Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 12. kapitola

17.04.2011 (11:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 8008×

Tanya:

„Edward ma nikdy nemiloval. Miluje inú a ja som si ho vzala, aj keď som to vedela. Verila som, že sa do mňa zaľúbi, keď pochopí, že mu dám všetko. On ma však deň od dňa nenávidí viac a viac. Už nevládzem, Isabella,“ vyznala som sa práve tej, ktorú som v skryte duše nenávidela. To Bellu miluje, to ju chce a viem, že by ma pre ňu opustil. Dívala som sa na ňu a nemohla som uveriť, že som jej to povedala. Sklopila som pohľad a čakala na reakciu.

„Viem, o čom hovoríš. Aj ja sa musím vyrovnať s tým, že Amadeus miluje inú a ja som len náhrada,“ šepla a odpila si z kávy. Nepozrela mi do očí. Bola to zvláštna chvíľa. Ucítila som bolesť. Bolo to iné, než bolesť, ktorú mi pôsobí Edward. Bola to ľútosť. Bola som vážne rada, keď som sa dozvedela, že má Amadeus novú lásku. Keď som zistila o koho ide, myslela som si, že umriem. Zniesla by som kohokoľvek, ale nie ju. Potom som si uvedomila, že sa nič lepšie stať nemohlo. Hľadela som na Bellu a pocit nenávisti sa pomaly menil na pocit spolupatričnosti. Ak je pravda, čo hovorí, tak sme na tom vlastne rovnako.

„Amadea som už dávno prešla,“ šepla som. Chabá náplasť, ale skúsila som to.

„Nie. Amadeus ťa miluje. Nikdy neprestal. Máme medzi sebou jasno. Hovorím ti to preto, aby si pochopila, že ťa nechcem klamať. Ľudia robia chyby. Ty si však Amadea nemilovala. Keď jeden miluje a druhý nie, tak sa s tým nedá nič robiť a s tým sa zmieril aj Amadeus,“ povedala Bella. Mala vlastne pravdu, ale čo ak niekto miluje tak veľmi, že sa toho druhého nedokáže vzdať, aj keď vie, že cit nie je obojstranný.

„Myslela som si, že sobáš nás k sebe pripúta. Naozaj som chvíľu verila, že to bude dobré. Urobím všetko preto, aby som mu dokázala svoju lásku a možno raz...“

„Možno ťa raz znenávidí tak veľmi, že ani manželstvo mu nezabráni, aby ťa neopustil,“ skočila mi do reči. Bolo to tak necitlivé a hrubé, že som sa nezmohla na slovo. Vo chvíli akoby sa spamätala.

„Tanya, prepáč mi to. Ja som to tak nemyslela. Odpusť,“ chrlila ospravedlnenie za ospravedlnením. Hľadela som na ňu. Bola krásna. Nádherná žena a ako upír by bola neodolateľná. Rose mi ju opisovala ako obyčajné nič v rozťahanej bunde a toto je nádherná žena, dáma.

„Nad čím premýšľaš?“ opýtala sa po chvíli Bella. Usmiala som sa. Bola celkom príjemná.

„Som zvedavá, ako sa ti bude v lesoch páčiť,“ povedala som pobavene.

„Ver, že bude. Poďte s nami. Bude to zábava.“

„Iste. Už si videla dvoch upírov v sebe? Tí dvaja by najskôr tú nádhernú prírodu zlikvidovali behom pár sekúnd,“ okomentovala som situáciu a obe sme sa bláznivo rozosmiali.

„Máš pravdu.“ Bella sa usmiala a potom zamávala Alice, ktorá sa k nám rozbehla s niekoľkými taškami.

„Mám všetko. Môžeme ísť,“ povedala Alice spokojne a analyzovala naše správanie. Možno čakala, že si s Bellou skočíme do vlasov.

Keď som sa vrátila domov, Edward bol vo svojej izbe. Šla som k sebe a zložila nákup na posteľ. Ozvalo sa zaklopanie.

„Ďalej,“ šepla som a začala vybaľovať veci.

„Bavila si sa?“ opýtal sa ma môj manžel. Trocha ma to zarazilo. Nikdy za mnou nepríde a nerozpráva sa so mnou len tak.

„Skvele,“ povedala som nevzrušene. Vedela som, že analyzuje moju hlavu.

„To je dobre.“ Podišiel ku mne a pozeral na veci na mojej posteli.

„Aj Bella sa bavila, ak ťa zaujíma len to,“ dodala som podráždene. S Bellou som sa cítila príjemne, ale v tejto chvíli ma znova strašne štvala. Edward sa znechutene otočil. Chcel odísť. Skočila som mu do cesty.

„Nemusíš sa na nič hrať. Ja nie som hlúpa. Stále ju miluješ.“ Pozerala som mu do tváre a čakala akúkoľvek reakciu.

„Tanya, keď to vieš, tak prečo sa na to pýtaš?“ Mala som pocit, že v sebe nemá kúsok citu a nič sa ho nedotkne. Bol ako stroj. Túžila som po nehe a troche pozornosti. Iný muž by si ma vážil. Iný muž, by bol vďačný za moju náklonnosť. V sekunde som sa zarazila. Moje myšlienky mal ako na tanieri a aj to ma už privádzalo k šialenstvu. Nepovedal ani slovo. Nikdy nič nekomentoval. Ustúpila som a pustila ho preč z izby. Než som stihla všetky veci upratať, počula som ako odišiel z domu. Sadla som si na posteľ a robila to, čo každý večer posledné mesiace. Utápala som sa v žiali. Takto som to nechcela. Tak som si to nepredstavovala. Malo to byť iné. Mal byť pri mne, ako môj priateľ, milenec, manžel a dôverník. Túžila som po troche nehy. Prahla som po pohladení, po dotyku. Nikdy som nepotrebovala viac, než cítiť prítomnosť inej osoby. Bola som vyprahnutá. Vyprahnutá v duši aj na tele. Sedela som bez pohybu, ako socha. Bella ma dnes uchvátila. Začala som ju dokonca považovať za priateľku, a preto mi bolo úplne proti srsti urobiť to, na čo som myslela. Túžba je však prisilná a ja prislabá. Bolo by to o toľko ľahšie, ak by som ju nenávidela. Započúvala som sa do zvukov v dome. Nikoho som nezaujímala a tak som vzala mobil a zavolala jedinému mužovi, ktorý mi mohol poskytnúť útechu.

„Amadeus. Máš prácu?“ opýtala som sa trocha roztrasene. Bolo mi zle z toho, čo robím.

„Na teba mám vždy čas, Tanya. Ako ste sa dnes bavili?“

„Skvele. Pôjdeme na krátky lov?“ Rozpačito som žmolila telefón. Musela som dávať pozor, aby som ho nerozdrvila.

„Iste. Stretneme sa v lese na lúke. Teším sa,“ šepol a zavesil. Rýchlo som sa prezliekla a učesala si vlasy. Zbehla som do haly. Nikoho ani len nezaujímalo kam idem. Alice nezodvihla ani hlavu od časopisu. Nahnevane som zasyčala a vybehla von.

Už z diaľky som cítila Amadeovu vôňu. Aj napriek prvotnému znechuteniu z môjho manžela, ma ovládol vnútorný pokoj. Keď som ho už konečne videla, musela som sa usmiať. Na jeho tvári žiaril miliónový úsmev.

„Si prekrásna,“ šepol namiesto pozdravu. Ak by som sa mohla červenať, tak som celá ako jahoda.

„Aj ty si fešák,“ usmiala som sa. Amadeus ma jemne objal a bolo to už veľmi dlho, čo sa ma niekto takto nežne dotkol. Aj napriek tomu, že som to nechcela, som mu objatie oplatila a moje ruky zostali zaseknuté na jeho krku. Amadeus sa jemne zachvel a pozrel mi do tváre.

„Stalo sa niečo?“ Tá otázka ma donútila k úsmevu. Bol tak všímavý.

„Nie. Je mi fajn. Čo si ulovíme?“

„Nevyzeráš, že potrebuješ lov. Skôr spoločnosť,“ uškrnul sa.

„Som odhalená. S dievčatami v meste bolo skvele...“ Odmlčala som sa. Spomenula som si na Bellu. Čo som to za tvora. Cítila som sa zrazu ako podlá beštia. Len čo môj manžel vytiahol päty z domu, zavolala som bývalému a to z jediného dôvodu. Chcela som pozornosť a nežnosť. Vedela som, že Amadeus mi dá, čo budem chcieť. Nemyslela som na Bellu. Ona ho ľúbi a ja som obyčajná špina. Ustúpila som o krok. Zmučene som si sadla do trávy. Amadeus sedel v sekunde pri mne a chytil ma za ruku.

„Tanya, vieš, že mne môžeš povedať všetko,“ pošepol.

„Nemôžem. Nikomu nemôžem povedať všetko.“ Bolo mi do plaču. Amadeus zodvihol moju ruku k perám a nežne ju pobozkal.

„Mne áno. Ja ťa nebudem súdiť. Na počúvanie som odborník. Viem, že som tu nebol, keď som mal, ale zmenil som sa. Teraz si už viem vážiť, čo mám. Nebol som dosť múdry, aby som sa poučil na chybách druhých. Musel som sa poučiť na vlastných. Ak potrebuješ priateľa, bútľavú vŕbu, tak som tu,“ povedal automaticky a ja som mu verila. Hľadel na mňa s toľkou oddanosťou. Uprela som na neho svoj pohľad.

„Nepotrebujem kamaráta a ani bútľavú vŕbu. Potrebujem nehu, dotyk a cit, ale to od teba žiadať nemôžem,“ šepla som potupene. Nemala som to vypustiť z úst, no stalo sa.

„Nemôžeš? Prečo?“ zakýval nechápavo hlavou.

„Jediné slovo. Isabella,“ zavzlykala som. Amadeus sa prudko postavil akoby dostal elektrický šok. Prekvapene som tiež vyskočila na nohy.

„Tanya, ja a Isabella...“ Nedopovedal to. Zdalo sa mi, že mi chce a potrebuje niečo povedať, no nedokázal to.

„Miluješ ju?“ opýtala som sa s malou dušičkou, aj keď som odpoveď predpokladala. Nie. Ja som ju videla. Videla som mu to na očiach.

„Bella je anjel. Nedokážeš si predstaviť, čím prešla.“

„Neodpovedal si,“ šepla som. Vlastne som nechcela dobiedzať. Ak by to povedal, stiahla by som sa. Potrebovala som počuť, že ju miluje, aby som dostala rozum, aby som sa spamätala.

„V celej svojej existencii som miloval jedinú ženu. Nechal som ju inému, lebo som bol hlúpy. Potom som stretol Isabellu a pochopil som, že láska môže mať viac foriem. Milujem ju. Dal by som za ňu život, no aj napriek tomu, si ty dôvodom mojej existencie,“ šepol. Jeho oči ma pálili pri srdci. Nepohol sa a nedýchal. Natiahla som ruku k jeho tvári a končekmi prstov pohladila jeho líce a prešla k perám, ktoré mi kedysi patrili. Chcela som, aby boli na chvíľku zas moje. Pomalým pohybom som sa k nemu postavila bližšie a natiahla sa na špičky. Stále sa nepohol, len čakal, čo urobím. Bola som slabá. Otrela som sa o jeho pery a vpila sa do nich. V tej chvíli som nemyslela. Nebolo nič dôležité. Neexistoval Edward a ani Bella.

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 12. kapitola :