Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 22. kapitola

15.05.2011 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 8568×

22. kapitola

Amadeus zastavil svoj obrovský Jeep priamo pred dom. Tanya sa lúčila už od rána, no ja som mala náladu pod psa. Aj ako človek som zle znášala zmeny. Vyšla som pomaly pred dom, kde stála celá rodina. Nechcela som žiadne scény a bolestné lúčenia. Pozrela som na Amadea. Povzbudzujúco sa usmial a otvoril Tanyi dvere. Vyhupla sa do sedadla a pozerala cez otvorené okienko na mňa. Zložila som si obrovské slnečné okuliare.

„Naozaj som nechcela nikomu ublížiť. Nemajte na mňa ťažké srdce. Zbohom,“ šepla som. Esme sa rozpačito pozrela na členov rodiny a opatrne podišla ku mne. Robila pomalé a opatrné pohyby a bolo to dobre, lebo pri každom prudšom moje telo reagovalo samé a bránilo sa. Jemne ma objala okolo ramien a vtisla mi bozk.

„Budeš nám chýbať. Ver tomu. Môžeš sa kedykoľvek vrátiť,“ pošepla so smutným úsmevom. Rose sa nervózne knísala. Bolo to ľudské gesto značiace nervozitu.

„Zbohom, Bella. Dávaj na seba pozor a ešte raz odpusť,“ povedala vážne. Len som hlavou prikývla. Emm sa široko usmial a rukou urobil smiešne gesto, ktoré malo naznačiť, aby som sa držala. Alice vzlykala. Hlavu si opierala o Jasperovo rameno a ani na mňa nepozrela. Podišla som k nej teda sama a chytila ju za ruku.

„Sľubujem, že ti zavolám,“ šepla som tichučko. Otočila sa a prikývla. Nemusela nič hovoriť. Vedela som, čo cíti aj bez slov. Bola som na tom rovnako.

„Zbohom, Bella,“ usmial sa na mňa Carlisle. Edward stál nervózne pri svojom otcovi. Podišiel ku mne a jemne ma pohladil po ruke.

„Zostaň,“ zašepkal a sklopil zrak.

„Nie.“

„Odídem s tebou,“  povedal ticho a ja som neveriacky zodvihla obočie.

„Nie,“ povedala som ráznejšie.

„Milujem ťa,“ naznačil perami. Zachvela som sa. Bola som bezradná. Keď som sa na neho dívala a cítila vôňu jeho pokožky, mala som chuť kričať, aby so mnou odišiel, no to nebolo správne. Nedokázala som si vysvetliť, ako je možné, že cítim rovnakú bolesť, ako keď ma opúšťal on. Teraz predsa opúšťam ja jeho.

Vedela som však jedno. Aj s tou ukrutnou bolesťou je možné žiť. Ja som tak žila. Vlastne sa na tom nič nezmenilo, až na to, že som bola konečne zmierená. Vedela som pravdu a to mi stačilo, aby som dokázala odísť. Obaja si potrebujeme urobiť jasno.

„Máme celú večnosť na to, aby sme zistili, čo cítime. Ja už nie som Bella z Forks. Som iná a aj ty si sa zmenil. Určite sa ešte stretneme a potom si dáme šancu spoznať nových ľudí, ktorými sme sa stali. Bez pretvárky a klamstiev, Edward.“ Usmiala som sa.

„Máš pravdu. Sme iní. Budeme sa musieť znova spoznať. Zbohom,“ povedal nežne a nahol sa k mojim perám. Jemne sa otrel o moje ústa.

Zhlboka vdychoval moju vôňu, akoby si ma chcel zapamätať navždy. Potom bozk prehĺbil. Bol to ten typ bozku, na ktorý sa nedá zabudnúť. Nasadla som do auta a oprela si hlavu o sklo. Pohli sme sa a ja som privrela oči pod návalom emócii. V sekunde som sa rozvzlykala ako malé dieťa. Tanya sa ku mne otočila.

„Môžeme sa vrátiť, ak chceš. On ťa miluje,“ šepla. Pokrútila som hlavou.

Dom na Aljaške bol rozprávkový. Najlepšie bolo, že bol hlboko v horách. Chodila som na lov každé tri dni a Tanya s Amadeom boli stále pri mne. Napĺňali mi každučkú chvíľku zmysluplnými aktivitami, ako bolo počítanie zvierat, čistenie lesnej cesty k domu a opravy na dome, ktoré pre moju prítomnosť nemohli prísť urobiť ľudia.

Po večeroch som čítala a za jediný týždeň som sa naučila španielsky. To bolo síce úžasné, ale aj tak som sa cítila nenaplnená. Nemôžem tvrdiť, že som sa nudila, skôr ma nič, čo som robila, netešilo. Vedela som, že som tak trocha na obtiaž. Oni dvaja to na sebe nedali vedieť. Tvárili sa, že je všetko v poriadku, ale nebolo. Nemohli ma nechať samú, ani vyjsť pred dom. Bola som neovládateľná a plne som si to uvedomovala len do chvíle, než som ucítila krv.

Po pár ďalších dňoch mi začal Amadeus nosiť veci patriace ľuďom. Chcel, aby som si zvykala na ich vôňu. Keď doniesol prvý kus oblečenia, takmer prišiel o ruku. Bolo to tak úžasné. Z ľudského života si nepamätám nič tak dokonalé, čo by sa čo i len približovala k tej lahodne páliacej vôni. Vyvolávalo to vo mne triašku a nával tepla, čo bolo v chladnom tele takmer nemožné. Postupne som si vážne začala zvykať. Stále som si však neverila natoľko, aby sme šli medzi ľudí.

Sľub, ktorý som dala Alice, som splnila a po dvoch prvých týždňoch som jej zavolala. Bola šťastná, no ja som sa cítila smutná. Chýbala mi a nielen ona. Po nociach, keď sa Amadeus s Tanyou venovali jeden druhému, som priam šalela túžbou zavolať Edwardovi a požiadať ho, aby za mnou prišiel. Túžila som po láske a nehe. Túžila som po pevnom objatí muža.

Držala som v ruke mobil a takmer som mu aj zavolala, ale zvládla som to. Chcela som sa čím skôr naučiť odolávať ľudskej krvi a navštíviť svojho otca a matku. Budem im mať čo vysvetľovať, ale chcem dať všetko, čo som narobila, do poriadku. Snažila som sa zo všetkých síl. Amadeus bol úžasný a Tanya bola ako staršia sestra. Vedela som, že to už dlho nezvládnem. Nedokážem byť blízko nich. Cítim sa ako piate koleso na voze.

Prešli tri mesiace, keď sa Tanya vrátila z mesta s tým najširším úsmevom, aký som na jej krásnej tvári videla. Zamávala pred nami malou bielou obálkou. Amadeus zodvihol obočie a pozrel na mňa.

„Vidíš, ako málo jej stačí k šťastiu? Preto ju milujem,“ šepol a pobozkal ju do vlasov. Výhražne zavrčala a potom sa elegantne natočila, ako nejaká modelka.

„Tak, teraz sa pozeráte na slobodnú ženu. Od pondelka som právoplatne rozvedená,“ povedala nadšene. Amadeus ju s úsmevom objal.

„Rozvod je právoplatný?“ opýtal sa prekvapene.

„Rozvod? Naše manželstvo anulovali. Edward všetko zariadil,“ povedala nadšene a Amadeus sa s ňou v náručí zatočil. Obaja sa smiali. Ja som sa nechápavo dívala na oboch a potom som sa tiež snažila vyzerať nadšene. Neviem, čo to so mnou bolo. Tá protichodnosť mojich citov ma ubíjala. Žiarlila som na to, že im už nič nestojí v ceste. Bála som sa toho, čo príde. Mala som oboch veľmi rada, no aj tak som sa nedokázala tešiť ako oni.

V ten večer volala Tanya Edwardovi. Pýtal sa na mňa a chcel so mnou hovoriť, no ja som odmietla. Amadeus bol zo mňa sklamaný. Uvedomovala som si, že musím čím skôr odísť. Musím sa postaviť na vlastné nohy, aby som nikomu nestála v ceste. Rozhodla som sa, že je na čase stretnúť sa s ľuďmi.

Prešiel ďalší mesiac a ja som konečne Amadea presvedčila, aby ma vzal do mesta. Až teraz som si naplno uvedomila, aké je ťažké byť upírom. Aké ťažké bolo pre Edwarda a pre Amadea byť v mojej blízkosti. Akú obrovskú lásku a oddanosť musel cítiť Edward, aby dokázal byť pri mne. Ako ma dokázal bozkávať a ako dokázal každú noc tráviť v mojej izbe? Bola som tak krehká, tak zraniteľná, tak nemožná.

Krv ľudí je presne to, čo dokáže upíra spáliť zvnútra neprekonateľnou túžbou. Opantá vás to. Utopíte sa vo vlastnej úbohosti svojich šialene neskrotných inštinktov. Pach krvi váš štve ako zver. Prestanete myslieť. Telo reaguje samo. Ak chcete to stvorenie, toho netvora v sebe skrotiť, musíte každú molekulu svojej bytosti sústrediť na ovládanie sa. Mala som s tým obrovský problém. Pulzovalo vo mne vzrušenie z lovu. Nepozerala som na človeka ako na bytosť, z ktorej som vzišla, ale ako na zdroj bolesti, ktorá sa stratí dotykom pier a kontaktom zubov s tou pekelne krehkou pokožkou ľudského tela.

Keď som zbadala človeka a zacítila jeho vôňu, rýchlo som začala myslieť na Charlieho a Renée. Predstavila som si Edwarda a to, čím si musel prejsť, aby bol so mnou. Po ďalších troch mesiacoch prišlo rozhodnutie.

„Tanya, Amadeus, rozhodla som sa odísť,“ šepla som.

21. kapitola - 23. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 22. kapitola: