Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska, liek života - 6. kapitola

08.06.2010 (14:45) • MimQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1395×

6. kapitola - Nečakané komplikácie

Bola som pevne rozhodnutá, vyjsť s pravdou von. Všetko im chcem povedať. Viem, aké je to nebezpečné, no nechcem im to komplikovať ešte viac. Zaslúžia si pravdu. A to celú. Nedokázala by som tak dlho žiť niekde a čakať, kým rodičia zomrú, aby som sa nemusela ďalej skrývať. Celá táto situácia, by bola dosť chorá a mohlo by sa niečo pokašľať. Síce, by som bola niekde na druhom konci sveta, no čo ak by sa náhodou Charlie s René rozhodli ísť na malú dovolenku? Viem, že je to dosť nepravdepodobné, ale náhoda je niekedy krutá. Preto som sa rozhodla takto. Uvidím, ako to vezmú. Som pripravená čeliť tomu, čo sa má stať. Síce, je každý pri mne a podporuje ma, ale niečia pomoc mi tu predsa len chýba.
Ležala som na posteli a rozmýšľala, keď v tom vtrhla do izby Alice.


„Bella, Bella!“ kričala na mňa. Vedela som, že tento tón neveští nič dobré. Zrazu mnou lomcovala panika.
„Bože, Alice, čo sa stalo?“ spýtala som sa s veľkou hrčou v hrdle.
„Tvoji rodičia...“ začala a na jej tvári sa objavil veľký smútok a ľútosť.
Nie, nie, nie.
„Sú mŕtvy,“ dokončila a hneď ako som sa zosypala na zem, kľakla si ku mne.
„Je mi to strašne ľúto. Videla som to. No už bolo neskoro na záchranu,“ povedala skľúčene. Bolo vidno, že ju to veľmi mrzí. Zrazu niekto zazvonil a Alice vybehla preč.
Chcela som odtiaľto utiecť. Nemala som chuť viac žiť. Všetko sa mi strácalo pred očami. Najprv Edward a teraz moji rodičia. Akú ďalšiu ranu mi život uštedrí? Nevedela som, čo sa rodičom stalo, no bolo to tak lepšie. Chcem sa to dozvedieť, ale nie teraz.

Bola som prázdna. Po dome som chodila ako bez duše. Nikde sa mi nechcelo ísť. Na lov som ani len nepomyslela. Nemala som chuť na nič. Viem, že týmto si ubližujem ešte viac, ale ja nevládzem. Každý ma chcel nejako rozveseliť, potešiť, ale nedalo sa. Už je na svete iba jedna jediná osoba, ktorá by ma potešila. Ale aj kvôli nej trpím a okrem toho je na míle odtiaľto.

--------------------------

Prešlo niekoľko mesiacov. Za rodičmi mi je ešte stále smutno, ale už to tak nebolí. Čas sa vrátiť nedá, a preto som musela byť silná a premôcť sa. Veľmi mi pomohol Jacob, ktorý aj napriek môjmu odmietaniu, stále stál pri mne a podporoval ma. Veľmi mu za všetko vďačím. A tiež aj Cullenovcom. Neviem, čo by som robila, keby som ich nemala. Ostala by som úplne bez rodiny. I keď nie sú moja skutočná rodina, beriem ich tak.

Dnes sme sa všetci rozhodli, že od Septembra by som mohla nastúpiť do školy. Odo dňa, keď som napadla tú štvorčlennú úbohú rodinku, som sa na to pozerala úplne inak. Výčitky, ako keby zmazali polovicu z mojej túžby po ľudskej krvi. Spočiatku mi robilo problém ovládnuť sa, ale časom sa to všetko zlepšovalo. Začala som chodiť medzi ľudí a bola som šťastná, že môžem byť aspoň na chvíľu normálna. Preto som rada, že Cullenovci prišli s návrhom, aby som nastúpila do školy. Verili mi. A ja som si verila tiež. Vedela som, že by som už nedokázala ublížiť človeku bez toho, aby ma fakt naštval. A na to si už nejako pozor dám.

„Emmett, nie. Ten náhubok fakt potrebovať nebudem,“ opakovala som stále dookola.
„Schovaj si ho aspoň do vrecka. Čo ak budeš mať chuť niekoho pohrýzť?“ doberal si ma. Ja som sa ho snažila ignorovať, no Esme ho vzala za lakeť a odviedla ho do izby, kde mu dohovárala. Musela som sa tomu zasmiať. No dlho mi dobrá nálada nevydržala, pretože do izby vstúpila Alice s veľmi dobrou náladou. A to môže znamenať jediné.


„Belli, rýchlo sa obleč. Veci máš v kúpeľni, ja zatiaľ zariadim nejaké veci. O päť minút nech si dole,“ bľabotala a už sa premiestnila do kuchyne.
„A čo tak spýtať sa ma? Či s tebou pôjdem? Kľudne môžem povedať nie,“ skonštatovala som zúrivo.
„To by si mi neurobila sestrička,“ ozvala sa a ja už som kráčala do kúpeľne prezliecť sa. Nemalo zmysel bojovať s tou malou kreatúrou. Alice mi nachystala dosť nebezpečné kúsky oblečenia, čo nezakryjú skoro nič, a tak som si vybrala zo svojej skrine nejaké náhradné oblečenie. Niečo v čom sa budem cítiť pohodlne. Bolo mi jedno, čo na to povie. Ešte som sa učesala a už som bežala dole schodmi.


„Dobre, dám ti ešte ďalších päť minút, aby si sa prezliekla, ale do toho, čo som ti tam nachystala.“ Toto ma naštvalo a ja som vybuchla. Začala som po nej kričať, že je moja vec ako sa oblečiem, keď vtom zrazu...


„Au!“ skríkla Alice a chytila sa hlavy. Nechápala som, čo to má znamenať, a tak som na ňu znova začala kričať, aby tu nehrala divadielko.
„Au, Bella. Počkaj... prosím, ticho,“ šepkala. Ja som rýchlo zmĺkla, lebo som si uvedomila, že to nehrá.
„Čo ti je?“
„Myslím, že si práve vyvolala bolesť hlavy. Mojej hlavy.“ Pošúchala si čelo a zrazu sa usmiala.
„Vyvolala? Ako to myslíš?“ opýtala som sa zmätene.


„Myslím, že je to tvoj dar. Carlisle!“ vykríkla a Carlisle bol o zlomok sekundy pri mne. Alice jej porozprávala, čo sa stalo a bolo vidieť, že nad tým rozmýšľa.
„Hm... Myslím, že to nebude tým, že na teba kričala,“ odvetil a zobral ma za ruku.
„Bella, skús sa sústrediť a pozeraj sa mi priamo do očí. Možno rozmýšľaj nad niečím, čo ťa veľmi vytáča.“ Nechápavo som skúsila spraviť, čo mi Carlisle kázal. Pozrela som sa do jeho hlbokých očí a rozmýšľala nad Rosalie. Na jeho tvári sa zjavilo utrpenie a o niekoľko sekúnd sa zosypal zem, pričom sa chytal za hlavu.
„Prepáč.“ Všetko som vypustila z hlavy a pomohla Carlisovi zo zeme. Keď bol znova na nohách usmial sa na mňa.
„Ako si to vedel?“
„Povedzme, že som sa už s niečím takým stretol,“ povedal a žmurkol na mňa.


Super. A ja som si myslela, že ostanem úplne bez talentu. Bola som rada, a preto som vybehla hore a prezliekla som sa do šiat, čo mi Alice nachystala. Keď som sa vrátila, čakala na mňa s dvoma veľkými kuframi pri nohách.

„Alice? To čo má byť? Načo nám sú do nákupného centra dva zbalené kufre?“ Ona sa tuším pomiatla.
„Ja som ti povedala, že ideme na nákupy? Určite nie. Tak poď, inak zmeškáme lietadlo,“ usmiala sa na mňa šibalsky a vyšla von.

Predchadzajúca kapitola | Následujúca kapitola

Autor: MimQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska, liek života - 6. kapitola: