Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 4. kapitola

12.05.2011 (20:45) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1435×

4. kapitola

(Bella)

Zaparkovala som pred domom Rosalie Haleovej. Bolo to také honosné sídlo, až som mala pocit, že som niekde zablúdila. No zvonček na bráne ma vyviedol z omylu. Bolo na ňom napísané: rodina Cullenova a Haleova.

Musela som si ten nápis prečítať zo dvakrát. Žeby bola Rosalie príbuznou doktora Cullena? Zdalo sa mi to ako priveľká zhoda náhod.

Zazvonila som a bzučiak ma pustil dnu. Musela som vyjsť ešte po kamenných schodoch, kým som prišla ku vchodovým dverám. Tam ma už čakalo malé tmavovlasé šidlo, ktoré som si ľahko mohla pomýliť s chlapcom. Bola drobná, takmer ako dieťa. Mala krátke hnedé vlasy a veľké okrúhle oči tmavej, až čiernej farby.

„Ahoj,“ pozdravila, „ty musíš byť Bella,“ zatrilkovala zvonivým hlasom. „Ja som Alice. Poď ďalej, prosím,“ pozvala ma dnu. Bola veľmi srdečná.

Vošla som dnu a rozhliadla som sa okolo. Ich dom bol nádherný, celý presvetlený a zariadený v bielych farbách. Od úžasu som takmer stratila reč.

„Dáš si niečo na pitie, Bella?“

„Vlastne ani nie. Prišla som za slečnou Haleovou. Mám s ňou prebrať svoju prácu.“

„Rose tu nie, ale o chvíľu príde. Nechceš na ňu počkať v knižnici?“

„Rada,“ odpovedala som.

Aspoň si môžem prejsť zopár z tých kníh, o ktorých mi hovorila, pomyslela som si cestou do knižnice. Lenže to nebolo také jednoduché. Ich knižnica totiž obsahovala prinajmenšom desaťtisíce kníh, ktoré zaplnili celú miestnosť od vrchu až po spodok.

Alice sa zasmiala. „Dúfam, že rada čítaš.“

Pozrela som na ňu a obe sme sa rozosmiali. Vtom niekto vstúpil do miestnosti. Otočila som sa a razom som zmĺkla. Vo dverách stál doktor Cullen - Edward Cullen - a na tvári mal prinajmenšom taký istý prekvapený výraz ako ja.

Vyzeral rovnako, ako som si ho pamätala od tej noci, len možno trošku unavenejšie. Vyžarovala z neho zvláštna charizma. Cítila som, že moje srdce bije na plné obrátky ako rozbehnutá lokomotíva. Samozrejme, že som nezabudla a stále som rozmýšľala nad tým, čo som videla tej noci, keď Charlie dostal infarkt. Nevedela som si to vysvetliť. Nad tým tajomstvom, čo ho obklopovalo, som premýšľala snáď každú minútu, ale dala som mu sľub a ten neporuším.

„Máme hostí?“ opýtal sa Alice a mne neušlo, že tón, ktorým to povedal, bol akýsi napätý. Alice to ani na chvíľu nerozhodilo, aj keď hocikto iný by asi zutekal pod silou jeho hnevu.

„Ako vidíš, máme. Toto je Bella, ale vy sa už poznáte, však?“ otočila sa ku mne. Už-už som sa chystala odpovedať, ale on ma prerušil.

„Alice, môžeš na slovíčko?“ Ani nečakal, otočil sa na päte a vyšiel z miestnosti.

Pobavene vzdychla. „Bella, prepáč, no toto musím vyriešiť. Zvyčajne nebýva takýto podráždený, asi ho niekto riadne vytočil,“ vysvetľovala nevinne. „Hneď som späť.“

...

(Edward)

Mal som pocit, že cestou z knižnice niečo rozbijem. Ruky sa mi triasli od potlačovaného hnevu a keby tu bol Jasper, asi ani on by neskrotil môj temperament.

„Môžeš mi vysvetliť, čo to vystrájaš, dopekla?!“ oboril som sa na Alice, keď za mnou pribehla.

„Skôr by si mi mal poďakovať a nie na mňa kričať.“

„Poďakovať?! Veď to ako keby si ju priviedla do jamy levovej! Nechceš jej rovno povedať, že sme upíri a že by si si ju rada dala na večeru?!“

„Nebuď smiešny. Už som ti vysvetlila, že ju mám rada a aj ona má rada mňa. Vlastne bude mať.“

„Aj tak nechápem, načo si ju sem zavolala. Dobre vieš, ako to je. Nesmie medzi nami k ničomu dôjsť, ak má Bella žiť.“

„To nie ja, Edward. Ja rešpektujem tvoje rozhodnutie nezaťahovať ju do toho, ale nie si jediný, kto poťahuje povrázkami. Rosalie je jej školiteľkou a pozvala ju k nám, aby si vybrala nejaké knihy, z ktorých bude čerpať.“

„Čože?! Kde je?! Zahluším ju!“

„Hej, pŕ, kovboj. Nemyslím, že by Emmett dovolil, aby sa ublížilo jeho žene. Navyše, všetci sú na love. Presvedčila som Jaspera, aby v nich vyvolal smäd. Potrebovala som sa uistiť, že dom bude prázdny, keď Bella príde.“

Konečne som sa na ňu usmial. „Prepáč mi, že som na teba kričal,“ postrapatil som jej vlasy a ona nahnevane vyprskla. Zachichotal som sa, ale hneď vzápätí som zvážnel. Videl som, aké má tmavé oči.

„Si smädná.“ Prikývla. „Tak choď, ja už sa o ňu postarám.“

Poslúchla a chystala sa vyskočiť cez okno rovno do záhrady. Na parapete sa ešte otočila  a povedala: „Edward, tu už nejde o to, nezaťahovať Bellu do toho problému, ona už vtiahnutá je. Teraz ju musíš ochrániť. Nedovoľ Rose urobiť to, čo chce.“

...

(Bella)

Pomaly som sa prechádzala po knižnici. Všade boli stohy kníh, veľa starých máp, dokonca aj veľký, drevený glóbus, aký vídavate vo filmoch a obvykle v ňom sú nejaké fľaše s alkoholom. Bola som zvedavá, či je aj tento rovnaký ako tie vo filmoch a opatrne som poodkryla veko.

„Máte chuť na niečo ostrejšie?“ pobavene sa spýtal. Celá červená v tvári som sa otočila.

„Ja... nie, len... bola som zvedavá. Prepáčte.“

„Nič sa nestalo,“ pristúpil ku mne bližšie, otvoril glóbus úplne a na mňa vykukli farebné klbká bavlny a zopár ihlíc. „Carlisle si tu skrýva svoje štrikovanie. Myslí si, že o tom nevieme, ale je to jeho koníček. Vie robiť aj rôzne hrudky a vzorky.“

Nemohla som uveriť vlastným očiam a vyprskla som v smiech. „Prepáčte... ale neviem si prestaviť doktora Cullena, ako štrikuje...“ dostala som zo seba pomedzi záchvaty smiechu.

Vôbec ho to nenahnevalo a smial sa spolu so mnou.

„Nevadilo by vám, ak by sme si potykali?“ navrhol.

„Vôbec nie. Som Bella.“

„Ja som Edward. Tak, a oficiality máme za sebou. Alice mi povedala, že si si sem prišla po nejaké knihy.“

„Áno prišla, no slečna Haleová tu nie je, tak neviem, či mi s tým pomôžeš.“

„Nuž, vynasnažím sa. Povedala slečna Haleová presne, na čo sa máš zamerať?“ opýtal sa a mne sa zdalo, že to meno vyslovil s nejakým znechutením.

„Navrhla mi, aby som sa pozrela na knihy o inkvizícii.“

Prekvapene zdvihol obočie. „Trochu strašidelná téma, nemyslíš?“

Pokrčila som plecami. „Pre mňa ani nie. Mám rada strašidelné príbehy.“

„Ok. Ak sa na to cítiš,“ žmurkol na mňa. „Pozrime sa, čo tu máme...“

...

Spolu s Edwardom sme prehľadali takmer celú knižnicu. A to bolo čo povedať. Edward proces hľadania značne urýchlil. Vedel takmer vždy presne, kde čo je, a tak sa mi na stole zhromaždila pekná kopa publikácií. Bola som rada, že som prišla autom. Toto by som sama neodniesla.

„Tak čo? Máš všetko, čo potrebuješ?“

„No neviem, to bude musieť povedať tvoja sestra. Ale snáď je to všetko. Neviem si predstaviť, že by toho malo byť ešte viac,“ odvetila som s predstieraným zdesením. „Len neviem, ako to naložím do auta. Je to obrovská kopa.“

„Pomôžem ti,“ ponúkol sa. Len som naňho nemo pozerala, ako si nakladá jednu knihu na druhú. Mohli mať aspoň desať kíl, ale on ich niesol, akoby nemali ani kilo. Zišli sme k môjmu autu, kde som otvorila kufor. On mi potom podával jednu knihu za druhou, aby som si ich bezpečne uložila kam treba. Konečne mi podal poslednú a ja som sa víťazoslávne narovnala.

„Tak sme to zvládli,“ otočila som sa k nemu a zatajila som dych. Bol až nebezpečne blízko a ja som cítila vôňu jeho kolínskej. Nemohla som si pomôcť a zhlboka som sa nadýchla. Tá vôňa! Zatočila sa mi z nej hlava, až som sa rukami oprela o jeho hruď. Pod dlaňami som cítila jeho vypracované svalstvo a na mojom drieku jeho ruky, ktoré ma opatrne pridržiavali. Zdal sa napätý a uprene sa mi díval do očí. V tom pohľade som sa mohla utopiť. Zrazu sa ku mne pomaly, opatrne, naklonil a jeho pery spočinuli na mojich.

Nežne a dlho sme sa bozkávali. Hladil ma prstami po tvári a ja som mu prechádzala po vlasoch. Boli úžasne hebké a poddajné. Nemohla som sa ho nabažiť, ale on zrazu prestal.

„Musím... musím už ísť,“ šepla som prerývane do jeho pier.

Pobozkal ma na čelo. „Nechoď...“

„Musím. Charlie ma čaká.“ Pustil ma, nasadla som do svojho auta a naštartovala. Keď som sa pozrela do spätného zrkadla, ešte stále tam stál.

5. Kapitola

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 4. kapitola: