Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 41. kapitola

19.02.2010 (13:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4917×

41. kapitola

Edward

Vošiel som do hosťovskej izby, kde sa v bolestiach zmietal už tretí deň Rony. Na jednej strane ma to sralo, že som sa neovládol, ale na druhej... kurva, aj Rony bude upír... čo môže byť lepšie?! V izbe som prekvapivo našiel Jazza. Keď ma počul vojsť, zdvihol hlavu a usmial sa.

„A kohože tu nevidím? Edward sa konečne po dvoch dňoch ukázal. Počúvaj brácho, tá Bella teda musí byť poriadna dračica, veď z vašej izby stále počuť len vzdychy,“ škeril sa.

„Hahaha, strašne vtipné od niekoho, kto každé tri hodiny chodí na „prechádzky do prírody“, ako to s Alice voláte. Už vás vidím, ako sa tam prechádzate, to určite,“ odfrkol som si.

„Ale my skutočne...“ ani som ho nenechal dohovoriť a skočil som mu do reči:

„Nejeb kocky Jazz, na to ťa až príliš dobre poznám. Radšej mi povedz, ako je na tom Rony.

„Alice hovorila, že by sa mal dnes prebrať, asi za pár hodín,“ povedal a naše pohľady sa stočili k menovanému.

Po chvíli ticha, Jazz znovu prehovoril:

„Počuj brácho, rozmýšľal som...“

„Ale nehovor?“ skočil som mu do reči.

Jazz len pretočil očami a nevšímajúc si moje rýpanie pokračoval:

„Rozmýšľal som nad tým, čo bude teraz s barom, keď bude s Ronyho upír.“

„Ty kokot, to ma vôbec nenapadlo.“

„Ani sa nedivím,“ zasmial sa.

Tento krát som pretočil očami ja, ale popravde mi toto naše doťahovanie strašne chýbalo.

„Neviem Jazz, ale čo keby... ty kokot ja mám geniálny nápad,“ vyhŕkol som.

„No daj do mňa.“

„Čo keby sme z toho urobili upírsky bar. Proste bar, kam by chodili len upíri. Vieš, ako v tom seriáli na HBO.“

Jazz na mňa pozeral s vypúlenými očami, zrejme nechápajúc, o čom to točím. Pokrútil som hlavou a začal vysvetľovať:

„Vieš tá kokotina, kde sa tá servírka bachla do toho upíra a ten druhý magor vlastnil taký popiči bar.“

V Jazzovej tváre som konečne videl náznak pochopenia. To teda trvalo.

„No dobre, bar pre upírov, ale čo tam ako chceš podávať, lebo chlast asi nie.“

„Do prdele, na to som nemyslel,“ zachmúril som sa.

„Ty si niekedy aj myslel?“ zasmial sa.

Nechal som tú jeho vyrývačnú poznámku bez odpovede a rozmýšľal som. Odrazu to prišlo. Jasné.

„Už to mám,“ vyhŕkol som. „Normálne sa tam bude podávať krv.“

„Ej, ty sa nezdáš brácho. A vieš mi kurva povedať, kde ju ako budeme zháňať?“

„Jasné, pochytáme nejaké srnky, medvede, líšky, pumy a normálne to budeme stáčať do fliaš. Klasika. Alebo... veď Carlisle robí v nemocnici, tak by mohol zohnať nejakú krv odtiaľ...“

„Hovno,“ skočil mi do reči. „Vieš, čo ma práve teraz napadlo. Čo keby sme normálne krv vykupovali. Ako normiš v Ronyho kancelárii urobíme takú transfúznu stanicu a tam budú chodiť ľudia dávať krv, za ktorú im zaplatíme,“ prezradil svoj plán Jazz.

„Ale brácho, ty nie si až taký kokot, ako vyzeráš,“ potľapkal som ho po pleci.

Vtedy sa otvorili dvere a vošiel Emmett.

„Ale, ale, čo to tu máte? Súkromný večierok?“ zasmial sa.

„Ani nie, ale práve sme prišli na geniálnu vec – totálna jeba.“

„No to som fakt zvedavý,“ povedal a posadil sa vedľa mňa.

„Chceme urobiť z Ronyho klubu bar pre upírov,“ spustil nadšene Jazz a Emmett sa začal smiať.

„No, to bude chudák Rony fakt nadšený!“ skočil mu so smiechom do reči, ale potom sa zasekol. „Kurva, veď to vôbec nie je zlý nápad. Nebolo to náhodou v nejakom filme?“

„Bolo to v jednom seriály o upíroch na HBO,“ prikyvoval som.

„Jasné! Inak viete čo? Mali by sme si to poriadne rozplánovať, nie?! Nech už Ronymu predložíme hotový a prepracovaný návrh.“

Emmett sa akčne zapojil do diskusie o upírskom bare a vypadal, že je z toho snáď viac nadšený, ako my dvaja dohromady. Dosť sme sa nasmiali a čas ubiehal rýchlo. Keď sme už mali vymyslené občerstvenie, go-go tanečnice a transfúznu stanicu, niekto vošiel. Všetci traja sme otočili hlavu.

„Neradi vás rušíme chlapci pri vašej plodnej debate, ale Rony sa o chvíľu preberie,“ oznámila nám Alice s Bellou a Rose za chrbtom.

„Už?“ opýtal sa Jazz prekvapene a naklonil sa k Ronymu.

Medzitým všetci vstúpili do izby. Na každej tvári bolo vidieť očakávanie, aj keď Carlisle vyzeral byť nasratý. Ten chlap to isto nemá v hlave v poriadku. Od rána do večera si niečo šomre.

„Jazz, nemyslím si, že tvoja tvár je to prvé, čo by chcel vidieť,“ odtiahol som ho trochu od chudáka Ronyho a uvažoval, čo mám teraz robiť.

Mám sa postaviť vedľa Belly a tváriť sa dramaticky, ako každý v miestnosti, okrem Jazza, ktorý sa pre zmenu tváril urazene, alebo mám zostať vedľa Ronyho, aby ma uvidel ako prvého? Hmm ťažký výber, hlavne keď som si ešte čerstvo pamätal, že Rony tu leží kvôli mne. Nakoniec som sa rozhodol postaviť vedľa Belly a s úsmevom ju chytil okolo pásu. Sledoval som nedočkavo Ronyho a vôbec netušil, čo sa teraz bude diať, ako prebieha koniec premeny. Síce som to zažil na vlastnej koži, ale nevidel, takže neviem, či som si zo seba trebárs nedriapal kožu, prípadne nekričal nejaké kraviny. Budúci upír však nevyzeral, že by sa chystal k niečomu podobne akčnému. Len mu proste búchalo srdce rýchlejšie a hlasnejšie, než obvykle. A tiež sebou metal viac. Niečo ako keď by som vybral rybičku z akvária a nechal ju bez vody.

Alice sa po chvíli pozrela na hodinky a tajomne sa usmiala. By ma fakt zaujímalo, čo tá mrška videla.

„O pár sekúnd sa preberie, neboj,“ zašepkala a stisla Jazzovu ruku.

„No, ja sa teda bojím. Bohvie, čo z neho bude. Pokiaľ bude ako títo dvaja,“ povedal nasratý Carlisle a ukazoval pri tom na mňa a Jazza, „tak zbohom.“

Celé tri dni, kým prebiehala Ronyho premena, bol zatvorený vo svojej pracovni, alebo vhodil po dome s jedovatými poznámkami. Bol som kurevsky rád, že Bella stále drží štít na celej rodine a ja nemusím počúvať ich myšlienky. Bohvie, čo by som sa od Carlisla ešte dozvedel. Radšej si to nechcem ani predstavovať, ten chlap je fakt divný. Ale zrejme v tom bude hrať nejakú rolu jeho vek – že by senilita. V tom mi došlo, koľko rokov má Bella a zhrozil som sa. Bože, ja si teda tiež viem vybrať holku. Moje myšlienky prerušilo šialené búchanie a ja som si uvedomil, že je to Ronyho srdce.

Spomenul som si na svoje pocity ku koncu premeny a vôbec som Ronymu nezávidel. Na jeho mieste by som ma asi zabil, keď by som sa prebral. Ale stále som dúfal, že Rony je iný ako ja – múdrejší. Bože, to čo ma napadlo za kokotinu, Rony a múdrejší? To isto! Bohužiaľ mi nebolo dopriate pokračovať v tomto mojom dokonalom vnútornom rozhovore, lebo Ronyho srdce zmĺklo a to znamenalo jediné – koniec premeny. Carlisle sa presunul pred Esme, rovnako, ako Jazz pred Alice a Emmett pred Rose. Nechápal som to, ako dnes už viac vecí, ale nasledoval som ich príklad a presunul sa pred Bellu. To je asi nejaký rituál, do ktorého ma nestihli zasvätiť. Budem sa potom musieť na to opýtať Jazza, teda pokiaľ mu z tváre zmizne ten urazený výraz.

Videl som, ako Rony odrazu zamrkal a otvoril oči. Najprv hľadel len nechápavo do stropu a niečo si šomral. Potom otočil hlavu a očami prešiel po každom členovi rodiny. Jeho pohľad sa zastavil na mne a vtedy zamračil. Tak som bol zahľadený do jeho tváre, že som si ani neuvedomil, že sa posadil a jeho ruka vystrelila smerom ku mne.

„Ty kokot, ty si ma zabil! Čo tu kurva robíš? Nebodaj sa nejaká holka konečne rozhúpala a poslala ťa voňať fialky odspodu?“ zavrčal a ukazoval na mňa prstom.

Videl som na ňom, ako ho to vrčanie prekvapilo a ja som začal zvažovať možnosti. Rony bol zjavne vytočený a ja som nechcel, aby urobil niečo, čo by potom mohlo ľutovať – trebárs odtrhnúť mi hlavu – aj keď by som sa poctivo bránil. Rozhodol som sa apelovať na jeho city.

„Rony, prepáč, že som tak vyletel, ale urážal si Bellu a to ma vytočilo. A k tomu som ešte novorodený a ťažšie sa ovládam. Uvidíš sám, keďže si teraz tiež novorodený. Ale inak je to poriadna jeba. Neuveríš, čo všetko ťa čaká. Ty brácho, ešte budeš kukať,“ nadšene som mu vysvetľoval.

Rony však zrejme netušil, o čom kecám, lebo na mňa stále mieril jeho prst a jeho vypúlené oči si ma nechápavo prezerali. Čo sa deje? Čo hovorím nejakým iným jazykom? Že by Rony nerozumel po anglicky? Hmm, bohvie, či sa to dá nejako liečiť. Práve som chcel pokračovať vo svojom výklade, keď ma Rony predbehol.

„Novo – čo?“ opýtal sa.

„No novorodený. Brácho, mám pre teba úžasnú a neskutočnú správu – je z teba upír!“ prehlásil som a venoval mu jeden zo svojich hollywoodskych úsmevov č. 10.

Rony naprázdno otvoril ústa a potom ich zatvoril.

„Edward, tebe to zajebalo!“ vykríkol.

„Aj ja si to myslím,“ zašomral Carlisle a ja som sa rozhodol si ho nevšímať.

Teraz tu bol naliehavejší problém – Rony.

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 41. kapitola: