Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 9. kapitola

20.10.2009 (18:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5009×

9. kapitola

Bella

Bol večer a ja som stála uprostred lesa, neďaleko nášho nového domu. Ten debil, čo sa rozhodol, že ma pretiahne, ma neskutočne vytočil. Nestačilo mu, že som ho raz poslala do riti, on si nedal pokoja ani druhý krát. A to mi ešte Alice povedala, že to neskončilo. Čo on je vážne tak prijebaný, ale len tak obmedzený? Síce musím uznať, že je to jeden z najkrajších ľudských chlapov, čo som za svoju existenciu videla, ale aj tak. Najradšej by som to s ním skoncovala, ale to by sa Carlislovi asi moc nepáčilo. Škoda, že som sa dala na to vegetariánstvo. Ale zas, život vo Volterre ma po tristo rokoch už prestal baviť a keď prišiel Carlisle a ukázal mi inú možnosť, hneď som po nej chňapla. Síce to Aro asi dodnes nerozdýchal, ale to je jeho problém. Vďaka schopnostiam, ktoré mám, by si na mňa netrúfol. Spomienka na Ara ma ešte viac vytočila. Potrebovala som sa nejak ukľudniť.

Chcelo by to trochu poriadneho sexu. Nechcelo sa mi dnes zapodievať s nejakými ľudskými chlapmi. Chcelo by to nejakého sexi upíra. Začala som rozmýšlať, koho tu na okolí poznám. Niekoho vždy ochotného. Postupne som si prechádzala všetky mestá naokolo a upírov, ktorí sa tam nachádzajú. V tom ma to napadlo. Domenico. Vysoký, tmavovlasý, svalnatý, sexi, skvelý zadok. Ideálny kandidát, úplne bez zábran, prístupný všetkému. Síce naposledy to ťahal s tou kravou Rebecou, ale nikdy mu to nebránilo, si to so mnou rozdať. Dúfam len, že ešte stále býva v Seattli. Vytiahla som mobil a našla si v zozname jeho číslo. Po dvoch zazvoneniach sa v telefóne ozval sladký hlas Domenica.

„Domenico, prosím.“

Mal tak sexi hlas, že by som si to s ním rozdala aj cez telefón.

„Ahoj zlato, tu Bella.“

„Čau cica, teba som už pár rokov nepočul. Ako sa máš? Ešte stále si Cullenová?“

„Samozrejme Domenico, hádam si nečakal niečo iné?“ zasmiala som sa.

Domenico sa zasmial so mnou.

„Chcela si niečo zlatko, či voláš len preto, lebo si ma chcela počuť?“

„No vlastne jedno aj druhé. Bývaš ešte v Seattli?“

„Hmm, hej. Prečo sa pýtaš?“

„No rozmýšlala som, že by som sa dnes zastavila. Mohli by sme pospomínať na staré časy,“ povedala som zmyselným hlasom.

Bolo mi jasné, že Domenico to pochopí.

„Jasné cica, kľudne príď. Ale mám tu na návšteve kamoša. Nebude ti to vadiť?“ opýtal sa zo smiechom v hlase.

Hajzlík, dobre vedel, že s dvomi chlapmi to mám najradšej.

„Pokiaľ vyzerá tak dobre ako ty, bude mi potešením,“ zapriadla som do telefónu.

„Ty si nepolepšiteľná. Tak ťa budeme čakať,“ smial sa.

„O hoďku som tam,“ povedala som a zložila telefón.

Cesta domov mi netrvala ani päť minút. Hodila som na seba koženné nohavice, krvavo červený top, ktorý viac odhaľoval ako zakrýval a na to som prehodila moju obľúbenú kožennú bundu. Dolu som ešte Esme zakričala, že prídem až ráno, nasadla som na motorku a vyrazila. Bola som poriadne vzrušená a už som sa nevedela dočkať ako si to s tými dvomi rozdám. Ako poznám Domenica, bude to stáť za to. O necelú hodinu som otvárala dvere na Domenicovom dome. Zoznámila som sa s Nicolasom, ktorý na moje prekvapenie vyzeral ešte lepšie ako Domenico. Ako som sa neskôr presvedčila bol aj lepšie vybavený. Obaja boli úžasný. Taký divoký sex som už nezažila niekoľko rokov. Keď som sa dokonale uspokojená nad ránom vracala domov, začala som rozmýšlať, čo vymyslieť na toho debila. Vďaka Domenicovi a Nicolasovi sa mi teraz rozmýšlalo oveľa lepšie. Keď som vchádzala domov do garáže, plán som mala už vymyslený. Chlapec sa má na čo tešiť.

Ráno sme išli do školy. Ja som samozrejme išla na motorke, aj keď som sa už rozhodla, že si kúpim nejaké nadupané fáro. Už by bolo na čase. Ostatný išli s Emmom Jeepom. Pred školou som odparkovala svoju motorku a Emmett zastal hneď vedľa mňa. Vystúpili z auta a Alice sa zrazu rozbehla smerom k čiernej audine, o ktorú bol opretý ten chalan zo včera z jedálne. Skočila mu okolo krku a začali sa olizovať. Vygúlila som oči a pozrela sa na Emma s Rose. Ty sa na nich pozerali s rovnakým šokom. To nemyslí vážne. Hádam si nezačala s človekom?! Ja som s nimi síce tiež občas niečo mala, ale vždy išlo len o sex a za každým jednorázový. Ale toto tak nevyzeralo. Aj z diaľky som si mohla všimnúť pohľad, akým sa na neho pozerala. Tak toto by pre nás mohlo byť nebezpečné. Čo tá Alice vôbec nerozmýšla? Síce je pravda, že vďaka môjmu daru necítime smäd, ale ten človek by nás mohol odhaliť. Nestihla som sa ani spamätať z toho šoku a Alice už stála s tým človekom pri nás. Musela som ale uznať, že si vybrala fakt dobre. Ak nerátam toho debila, tak to je najkrajší chlap, ktorého som v tejto škole stretla. Ale to nič nemení na tom, že nás môže ohroziť.

„Jasper, toto sú moji súrodenci. Bella, Emmett a Rosalie. A decká, toto je Jasper,“ usmievala sa Alice a postupne ukazovala rukou na každého z nás.

Chlapec sa usmieval od ucha k uchu. Pohľad mi zablúdil medzi jeho nohy. Mňam. Alice sa na mňa zamračene pozrela. Pokrútila som hlavou a pozdravila toho chalana. Emm a Rose nasledovali môj príklad, no stále vyzerali trochu v šoku. Ako prvý sa spamätal Emmett. Skôr než stihla Alice zasiahnuť povedal:

„Tak ty si ten, čo mi konečne pretiahne ségru a zbaví ju tak panenstva? Už by bolo na čase!“

Ako to povedal, ešte stihol potlapkať po pleci toho ségrineho nabijáka, ktorý na neho teraz hľadel ako vyoraná myš. Rose capla Emmovi hneď jednu po hlave, Alice viditeľne zúrila a ja som sa začala strašne smiať. Teraz to Emm zaklincoval. Ten chlapec nie je kompletný. Som zvedavá ako mu to Alice vráti. Nečakala som na ostatných a vybrala sa sama ku škole. Potrebovala som ešte doladiť posledné časti plánu: Koniec Edwarda Masena vo Vancouveri.

Ani neviem ako ubehol celý deň, lebo ja som sa sústredila len na obednajšiu prestávku. Dúfala som, že tam debilko bude a mala som pravdu. Sedel pri jednom stole spolu s mojou rodinou a Aliciným nabijákom. Skvelé. Plán môže začať.

Vybrala som sa smerom k stolu, ale ešte skôr ako som k nemu prišla, vystrelila od neho Alice a išla mi naproti. Stretli sme sa uprostred jedálne.

„To nespravíš,“ zagánila na mňa.

Ahá, takže Alice to už videla a podľa jej výrazu sa mi to podarí. Musela som sa nad tým pousmiať. Debilko bude trpieť. Ešte netuší, s kým si začal. Alice stála oproti mne a čakala na moju odpoveď.

„Spravím Alice a ty mi v tom nezabrániš.“

„Síce ho tiež nemusím, ale toto si nezaslúži,“ oponovala.

„Ale zaslúži,“ povedala som, obišla ju a s úsmevom som sa vybrala ku stolu.

Alice si povzdychla a pobrala sa za mnou. Pri stole som sa so všetkými pozdravila a sadla si vedľa debilka. Show sa začala.

Ako som očakávala, pozornosť debilka sa upriamila na mňa. Pozrela som sa na neho. Dnes mi trochu pripomínal nás upírov. Bol bledší a pod očami mal výrazné kruhy, avšak ani to mu neubralo na kráse. Ako sa na mňa pozeral, jeho ruka zablúdila na moje stehno. Ani netuší ako mi hrá do kariet.

„No čo cica, ešte si si to s tým rande nerozmyslela. Tá stávka nič neznamená, bol to len žart.“

Jááj chlapček si myslí, že som úplne blbá. Jeho dve mozgové bunky, pretože on ich určite viac nemá, sa musia v jeho hlave hrať na schovávačku, keď vypúšťa z úst také pičoviny. By som rada videla holku, ktorá mu na to skočí. Avšak v duchu môjho plánu som sa na neho žiarivo usmiala.

„Dobre pojdem s tebou, ale...musíš ma presvedčiť, že vieš holku poriadne rozvášniť a uspokojiť.“

Pozrel sa na mňa tým svojím nadradeným a nadržaným pohľadom.

„To si píš, že viem zlato,“ povedal a mrkol na mňa.

Bože, prečo sú tí chlapi taký pribrzdení. Všetci myslia len svojim vtákom. A tento obzvlášť.

„Tak sa predveď,“ zašepkala som a sadla si mu na nohy.

Na nič som nečakala a strčila som mu svoj jazyk do úst. Ako mi to všetko pekne vychádza. Počula som ako Alice nesúhlasne zamrnčala a ten jej nabiják len zalapal po dychu. Naše jazyky sa medzi sebou prepletali. Sakra, fakt je v tom dobrý. Vôbec som nečakala, že bude až tak dobrý. Keby to bolo za iných okolností, mohol by z toho byť, podľa všetkého, fantastický sex. Ale takto som musela svoj plán dotiahnuť až do konca. Ani neviem ako sa mi podarilo odtrhnúť moje pery od jeho. Postavila som sa a na celú jedáleň som zakričala:

„Čo? Tomuto ty hovoríš bozkávanie? Veď to vyzeralo ako by si to robil prvý krát v živote. Aj tento...“ povedala som a stiahla prvého chalana, čo išiel naokolo. Prisala som sa mu na pery, chvíľu sa s ním bozkávala,potom som ho pustila a pokračovala v mojom monológu:

„To robí lepšie ako ty. Ty si myslíš, že vieš ako uspokojiť ženu. Pcha. Dovoľ aby som sa zasmiala. To je určite dovnútra von, dovnútra von a si hneď hotový. Ako fakt neviem, čo na tebe tie holky vidia. A teraz ma ospravedlňte, idem nájsť niekoho, kto to so ženami aspoň trochu vie,“ skončila som svoj monológ, pohodila vlasmi a pomalými krokmi opustila jedáleň.

Cestou som si ešte v okne všimla odraz jeho tváre. Debilko bol úplne v šoku, rovnako ako celá jedáleň. Predtým, než sa zatvorili dvere na jedálni, som ešte počula ako niekto vybuchol smiechom. Ja som si to však už nevšímala a s pocitom zadosťučinenia som nasadla na motorku a vydala sa domov. Na perách mi žiaril úsmev. Tak mu treba, dementovi.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 9. kapitola: