Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Knižnica mŕtvych - 2. kapitola

27.11.2010 (13:00) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 986×

Cullen´s family

Bella:

Viezli sme sa po dlhých, kľukatých a mokrých cestách ďaleko za Forksom. Na tachometer som sa radšej nepozerala, lebo by som na Carlislea asi vybalila svoj hysterický hlas s prosbou, aby spomalil a to by aj tak nespravil, takže si radšej pošetrím hlasivky.

Zrazu sme odbočili na cestu, ktorú by som, keby sme na ňu neodbočili, nikdy neuvidela. Vchod na ňu bol zarastený rôznymi papraďami a inými bylinami. Cesta sa kľukatila lesom a ja som zatiaľ sledovala kvapôčky vody na listoch stromov, ktoré sa tam zdržali po včerajšom lejaku.

Zrazu les skončil ako keď utne. Prešiel do krásne súmernej okrúhlej lúky, na ktorej bol postavený luxusný dom, ladený do čierno-hnedej farby. Takmer všetko tam bolo zo skla, okná, dvere... Carlisle zaparkoval pred zavretou garážou a vyskočil z auta. Upírskou rýchlosťou, áno viem, že je to upír, prešiel na moju stranu auta a podal mi ruku. Ladne som vystúpila a on za mnou zavrel dvere. Chcela som ho chytiť za ruku, ale on mi ju jemne odstrčil späť k telu. Podišiel ku mne a sklonil sa úplne k môjmu uchu. Potichu zašepkal:

„Pritakávaj na všetko, čo budem hovoriť o našom vzťahu a pokús sa netváriť vyvalene, keď budem klamať. Si moja sesternica z Walesu, ktorá sa sem presťahovala za prácou. Voláš sa Marianne Maleová. Chápeš?“

„Uhm...“ povedala som a snažila sa vtesnať si túto báchorku do hlavy, pričom som vymýšľala odpovede na otázky: Ako sa volá tvoj otec a mama? Aké majú zamestnanie? Prečo si sa tak dlho nekontaktovala s Carlisleom? Viac-menej som mala všetko premyslené, a aj keď nie som dobrá herečka, skúsila som sa tváriť ako pravá sesternica. Carlisle išiel kúsok predo mnou a ja ako poslušné dievčatko za ním. Carlisle mi podržal dvere a ja som vošla do jeho domu.

Zalapala som po dychu a pozerala som sa okolo seba. Farby boli krásne zladené, a aj keď bola každá iná, stále k sebe pasovali. To isté platilo aj o nábytku, obrazoch. Z veľkej predsiene som sa pozerala priamo do obývačky a kuchyne. Obývačka bola ladená do biela a v nej som videla šesť upírov sediacich na obrovskej sedačke. Všetci sa ako na povel otočili smerom k nám a postavili sa. Okamžite sa postavili po párikoch, držiac sa za ruky či okolo pásov. Len dvaja ľudia stáli sami. Žena s karamelovými vlasmi a s očakávaním v očiach stála vedľa chalana s bronzovými vlasmi, dosť blízko, aby boli rodina, ale viac nie. Carlisle spravil veľké gesto k nim a povedal:

„Toto je moja rodina. Rosalie a Emmet.“ Ukázal na blondínu držiacu sa okolo pása s vysokým pohľadným chalanom. „Alice a Jasper.“ Ukázal na malú osôbku, ktorá sa škerila od ucha k uchu a na chalana, ktorý bol tiež pekný a mal v sebe nejaké tajomné vyžarovanie. Tváril sa, akoby ho niečo bolelo. „Toto je Esme, moja manželka.“ Ukázal na ženu, ktorá mala to očakávanie v očiach.

„A nakoniec môj najstarší syn, Edward.“ Ukázal na toho chalana. Mal krásne krátke bronzové vlasy a oči takej istej farby. Pozeral na mňa tak divne... Radšej som sa od neho odvrátila a usmiala sa na ostatných členov rodiny.

„Ja som Marianne Maleová, Carlisleova sesternica. Dlho som sa s ním nekontaktovala, lebo sme boli pohádaní, ale nedávno mi poslal list, kde sa mi za všetko ospravedlnil, a tak som ho prišla pozrieť.“ Snažila som sa všade vložiť správny tón a na niektorých miestach som využívala mimiku a gestá. Zdalo sa, že mi všetci na tú lož skočili. Pozerala som si ich tváre a videla som, že hej. Okrem jedného. Edwarda.

Stále na mňa pozeral tým divným pohľadom, kde sa miesila žiadostivosť, vševednosť, nevera  a kopa iných pocitov, ktoré som nevedela vyčítať. Kašľala som na to a pokračovala vo svojej role. Snažila som sa tváriť nečitateľne, keď Carlisle podišiel k Esme a pobozkal ju na pery s takou vrúcnosťou ako mňa nikdy. Vtedy som sa radšej otočila a rozprávala sa s niekým z rodiny.

Najlepšie som si rozumela s Alice a Emmetom. Emmet bol zábavný a stále si zo mňa robil nejaké fóriky, zatiaľ, čo Alice bola ako najlepšia kamarátka. Dalo sa s ňou porozprávať, zveriť jej tajomstvá, mala vkus pre módu a podobne. Viem, že toto väčšina ľudí nezistí hneď na prvom stretnutí, ale mám takpovediac vrodenú schopnosť, vycítiť z ľudí ich povahu. Po troch hodinách mučenia v ich spoločnosti sme konečne odišli a ja som sa mohla venovať len a len Carlisleovi.

Edward:

Pocítil som pach človeka, podľa vône som poznal, že ide o dievča. Kvetinová vôňa kombinovaná ešte s niečím sa okolo nej vznášala a ja som sa ňou doslova napájal. Ešte som ju nevidel, ale už sa mi tá baba páčila.

Keď vošla, všetci sme sa hrali, že ju nepočujeme. Počuli sme, ako žasne nad naším domom a potom už vošli aj s Carlisleom do obývačky. Všetci sme ako na povel otočili hlavy k nim a postavili sa. Ja a Esme sme stáli sami, lebo Esme mala Carlislea, ktorý teraz sprevádzal sesternicu a ja som nemal nikoho. Bohužiaľ už to tak je a nič na tom nezmením. Aspoň zatiaľ.

Carlisle nás postupne popredstavoval. Ja som po celý ten čas nemohol odtrhnúť oči od Marianne, tak sa nám predstavila Carlisleova sesternica. To meno mi k nej vôbec nesedelo. Hodilo by sa k nej nejaké iné, ktoré by vystihlo jej krásu a pôvab. Dlhé hnedé vlasy v kučerách padali k jej lopatkám, štíhlu postavu dokonale vykreslil úzky padavý top a biela sukňa. Oči mala hnedé a pozerali sa na nás otvorene, dôverčivo, so záujmom. Ja som jej však neveril tú jej rozprávku, čo sa nám pokúšala nahovoriť. Videl som, ako jej ostatní dôverujú, ale ja nie. Tiež nechápem, ako jej mohla uveriť Alice. Aj keď som jej nemohol čítať myšlienky, vedel som, že nehovorí pravdu.

Keď odišli, vyhovoril som sa na lov a odišiel preč za Marianne a Carlisleom. Niečo mi na nich nesedelo. Možno to bolo v postoji, v akom Carlisle stál pri nej, možno v pocitoch, ktoré som jej videl na očiach, keď sa Carlisle bozkával s Esme.

Čudoval som sa, že mi ostatní uverili, lebo som sa z lovu len nedávno vrátil. Išiel som za nimi. Sledoval som ich. Zaujímalo ma, kam idú. Videl som cez stromy, ako ide Carlisleovo auto, kam zatáča... Nakoniec skončil na adrese Forks 20.

Carlisle vystúpil a ako správny džentlmen otvoril Marianne dvere. Potom s ňou vyšiel na verandu jej domu a tam sa... Pobozkali.

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Knižnica mŕtvych - 2. kapitola: