Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 46. kapitola

19.04.2010 (13:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4270×

46. kapitola

Bella

Nájsť ich nebude ťažké, horšie bude vymyslieť spôsob, ako by som zostala s Edwardom sama. Keby to normálne poviem pred Emmettom, že chcem byť sama s Edwardom, tak bude mať zas milión a viac pripomienok a komentárov. Fakt nechápem, ako s ním Rose môže vydržať. Mne by stačil deň a letel by cez zatvorené okno. Ako on v podstate nie je zlý  chlapec, ale ako by povedal Edward – je to taký kokot. Bože, veď ja už preberám aj jeho výrazy. Je strašné, aký vplyv na mňa má.

Bežala som už dosť dlho, keď som zacítila ich pach. Vydala som sa za jeho stopou a onedlho  som ich skutočne  našla. A ako dnes už neviem koľký krát, som znovu nemohla uveriť vlastným očiam. Jazz s Edwardom a Ronym sedeli na zemi a prikyvovali Emmettovi, ktorý sa zubami – nechtami držal na obrovskom medveďovi. Z jeho gest som vyrozumela, že im ukazuje, ako si správne uloviť korisť, pohrať sa s ňou a nakŕmiť sa, to všetko samozrejme bez toho, aby oblečenie utrpelo akýkoľvek škrabanec a aby sa na ňom neobjavil ani jeden fľak. Ako som si všimla, všetko to, čo ukazoval a hovoril, bolo správne, avšak v praxi to bolo asi ťažšie, pretože Emmett to absolútne nezvládal. Znovu som si pomyslela na Rose. Normálne som ju musela  obdivovať. Emmettove  tričko už držalo len na pár nitkách, telo mal celé od blata a lístia a to najpodstatnejšie bolo, že medveď jasne vyhrával. Keď už to chudáka Emmetta asi sralo a videl, že aj jeho divákom to pripadá viac než divné, čo vyvádza, zlomil tomu medveďovi väz.

„Ukážem vám to na inom,“ povedal nakoniec a vydal sa hlbšie do lesa.

Naši chlapi sa vybrali samozrejme za ním. Neprestávalo ma fascinovať, ako ho všetci žrali, každé jeho slovo, či gesto. Došlo mi, že je to to, čo doteraz Emmettovi tak chýbalo. On potreboval takých priateľov, ktorí rozmýšľajú presne ako on. Inak povedané – ktorým to rovnako hrabe. Až teraz bol konečne spokojný.

Skontrolovala som v akom poradí idú. Emmett išiel samozrejme prvý, okolo ramien ho držal Rony a pýtal sa na nejaké doplňujúce otázky ohľadom toho super extra špičkového útoku. Pár metrov za nimi išiel Edward. Pripadal mi nejako zamyslený, mimo dianie okolo. A tento spolok magorov uzatváral Jazz. Potrebovala som sa k nim nepozorovane dostať a Edwarda odtiahnuť niekam za strom, aby som mu mohla povedať, že ho milujem. Ale ako som neskôr zistila ja a Edward spolu sami dvaja niekde, bol neuskutočniteľný plán. Aj keď som  sa pohybovala ticho ako myška, zľahka som došľapovala na nohy tak, aby ma nebolo počuť, aj keď som zastrela svoj pach, tak Emmett moju prítomnosť vycítil. Keď som sa priblížila k Edwardovi a už už ho chcela odtiahnuť preč, zjavil sa tam. Prekonala som prvotný šok a nahodila výraz – ja nič, ja muzikant.

„Bells, čo ty tu? Chceš sa pridať k mojim študentom?“ vyzvedal a ja som na neho zostala nechápavo hľadieť.

To si fakt myslí, že sa pridám do toho blázinca a budem sa hrať na Ja som veľký medveď, tak si ma chyť? Bože, kam ten svet speje. Ako bolo fajn, keď sa chlapi ešte chovali normálne, ako gentlemani. Už je to tak dávno. Na pár krátkych okamihov  som si spomenula na časy mojej ľudskej mladosti, keď som ešte ako Lady Rockwellová usporiadávala tie najlepšie večierky. Síce som svojho vtedajšieho manžela z duše neznášala, ale tak peňazí mal dosť a jediné, čo odo mňa očakával bolo, aby som mu porodila potomka a na verejnosti sa prezentovala ako cnostná žena. A hlavne sa vždy správal ako gentleman, aj keď to bol magor. Kým som však nejakého toho potomka stihla porodiť, našiel ma Devlin a premenil. Vraj som ho okúzlila a on nemohol odolať – chcel ma vlastniť. S ním som začala svoj upírsky život a spolu sme si poriadne užívali. A Devlin bol tiež gentleman a nie ako títo štyria experti na lásku. Ach, to boli skvelé časy.

„Haló, zem volá Bellu,“ objavila sa mi pred očami Emmettova mávajúca ruka a ja som si uvedomila, že som mu neodpovedala na jeho blbú otázku.

„Ehm, nie,“ hlesla som a rýchlo vymýšľala dôvod, prečo som sa tu objavila. „Alice ma poslala za vami, aby som vás posúrila, lebo videla, že vám to bude dlho trvať a nestihneme potom trénovať,“ povedala som presvedčivo, spokojná sama zo sebou, ako som to dobre vymyslela.

„Tak vtom prípade... ehm, keď  odmietaš moje  služby, tak sa potichu zapoj do skupinky a nevyrušuj môj výklad. Aj tak by si to len zdržovala a to ani jeden z nás nechce, však?“ prevrtával ma pohľadom a tak som len prikývla.

Nenapadlo ma, že keď nebudem súhlasiť s jeho ponukou – pridať sa k jeho študentom – tak ho urazím. Bože, čo som komu urobila. Aby som  tu ešte znášala rozmary prerasteného decka, vyzerajúceho, ako by sa dopovalo steroidmi. Potichu som sa pripojila ku skupinke, tak ako  mi Emmett prikázal a snažila som sa dostať, čo najbližšie, k Edwardovi. No vždy, keď som u po ňom naťahovala ruku, Emm sa otočil a stopol ma nepríjemným pohľadom. Tak som to po chvíli vzdala. Ako fakt nechápem, prečo mi všetci bránia v tom, povedať Edwardovi, čo k nemu cítim. Ako by to vedeli a nejako im to vadilo, či čo. Počúvala som Emmettove vymyslené historky o rôznych bojoch a dosť som sa pri tom bavila. Fakt netuším, kde na to chodí, ale tak musela som uznať, že vo všetkých tých nezmysloch, čo chalanom hovorí, je vždy niečo, čo by mali vedieť a čo by sa im v boji mohlo hodiť. No, som zvedavá, ako sa ukážu v praxi, experti. To bude ešte zaujímavé.

Všetkým sa nám nakoniec podarilo niečo uloviť a vrátiť sa domov celkom  skoro. Ja som len dúfala, že Edwardovi dovolia ísť pred skúšaním bojov aspoň do sprchy, aby som sa mohla vkradnúť dnu a konečne mu  povedať, čo mám na srdci. Tak to som skutočne mohla len dúfať, pretože hneď, ako sme prišli pri dom, tak Edwarda odchytil Emmett s tým, že mu svoju prednášku o bojoch aj názorne ukáže. Rose s Alice tiež vyšli von a všetci sme teraz sledovali šaškujúceho Emmetta a nechápajúceho Edwarda. Keď ma už ten béčkový karate film z 80 rokov prestal bavil, podišla som k nim.

„Emmett, uhni. Ja mu to ukážem,“ zavelila som rozhodne, nepripúšťajúc žiadny odpor.

„Ale Bella?“ zafňukal Emmett, no môj vražedný pohľad, ktorý som mu venovala, mu zatvoril ústa.

Postavila som sa do obrannej pozície. Edward na mňa chvíľu hľadel, ako by nevedel pochopiť, čo od neho chcem. Ach to moje kuriatko je tak nechápavé. Ty kokso, že kuriatko! Mne to už legulérne kape na karbit.

„Edward, na čo čakáš? Zaútoč na mňa!“

Edward vypúlil oči ako ryba, keď jej zastavíme prívod kyslíka.

„Ale ty si... ty si baba. Ja sa s babami nebijem. Ešte by som ti náhodou ublížil a čo potom? Nebudem sa biť s niekým, kto je už od začiatku v nevýhode,“ prehlásil a ja som dostala záchvat smiechu.

Spolu so mnou aj celá moja pôvodná rodina, čiže, Emmett, Rose a Alice, ktorí samozrejme vedeli, že mňa neporazil nikto ani vo Volterre a tam teda majú iných upírov a nie chudáčika Edwardíka.

„To si teda poriadne zadrel,“ dostal zo seba medzi salvami smiechu Emmett. „Ty blázen, to  bol fór storočia.“

Edward sa tváril tak, že  skutočne nič nechápe a Rony s Jazzom taktiež. Došlo mi, že to musím podať trochu inak, aby Edward na ten boj pristúpil.

„Tak inak Edward. Proste na mňa musíš urobiť výpad, aby som vedela, ako si na tom, vieš, nech viem, aký si dobrý. Potom môže ísť trebárs Jazz a všetci sa postupne vystriedajú. Každý z nás si tým prešiel. Neboj, viem sa brániť,“ ukončila som svoj monológ a čakala na Edwardovu reakciu.

Na chvíľu sa zamyslel, aj keď pojmy Edward a myslieť, príliš nejdú dohromady a povedal:

„No tak fajn, ale pokiaľ sa ti niečo stane, tak ja za to nemôžem. Vopred som ťa varoval.“

Konečne mohol boj začať. Edward začal zľahka, tak ja som  sa prispôsobila. Hneď, ako sa po mne zahnal, chytila som mu ruky a skrútila mu ich dozadu tak, že sa teraz podivne krútil zadkom ku mne. Nohou som ho stlačila k zemi, sadla si na neho a chytila som do rúk jeho hlavu. Zostal úplne bezmocný a ja som aspoň demonštrovala, kto bude u nás podpapučiak domáci. Nakoniec som  napodobnila zvuk zlomenia väzu a odtrhnutia hlavy a pustila ho. Keď  som vstala, všimla  som si vypúleného Jazza s Ronym. Pripadalo mi to tak, že majú v gatiach a chystajú sa každú chvíľu na útek.

„Stále si myslíte, že sa neviem brániť? opýtala som sa hlavne tých troch šokovaných novorodených upírov.

Všetci, vrátane Eda, ktorý už stál na nohách celý od blata, len záporne pokývali hlavou.

„Tak fajn. Môžeme ísť znovu,“ usmiala som sa a zaujala bojový postoj oproti Edwardovi.

Teraz už nešlo o to, ukázať, čo dokážem. Musela som ich niečo naučiť a čas sa rýchlo krátil. Keď sa pri mne už všetci vystriedali, bol už takmer čas príchodu tých talianskych magorov, no tak dobre, jedného magora a ostatných celkom v pohode upírov. Skutočne som sa už nemohla dočkať, až ich všetkých uvidím, najmä Ara, na tom si určite zgustnem.

Alice nás ešte donútila všetkých, aby sme sa prezliekli, že predsa nemôžeme kráľovskú rodinu privítať v roztrhaných šatách. Bože, tá ma teda problémy, pomyslela som si, ale poslušne som sa išla prezliecť. K tomu, aby som Edwardovi povedala, čo k nemu cítim, som sa samozrejme nedostala. O hodinu sme už všetci stáli nastúpený na lúke, kde sa mal Aro s gardou objaviť. Netrvalo dlho a na konci lúky sa objavila prvá postava. Bol to Demetri. Postupne som  spoznávala ďalších. Za Demetrim išiel Felix, Alec, Jane, Dement, Heidi a skupinku uzatvárala upírka, ktorú som nepoznala a bolo mi to vlastne jedno. Zastali asi tak päťdesiat metrov od nás a očami skúmali moju rodinu. Naše tri prírastky samozrejme nepoznali a preto netušili, čo od nich môžu čakať. Ako prvý sa samozrejme musel ozvať Aro.

„Ach, drahá Isabella, dlho sme sa nevideli,“ povedala tá vtierka a ja som sa zamračila.

„Kurva! Ty priteplený, ignorantský bastard! Čo si myslíš, že tu práve ideš urobiť?“ zavrčala som a čakala na reakciu.

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 46. kapitola: