Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, to je začiatok 12. Komplikovaný vzťah

25.03.2010 (18:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1260×

Bella

Rýchlo som bežala lesom. Snažila som sa nemyslieť na Edwarda a na to, čo sa stalo. Na to budem mať asi veľa času večer. Pochybujem, že po tomto Edward príde. A ak aj áno, tak ho skrátka pošlem preč. Potrebujem byť sama. Spomalila som, pretože som vybehla na čistinku pri dome. Uvedomila som si, že som tam Edwarda nechala samého. Čo ak sa za tými ľuďmi vráti? Teraz je už na podobné myšlienky trochu neskoro, nemyslíš Bella? Okríkla som sa v duchu. Som fakt hlúpa. Pomaly som prešla k domu a zakázala si myslieť na Edwarda. Už je neskoro sa vrátiť.

Opatrne som vstúpila na terasu, predlžovala som každý krok. Snažila som sa premýšľať. Márna snaha. Prešla som posledných pár krokov a zastala s rukou na kľučke. Všetka vrava v dome okamžite utíchla. Otvorila som dvere. Celá rodina bola v obývačke. Hneď ako som vstúpila sa všetky pohľady upreli na mňa.

Každý z nich sa do mňa zabodával pohľadom. Akoby hľadali niečo v mojich očiach, ale nemohli to nájsť. Nechápavo som sa k nim otočila, ale pokračovala som pomaly k schodom.

„Bella, počkaj prosím!” ozval sa neisto Carlisle. Otrávene som sa otočila. Teraz som nemala náladu na otázky. A čo vlastne môžu chcieť? Veď ešte nesvitá, prečo sú vlastne všetci dolu?

„Bella mohla by si nám vysvetliť, čo sa stalo? Alice vás videla na čistinke s nejakými ľuďmi. Rozbehla si sa za nimi?” spýtal sa opatrne. Tak a tu to máme. Muselo byť počuť, ako nahlas mi to všetko docvaklo. Všetko už zrazu dáva zmysel - prečo sú tu, prečo všetci, prečo niečo hľadali v mojich očiach. Heuréka! Už som to konečne pochopila.

„Tak po prvé - ja som sa za nimi nerozbehla. To Edward. A po druhé - na čistinke? Oboch?” Otočila som sa na Alice. Tá len nemo prikývla a vystrašene sa na mňa pozerala.

„Edward? Ale ako je to možné? On predsa...” šepkala zhrozene Esme.

„Bol smädný, nemohol za to. Nie je tak starý ako Carlisle. Bez urážky,” ospravedlňujúco som sa usmiala na Carlisleho. Ten len neprítomne prikývol.

„A čo ty? Ty si sa za nimi nerozbehla?” ozval sa z kúta izby Jasper. Na tvári sa mu zračila mierna nádej, ale hlavne obavy.

„Vieš predsa, že Edward je rýchlejší. A tiež je tak trochu chamtivý. Nechcel sa podeliť, ale na to ste už asi prišli,” odfrkla som a ukázala na si oči. Keď som zbadala výrazy na ich tvárach, pochopila som, že nie je správny čas na nemiestne žarty. Aj keď som čakala, že aspoň niekto mi neuverí. Ale oni svorne skameneli, tak ako to vedia iba upíri.

„Hmm... Takže takto sa u upíra prejavuje šok? Neroztrhajte ma prosím, ja som len žartovala.

Nikto k úrazu neprišiel. Edward je v pohode a ľudia sú celí. Aspoň keď sme odchádzali, tak boli,” placho som sa usmiala. Všetci sa na mňa nechápavo pozerali. Tak toto nebol najlepší nápad...

„Ty si nás fakt dostala!” začal sa smiať Emmett a všetci sa naňho zhrozene pozreli.

„No čo? Veď sú všetci v poriadku, tak prečo by som sa nemohol zabaviť na tom, že nás Bella previezla?” Nevinne zaklipkal očami. Jasper pokrčil plecami a rozosmial sa tiež.

„Ale kde je Edward?” spýtala sa s obavou v hlase Esme.

„Išiel si niečo uloviť, aby to nabudúce neskončilo zle. Ja som nechcela provokovať osud, tak som sa radšej vrátila,” zaklamala som a dúfala, že mi na to neprídu.

„Ja to stále nechápem, mohla by si nám povedať, čo sa vlastne stalo?” spýtal sa Carlisle. Pokynula som im k sedačke a sama som sa posadila. Oni si posadali oproti mne, dokonca Alice sedela na zemi v tureckom sede. Všetci sa do mňa opäť zabodávali pohľadom a čakali vysvetlenie. Lenže ja sama neviem, čo sa stalo.

„Edward bol smädný, tak sme sa vybrali na lov. Prišli sme až k malej čistinke, na ktorej sa pásli srny. Už som chcela zaútočiť, keď sa Edward rozbehol iným smerom. Myslela som si, že zacítil niečo lepšie, tak som sa rozbehla za ním a snažila sa niečo zachytiť. Cítila som iba hrdzu a soľ - až neskôr mi došlo, že to pre mňa predtým vždy signalizovalo krv. On sa zrazu otočil a zavrčal. Myslela som si, že žartuje, ale on si ma prezrel a zavrčal znovu. Otočil sa a utekal ďalej. To ma naštvalo. Nevedela som, čo sa s ním deje,” dala som si pauzu a pohľadom prešla moje publikum. Všetci ma bez dychu počúvali, niekedy nesúhlasne zakrútili hlavou. Esme to prežívala asi najviac, malé ruky mala zovreté do pästí a doslova mi visela na perách.

„Bola som naštvaná, že na mňa vrčal. Stále som musela myslieť iba na to, že na mňa nikto vrčať nebude, tak som bežala ďalej za ním. Čím ďalej, tým viac sa vo mne kopil hnev, ale držala som sa od neho ďalej. Bol to inštinkt, bála som sa priblížiť. Ale nakoniec hnev premohol strach. Edward sa zastavil na malej čistinke. Dobehla som až tesne k nemu a ...” Hanbila som sa za to, čo som sa chystala povedať. Nadýchla som sa, aj keď som to nepotrebovala.

„A vlepila som mu facku,”  vytlačila som zo seba. Sklopila som hlavu a čakala na nejakú reakciu. Netrvalo dlho a dočkala som sa. Celým domom sa rozliehal hurónsky smiech. Nemusela som ani zdvíhať hlavu aby som vedela, kto sa smeje. Kto iný, ako Emmett? Zdvihla som hlavu a nechápavo sa naňho pozrela. Emm sa chytal za brucho a takmer sa zvalil zo sedačky na zem. Rosalie mu výchovne štuchla lakťom medzi rebrá a on sykol. Škaredo na ňu zazrel a trel si "boľavé" miesto. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial, ale úsmev potom roztiahol do nečakaného úškrnu. Znovu sa dusil smiechom. Potriasla som hlavou a snažila si ho nevšímať.

„Jasper, mohol by si?” Rosalie a na Jaspera prosebne pozrela a ten prikývol. O chvíľu sa Emmett bez varovania zdvihol a prehodil si Rosalie cez plece. Rose sa na Jaspera vražedne pozrela, ale to už s ňou Emm letel po schodoch. Tomu som sa musela smiať ja a nebola som sama. Jasper sa celý otriasal smiechom a Alice za ním nezaostávala. Dokonca aj Carlisle s Esme mali na tvárach pobavený úsmev.

Keď sme sa upokojili, vrátil sa mi na tvár pochmúrny výraz. Nemala som to robiť. a už vôbec nie to, čo nasledovalo.

„Bella netráp sa. Som dosť prekvapený, že si sa držala až doteraz. Taký Emmett vybuchol už v prvý deň po premene. Našťastie si to odniesol len ten chudák medveď. Predpokladám, že lepšie si Edwarda ani prebrať nemohla. Som ti za to vďačný,” usmial sa na mňa Carlisle povzbudivo.

„Okrem toho si to zaslúžil,” zasmiala sa Alice.

„Iba stále nechápem, ako je možné, že si ich necítila,” zamýšľal sa Carlisle nahlas.

„Ale veď by to mohlo mať niečo spoločné s Belliným darom,” ozval sa zrazu Jasper.

„Je to možné,” prikývol Carlisle a postavil sa.

„S mojím darom?” spýtala som sa nechápavo.

„Vieš, že Edward ti nemôže čítať myšlienky. Mysleli sme, že by si mohla byť istý druh štítu - blokovať niektoré iné talenty. Alice ťa ale vidí, tak sme si tým neboli istí. Asi to bude ešte komplikovanejšie, ako sme čakali,” povzdychol si a prešiel zamyslene k schodom.

„Bella som ti vďačná, že si Edwarda zastavila, ale mohol ti ublížiť! Nebolo to rozumné!” vyčítala mi skleslo Esme.

„Prepáč, nemyslela som. Vlastne som nevedela, čo sa deje.”

„Dávaj si na seba prosím pozor,” hlesla a objala ma okolo krku. Teraz som cítila, že som doma. Toto je moja rodina, majú ma radi. A ja som to dnes takmer pokazila. Už sa to nikdy nesmie stať!

„Prepáčte, rada by som bola chvíľku sama,” ospravedlnila som sa a vybehla hore do svojej izby. Budem mať dosť času na analýzu udalostí na lúke. Otvorila som dvere a skočila do veľkej postele. Zaberala podstatnú časť izby, a aj som nespala, na posteli som trvala. Okrem toho, že sa hráme na ľudí som na posteľ bola zvyknutá. Necítim rozdiel medzi tým, keď ležím, alebo stojím, či sedím, ale je to sila zvyku. Pripomína mi to to, čím som ešte nedávno bola. Okrem toho, možno raz bude mať aj využitie.

Prikryla som si tvár vankúšom a zavrela oči. Prvé čo som videla bola Edwardova tvár. Aké povzbudzujúce... Práve sa naňho snažím zabudnúť. No ale priznaj si to, bozkávali ste sa. A druhá vec je, že sa ti to páčilo. Prečo si to dovolila? Chceš to všetko skaziť? Máš rodinu, domov. Máš viac ako by si si mohla želať. Žiješ len vďaka týmto ľudom. A ty sa bozkávaš s tvojím bratom!

Nevedela som, čo ma štvalo viac. Či to, že som sa takmer pripravila o rodinu, alebo to, že sa mi za ten bozk ospravedlnil. Aj keď to priznávam nerada, asi to druhé. Páčilo sa mi to viac, ako by sa mi to mala páčiť. Edward je predsa môj brat. Nechcem si s ním zničiť vzťah kvôli tomu, že som zúfalá. Prečo inak by som ho bozkala? Som si istá, že som ho bozkala ja, on ma predsa berie ako sestru. A ja by som ho mala brať ako brata, tak ako doteraz. Tak ako Jazza a Emma. To bude môj cieľ. Čím menej sa budeme stretávať, tým lepšie. Musím sa mu vyhýbať. Aspoň na čas, musím si všetko ujasniť.

Z úvah ma vytrhlo zaklopanie na dvere. Lenivo som zhodila vankúš z hlavy a pozrela k dverám. V dverách sa objavila malá strapatá hlava s úsmevom od ucha k uchu.

„Môžem?” spýtala sa.

„Jasné Alice, poď,” mávla som na ňu.

„Tá posteľ sa mi veľmi páči,” povedala, keď sa šupla hneď vedľa mňa. Stále sa usmievala.

„V prvom rade som ti prišla v mene celej rodiny za Eda poďakovať. Zachránila si ho pred niečím, čo by ľutoval celý zvyšok života, alebo existencie, hovor tomu ako chceš. Aj keď to pre teba nemuselo dopadnúť najlepšie,” prevrátila oči.

„No ale čo sa na tej čistinke vlastne stalo? Edward sa pred chvíľou vrátil. Bol ale nejaký divný. Myslím divnejší ako obvykle. Spýtala som sa ho, či ide za tebou a on sa na mňa pozrel ako vrah na svoju budúcu obeť. Bol fakt hrozný.” Oklepala sa. Zvedavo ma pozorovala a čakala. To si fakt myslí, že jej to poviem? Ani ma nenapadne!

„Nič sa nestalo. Dostal facku, spamätal sa, násilne ma odtiahol a vysvetlil mi situáciu. Možno je len rozrušený,” mykla som plecami a dúfala, že sa v tom viac nebude rýpať. To by však nebola Alice...

„No mne to skrátka na Edwarda nesedí. Niekedy máva zlú náladu, ale teraz bol dosť zničený. Ale asi máš pravdu, bude to tou situáciou,” chvíľu sa zamyslela. Zrazu sa však opäť vyškierala.

„Takže ty si neprišla kvôli Edwardovi, nemám pravdu?” Zdvihla som obočie a čakala čo z Alice vypadne.

„Popravde nie. Prišla som kvôli tebe. Carlisle mi to v podstate povolil, takže som sa prišla spýtať teba. Chcela by si sa vrátiť do školy?”

„Jasné!” vyprskla som, ani som nad tým nerozmýšľala. Unavovalo ma byť stále sama doma. Ale keď som sa nad tým zamyslela, neprišlo mi to celkom v poriadku.

„Alice ty chceš niekoho na smrť vystrašiť? Pána Bannera, napríklad?” Skúmavo som si ju prezerala.

„O čom to hovoríš? Myslela som, že sa potešíš,” šepla sklamane a vraštila čelo.

„Jasné, že si ma potešila, ale nemyslím, že je to možné. Bella je mŕtva, spomínaš? Myslela som si, že upíri nezabúdajú.” Smiala som sa. Alice sa na mňa opäť zamračila a pokrútila hlavou.

„Ja nezabúdam, to ty nemyslíš! Samozrejme, že by si už nebola Bella. Teda aspoň nie Bella Swanová. Tú už nesmie nikto spoznať,” šepla smutne.

„Takže teraz čo? Máš niečo pripravené? Plán B? Alebo sa sťahujeme?” smutne som sa spýtala.

„To si píš, že mám plán B! Nechcem byť príliš nadšená, ale mám skvelý plán. Nakoľko sa mi nezdalo originálne, aby si Carlisle a Esme adoptovali ďalšie dieťa, vymyslela som si pre teba lepší príbeh,” nadchýnala sa, a tak som ju radšej neprerušovala.

„Takže budeš Anabella Plattová - Esmina mladšia sestra. Žila si v Európe, ale Paríž a modeling ťa už unavovali, tak si prišla za svojou sestrou,” predniesla jedným dychom a usmiala sa nad svojím geniálnym plánom.

„Anabella? Na to si budem musieť zvyknúť,” vzdychla som si.

„To preto, aby sme ťa mohli volať Bella. Dve Isabelly by vzbudili podozrenie. Anabella nie je až taká nápadná. Ale musíme ťa patrične upraviť, aby si sa na podobala viac na Esme a menej na Isabellu. Ak sa chceš vrátiť, nikto ťa nesmie spoznať. Nesmú mať ani najmenšie podozrenie,” povedala Alice vážne. V tej chvíli som sa začala báť...

« Zhrnutie »

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, to je začiatok 12. Komplikovaný vzťah: