Nessie.

„Je sedem hodín, tak okolo desiatej,“ odpovedal som jej. Jemne sa na mňa usmiala v spätnom zrkadle. Potom otočila hlavu a dívala sa na okolitý les. Po hodine a pol zaspala, ale len na pätnásť minút.

„Kde je mamka?“ spýtala sa, keď sa zobudila. Čo jej mám povedať? Že sa jej mama na mňa nahnevala a niekam zmizla? To asi nie.

„Asi doma,“ povedal som jej. Ja sám neviem kde je. Prečo? Prečo sa to muselo stať? Keby sme tam nešli, bola by tu s nami.

Domov sme prišli o desiatej a niekoľko minút. Nessie sa tešila na všetkých, ale najviac na Bellu. Myslela si, že bude tu. No nebola. Neobjavila sa celý štvrtok. A neobjavila sa tu ani v piatok. Bol som čoraz smutnejší a strácal nádej, že ju vôbec ešte niekedy uvidím. V sobotu večer som s Alice a Nessie ostal sám doma, pretože ostatní išli na lov. Išiel som uložiť Nessie spať. Aj ona bola smutná. Stále sa ma pýtala v myšlienkach, že kedy príde mamka. Zaspala, až keď som jej začal pohmkávať uspávanku. Ľudským krokom som vošiel do obývačky, sadol si na gauč a civel na stenu. Začul som kroky. Bola to Alice. Sadla si na druhý gauč. Nevšímal som si jej myšlienky.

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa. Odvrátil som pohľad na ňu.

„Nie,“ povedal som.

„Vážne? Zdalo sa mi, že si bol pred niekoľkými dňami šťastnejší ako teraz,“ povedala. V očiach mala strápený pohľad. „Mne môžeš všetko povedať. Nikomu to nepoviem,“ dodala. Rozhodol som sa, že jej to poviem.

„Dobre. Stalo sa niečo. Bude to znieť šialene, ale je to pravda. Keď som sa dozvedel, že Bella zomrela, začul som jej hlas. Myslel som si, že sa mi to iba zdalo. No potom, keď som vošiel do mojej izby, uvidel som ju v zrkadle. Zistil som, že ostala tu ako duch a počujem ju. Keď som sa jej dotkol, už som ju aj videl. Bol som šťastný, že je tu. Aj keď bola duchom. Potom som zistil, že ju vidí a počuje aj Nessie. Keď sme išli do Denali, išla so mnou. No a v Denali sa niečo stalo. Ja... Ani neviem ako sa to stalo, ale bozkával som sa s Tanyou, aj keď som nechcel. No uvidela ma Bella. Rozbehla sa do lesa a ja za ňou. Našiel som ju. Vynadala mi a povedala, že ma... nenávidí,“ povedal som jej všetko. Keď som si na to spomenul, ako mi to povedala... zabolelo to. No možno som si to zaslúžil. Chcel som sa jej niečo spýtať, ale predbehla ma.

„Takže ona je tá šedá postava, ktorá sa mi zjavovala v tvojej budúcnosti,“ vypadlo z nej. Čože? Ona... ju videla? Vo vízii? V jej myšlienkach som videl seba, Nessie a nejakú sivú postavu.

„Takže mi veríš?“ opýtal som sa.

„Samozrejme,“ povedala. Jemne sa usmiala. Úsmev jej zmizol z tváre. „No v posledných dňoch ju nevidím.“

„Ja som taký debil,“ povedal som si sám pre seba a sklonil hlavu do dlaní. Presadla si ku mne a objala ma.

„Nie si.“

„Som. Keby som tam nešiel, bola by tu. Teraz ani neviem, kde je a či tu vôbec ešte je.“

„Ako sa to vlastne stalo?“ opýtala sa. Najprv som nechápal, ale v myšlienkach mi to vysvetlila. Zdvihol som hlavu a chrbtom sa oprel o gauč.

„Večer som vyšiel na terasu a Bella za mnou. Chcela sa oprieť o zábradlie, ale nepodarilo sa jej to a gúľala sa dole kopcom.“ Pri tej spomienke som sa pousmial. „Oznámila mi, keď sa dogúľala, že cestou sa pozrie na Nessie. O niekoľko minút prišla ku mne Tanya. Najprv sa oprela o zábradlie a potom ma objala. Zvláštne bolo, že som jej nevedel čítať myšlienky. A zrazu sme sa bozkávali. Aj keď neviem prečo. Chcel som prestať, ale nedokázal som to. Začul som Bellin hlas. Už som sa dokázal odtiahnuť. Pri dverách stála Bella a... v očiach mala smutný výraz. Utiekla. Vymámil som sa z jej objatia a vybral sa za Bellou. Hľadal som ju v lese. Napokon som ju našiel. Snažil som sa jej vysvetliť, že to tak nie je, no ona si to nedala vysvetliť. A zrazu zmizla. Opäť som ju začal hľadať. Už som ju nenašiel,“ povedal som jej presne to čo sa stalo.

„A myslí si...“ začala, no prerušil som ju.

„Že ju už nemilujem a tie dni ju klamal.“

„Ako to, že si jej nevedel čítať myšlienky?“ opýtala sa.

„Všetkým, čo boli v dome, som nevedel čítať myšlienky. Ale ako som sa za ňou rozbehol, tak som už videl myšlienky všetkých.“

Zvláštne, poslala mi v myšlienkach. Jemne som prikývol.

„Urobil by som čokoľvek, aby som ju mohol aspoň raz vidieť a vysvetliť jej to.“

„Pomohla by som ti ju nájsť, len neviem ako.“ Tiež som ju objal.

Mám ťa rada, braček.

„Aj ja teba sestrička.“

„Takže... Aj Renesmee ju vidí?“ opýtala sa. Keby tu bola Bella, hneď by ju opravila – Nessie.

„Áno a aj ju počuje.“

„Nikdy mi ju neukázala.“

„Zakázal som jej to.“ Trocha sa odtiahla, pozrela sa na mňa a prebodla ma pohľadom, no hneď sa usmiala a opäť sa na mňa nalepila.

O necelú hodinu som začul myšlienky rodiny. Alice sa postavila. Ja som ostal sedieť a ďalej civel do steny. Do domu vlietol ako prvý Emmett a hneď za ním Jasper. Dali si preteky a dohodli sa, že kto bude druhý, nebude mať sex so svojou partnerkou – v Jasperovom prípade s Alice – jeden mesiac. Emmett sa rehotal na celý dom. Ja ho asi zabijem, ak zobudí Nessie. Nie asi, ale určite! Upírskou rýchlosťou som prešiel k nemu a dal mu ruku cez hubu. Chcel namietať, no utvrdil som ho pohľadom.

„Ak ju zobudíš, zabijem ťa!“ zavrčal som naňho. Stiahol zo seba moju ruku.

„Pokoj, braček,“ povedal a dal ruky pred seba v obrannom geste. Pozrel som sa na Jaspera, v ktorom to vrelo.

„Choďte si to vybaviť vonku!“ sykol som. Hneď ako som to vyslovil, už boli vonku a pustili sa do seba. Emmett mu utiekol a začala sa naháňačka po lese. Rosalie si povzdychla a s Alice sa vybrali upokojiť svojich manželov. Ja som sa vybral za Nessie. Našťastie spala, ale chcel som sa uistiť. Potichu som vošiel do jej izbičky a prešiel k postieľke. Zlatulinko spinkala. Môj malý anjelik. Už vyzerala na dva a pol roka. Jemne som sa dotkol jej líčka a zmizol som do svojej izby.

Ďakujem za komentáre. Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo. Pokojne môžete vyjadrtiť svoj názor k môjmu príbehu (napr.: čo Vám tam chýba, čo sa Vám páči alebo nepáči). Vážim si každý komentár.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 13. kapitola: