Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je to sen?-3.kapitola

29.03.2009 (18:35) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1114×

Je to sen?

3.kapitola

Asi som zaspala, pretože keď som sa zobudila bola noc. Pochytil ma ešte väčší strach a ja som zrazu za sebou začula nejaké kroky.

V tej panike som sa nedokázala otočiť. BÁLA som sa otočiť. Len pár metrov odo mňa sa zlomilo pár suchých konárov a potom náhle ticho. Nabrala som posledný kúsok odvahy, ktorý mi ostal a pomaly som sa otočila. Stál tam..... anjel? Čo mi šibe? No super, tak teraz neviem či je to halucinácia alebo umieram. Začala som sa pochechtávať a kývať hlavou zo strany na stranu, že mi to tu už začína liezť na mozog. To stvorenie, u mňa nazývané anjel, sa na mňa neveriacky pozeral vypleštenými očami. Mal krásnu celkom vyšportovanú postavu, hnedé priam až bronzové vlasy, topásovo-modré oči a veľmi bledú pleť. Aj preto som si myslela, že to bude anjel.

,,Už mi totálne šibe?" povedala som nahlas a ten ,anjel ´ sa zdal byť ešte viac zmätený. Znova som sa uchechtal a povedala:,, Fajn, takže si z neba alebo si len výplod mojej fantázie? Pretože som v neviem ktorej riti a pochybujem, že by sem prišiel nejaký človek, teda  len keby bol debil," to som vravela už skôr rozhorčene: ,,a to vlastne vysvetľuje prečo som tu ja! Som debil! No jasné, mohlo mi to napadnúť skôr." Znova som pretočila hlavou a zadívala som sa do zeme. Začula som hurónsky smiech a ja som si uvedomila, že vychádza z jeho úst. Do pekla? Takže on je predsa len skutočný? No som zvedavá, čo povie na môj super monológ, ktorý som tu tak nádherne prejavila. Aspoň sa potvrdilo, že som naozaj mentálne zaostalá. Vytreštila som oči a pozrela sa na neho. Stále sa rehotal a keď uvidel môj výraz prepukol v ešte väčší smiech. Smial sa viac ako bolo potrebné a tak som sa na neho zamračila a odvrátila smerom na potôčik, ktorý bol po mojej ľavej strane.

,,Prepáč...ja len, že som....to... nečakal," medzi jednotlivými slovami sa stále rehotal a na konci ešte viac.

Nazlostene som vydýchla a vybafla som na neho:,, Fajn, takže ak si sa už dobre zabavil, môžeš ma odtiaľto dostať, pretože si si mohol všimnúť, že som sa stratila, keďže som mokrá a unavená. Navyše by som sa chcela konečne osprchovať. A rada by som poznala aj tvoje meno, aby som ho mohla vytrhnúť z kalendára a spáliť na popol!" Fajn, tak tá posledná poznámka nebola najkreatívnejšia, ale nič lepšie ma v tej rýchlosti nenapadlo.

Ten, pre mňa už nie anjel, ale kretén, sa znova začal rehotať, ale po chvíli sa konečne uvedomil a začal hovoriť. ,,Som Alan a áno, všimol som si, že si sa stratila..."a zase výbuch smiechu.

,,Do pekla, čo sa stále rehoceš?" Už som bola poriadne naštvaná.

,,No ja len, že si v podstate už bola veľmi blízko cesty. Je necelých sto metrov odtiaľto. Ak chceš môžem ťa k nej zaviesť alebo mi len povedz, kde bývaš a ja ťa dostanem domov."

Bože bola som už tak blízko? To tadeto nechodia žiadne autá, či čo? No možno som ich nepočula, keď som spala. Teraz som sa cítila poriadne trápne ,,Hmmm. Bude mi stačiť tá cesta, ďakujem," povedala som mu už pokojnejšie no stále nepriateľsky.

Nič nepovedal, len mi pomohol vstať keďže som stále sedela na zemi a pokynul mi smerom cesty, ktorým sme pravdepodobne mali ísť. Celú cestu sa ma vypytoval na rôzne veci, mne to bolo vlastne jedno. Vŕtalo mi hlavou, že sa mi zdal byť povedomý. Bola som si istá, že som ho už niekde videla, no nevedela som prísť na to, kde. Keď sme konečne vystúpili na úzku cestu odľahlo mi a on sa ponúkol, že ma odprevadí domov, no ja som ho rázne odmietla. Už som bola unavená a nemala som náladu na ďalší jeho výsluch.

Keď som prišla domov, hneď ku mne pribehol zdesený Charlie.

,,Do pekla, Bella kde si bola?"

Ja som sa mu len ovesila okolo krku a asi päť minút ho stále objímala. Už na mňa nekričal, len si ma pritisol ešte bližšie. Musel sa o mňa poriadne báť. Odteraz som mala zakázané chodiť sama do lesa a vlastne kdekoľvek inde. Poslal ma do postele a to bola asi tá najlepšia myšlienka za celý deň. Predtým som sa ešte šla osprchovať. Bolo príjemné na sebe cítiť prúd teplej vody. Uvoľnili sa mi svaly a ja som sa zrelaxovala. Potom som si šla už ľahnúť a keďže som ledva chodila, zaspala som hneď ako som sa hodila do postele.

Zdal sa mi ďalši zvláštny sen.....

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je to sen?-3.kapitola: