Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 22. kapitola

29.11.2009 (11:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4545×

22. kapitola

Edward

Ráno som sa zobudil s poriadnou opicou, no na perách mi pohrával úsmev. Vyhral som a dnes bude Bella moja! Kurva, som sakra dobrý! V mysli som si premietal ako to budem večer robiť s Bellou. Má sa dievča na čo tešiť. Ja si to totiž hodlám poriadne vychutnať. Takú jazdu ešte nikdy nezažila. Trochu mi kazil radosť ten dnešný beh, ale tak, prežil som už aj horšie veci, ako nejaký trápny beh. Dnes mi asi nič nedokáže pokaziť dobrú náladu. Rýchlo som sa umyl, obliekol a zišiel do kuchyne. Jazz tam ešte nebol, a tak som si nalial kávu a posadil sa k stolu. Už som sa nevedel dočkať, až dnes uvidím Bellu. Tešil som sa na jej výraz, lebo zo včera si moc nepamätám. Znovu som si spomenul na dnešný beh. V tom ma niečo napadlo. Bella si myslela, že to bude pre mňa nejaký trest, ale ja jej ešte ukážem. Vybehol som po schodoch do Bettinej izby a zo skrine som vytiahol jej obľúbený ružový huňatý župan. Dal som si ho do vaku a pribalil som k nemu aj moje adidasky. To sa bude ešte Bella diviť, akú show tam dnes spravím. Netrvalo dlho a Jazz zišiel dolu.

„Ránko, ty si jej teda včera dal!“ zasmial sa.

„Tomu ver brácho,“ zaškeril som sa.

Pozrel sa na môj batoch, z ktorého vytŕčal ružový župan.

„To som o tebe nevedel brácho, že si na ružovú,“ povedal so zdvihnutým obočím a vybuchol smiechom.

„To je na dnešnú show, vieš ten beh. Rozhodol som sa, že to otočím na svoju stranu.“

V dobrej nálade sme prišli do školy. Bellu som celý deň nevidel, ale bolo mi to jedno. V mysli som videl len večer a Bellu zvýjajúcu sa podo mnou a kričiacu moje meno. A že bude kričať, tak to som si bol sakramensky istý. Blížil sa obed a tým aj čas môjho behu. Zazvonilo a ja som odbehol na záchod, kde som sa prezliekol. Mal som teraz na sebe len župan a adidasky. Jazz ma čakal pred záchodom a spolu sme vyšli von na nádvorie. Keď som videl to osadenstvo, ktoré sa tam zišlo, musel som sa pousmiať.

„Edward si king,“ ozvalo sa odniekiaľ z davu.

„Milujem ťa,“ kričala akási holka.

To ma ešte viac povzbudilo. Postavil som sa pred mojich fanúšikov a zavrtel som zadkom. Zo všetkých strán som videl blikanie a zvuk cvakania foťákov. Otočil som sa a pohľadom hľadal Bellu. Stála vedľa Alice a môjho brata. Na jej perách hral pobavený úsmev. Haha, ja sa dnes budem smiať naposledy. Obrátil som sa k nadšenému davu.

„Ste pripravený na životný zážitok?“ zakričal som a pomaly si začal rozväzovať župan.

„Choď,“ skandovali všetci.

Rozhodol som sa to trochu ešte vyburcovať, a tak som si kvokol a utiahol si šnúrky na topánkach. Dav začal skandovať moje meno, preto som to už nepredlžoval – vstal som a zhodil župan na zem. Zvuk cvakania foťákov sa ozval ešte hlasnejšie a ja som sa rozbehol. Počul som ako nejaké holky vzdychajú a nadšene komentujú môjho Edíka. Keď som mal za sebou prvé kolo, očami som našiel Bellu. Škerila sa jak malá, tak som jej zamával a poslal vzdušný bozk. Jej pohľad smeroval k môjmu Edíkovi, až nakoniec sklopila zrak k zemi. Za nadšeného skandovania som dobehol druhé kolo. Zhŕkli sa okolo mňa nejaké holky a strkali mi do ruky papieriky so svojími telefónnymi číslami. Nakoniec som z toho vyťažil viac ja ako Bella. Dav bol už dosť divoký, a tak som rýchlo zobral zo zeme župan. Už som mal v pláne zmiznúť, keď ma vyrušil hrubý hlas nášho riaditeľa.

„Masen, Cullenová. Do riaditeľne.“

Bella sa na mňa pozrela ako pri poslednom súde a ja som si radšej ten župan obliekol. Riaditeľ išiel pred nami a my dva kroky za ním. Ja som sa veľmi neobával, čo sa bude diať, nebol to totiž môj prvý prúser a určite nie posledný. Vošli sme do riaditeľne a riaditeľ nás už privítal vykotený vo svojom kožennom kresle. Tepna na krku mu divoko pulzovala a jeho čelo zdobila hlboká vráska. Mal som pocit, že čoskoro vybuchne a nebol som tak ďaleko od pravdy.

„Môžete mi vysvetliť, čo to malo vonku znamenať?“ posledné slová zatiahol už o oktávu vyššie.

Videl som na Belle, že chce niečo povedať, ale radšej som ju predbehol. Bohvie, čo by zo seba dostala. Predsa len som mal viac skúseností s prúsermi s riaditeľom.

„Pane, to bol môj nápad,“ povedal som a nahodil psie oči.

„To mi je jasné. Taká sprostosť môže napadnúť len teba Masen! Ale nesnaž sa z toho dostať Cullenovú. Viem totiž o tých pretekoch na motorkách a taktiež by ste mi mali vysvetliť tie poburujúce fotografie, ktoré sa váľajú po celej škole!“

„Pane, ale to je moja chyba,“ povedali sme naraz s Bellou.

Riaditeľ sa na nás pozrel, tvár sa mu sfarbila úplne do bordova a povedal:

„Viete čo? Radšej buďte obaja ticho. Vaše výmysly počúvať nemusím. Rozhodol som sa, že dnes zostanete obaja po škole. Ty Masen pomôžeš pani Shillerovej. Potrebuje ponosiť nové knihy do knižnice a poukladať ich do regálov. Myslím, že do večera budeš mať o program postarané a konečne nebudeš mať čas vymýšľať ďalšie sprostosti.“

„Áno pane,“ hlesol som.

Toto bol ešte celkom pohodový trest – mohlo to byť aj horšie. Riaditeľ sa otočil na Bellu.

„Cullenová...“

Bella až nadskočila, keď ju oslovil.

„... vy ste vraj, okrem vymýšľania somarín, dobrá aj v informatike. V knižnici treba nahodiť nové knihy do kartotéky v počítači. V knižnici bude s vami aj pani Shillerová, tak dúfam, že sa mi tam nepozabíjate.“

„Áno pane,“ povedali sme zborovo a obaja sme sa postavili. Boli sme na odchode, keď sa za nami znovu ozval naštvaný hlas riaditeľa.

„Masen,“ skríkol. „Choďte si obliecť niečo normálne, hádam tu nechcete celý deň behať v ružovom župane?!“

„Hneď idem.“

Toto bude dnes úžasná zábava, pomyslel som si. Ako riaditeľ predpovedal, v knižnici sme strávili celý deň. Odchádzali sme až o desiatej večer. Tá stará Shillerová ma skoro zodrala a neodpustila si ma párkrát capnúť po zadku, keď okolo mňa prechádzala. Fuj, ešte to by mi chýbalo – taká stará rašpla.

„Vezmem ťa domov?“ opýtala sa Bella, keď sme konečne vychádzali z knižnice.

Vôbec na nej nebolo vidieť únavu, za to ja som už pomaly padal na hubu. Dokonca som nemal náladu ani na naše každodenné podpichovanie.

„Hej, dík.“

Bella otvorila auto a ja som sa vykotil na sedadlo spolujazdca. Oči sa mi hneď zatvorili a ja som sa prebral až na to, ako mnou niekto trasie. Otvoril som oči a predo mnou som videl vysmiatu tvár Belly.

„Vstávaj, už sme pri vašom dome.“

Zmätene som sa rozhliadol okolo a fakt – stáli sme pri našom dome.

„Aha,“ hlesol som stále prispato a snažil sa otvoriť dvere.

Nejakým zázrakom sa mi to podarilo a ja som sa konečne vytrepal z auta von.

„Dnes z toho sexu asi nič nebude, čo?“ opýtala sa ma Bella a ja som v jej očiach zahliadol pobavené iskričky.

Bol som tak dorobený, že posledné, na čo som v tejto chvíli myslel, bol sex. Jediné, po čom som teraz túžil bola posteľ, do ktorej zapadnem samozrejme sám.

„Hmm, asi nie,“ hlesol som a v jej tvári som zahliadol úľavu.

Hádam si dievča nemyslí, že sa z toho úplne vyvlečie. To teda nie. Zajtra jej ukážem, kto je Edward Masen.

„Ale zajtra ťa čakám.“

Úsmev na Bellinej tvári pohasol a nahradil ho zamračený výraz. Zabuchol som dvere a viac si ju nevšímal. Ani som sa nenamáhal s vyzliekaním a rovno som zapadol do postele. S obrázkom Belly, zvýjajúcej sa podo mnou rozkošou, som zaspal.

Ráno som sa zobudil na podivné svrbenie. Keď som prišiel na to, na ktorom mieste ho cítim, vyletel som z postele a zatvoril sa v kúpeľni. S obavou som si dal dolu nohavice aj s boxerkami a vypúlil som oči.

„Kurva,“ sykol som.

Môj Edík bol celý červený a neznesiteľne ma svrbel. Sakra, čo to je? Opatrne som si ho vzal do ruky a prezeral.

„Tak toto je pekne na piču. Kurva,“ hromžil som.

Do riti, že som ja kokot nepoužil gumu, keď som naposledy šukal s Kattie. Bohvie, čo som teraz od nej chytil. Bože, čo s ním teraz bude – s chudáčikom. Moja pýcha, môj nástroj rozkoše, jediná vec, ktorú na sebe tak zbožňujem – môj Edík. Zamračene som sa na neho pozeral a snažil sa prekonať to nutkanie na škriabanie. To by som mu predsa nemohol spraviť, hoci to mrte svrbelo. Musím s tým niečo urobiť. Dnes ma predsa čaká fantastický sex s Bellou.

Na nič som nečakal, rýchlo sa dal do poriadku, obliekol a o chvíľu som už sedel v aute. Jazzovi som len napísal lístok, že dnes nepôjdem do školy. O pol hodinu som už sedel v čakárni u urológa. Okolo mňa sedelo asi dvadsať plesnivých dedkov, ktorým sa už určite nepostaví ani po desiatich tabletkách viagry. Vrtel som sa na stoličke a strašne sa túžil poškriabať, no keď na mňa civeli všetci tí dedkovia a pravdepodobne mysleli len na to, ako to mne funguje a im už dávno nie, nedalo sa.

„Masen!“ vyslobodil ma hlas sestričky.

Vyskočil som rýchlosťou neriadenej strely a vbehol som dnu.

„No, čo to tu máme?“ opýtal sa ma doktor a zamyslene na mňa hľadel.

Bez slova som si dal dolu gate aj boxerky. Jeho obočie vyskočilo o dve poschodia vyššie.

„No krásne. Nechránený pohlavný styk, však?“

Mykol som plecami a prikývol. Fakt sa mi nechcelo mu vysvetľovať, ako som si to rozdal so spolužiačkou na záchodoch v škole a vôbec nepomyslel na nejakú ochranu.

„Čo už s vami mladými, keď si nedáte povedať a nepoužívate ochranu,“ povzdychol si a chápavo sa usmial.

Niečo si zapísal a zo skrinky za sebou vybral nejakú krabičku.

„Môžete sa obliecť,“ povedal.

Keď som sa obliekol, podal mi do rúk tú krabičku.

„Touto mastičkou si to budete natierať a týždeň žiadny pohlavný styk.“

„Čo?“ môj hlas vyskočil o tri oktávy vyššie. „Vám to hrabe? Čo som ja nejaký mních?“ kričal som na neho.

Doktor sa na mňa len pozrel a povzdychol si: „Ach tí mladí. Nič nevydržia.“

Asi som to trochu prehnal z tou reakciou, ale mohol som na to reagovať inak? Týždeň bez sexu? Čo mu to jebe? Ja tú Kattie asi zabijem, keď ju najbližšie stretnem. Znovu som sa pozrel na krabičku v mojich rukách – Canesten – to čo je za gebuzinu?

Doktor mi ešte podal nejaký papier a zo slovami „Jaký si to udeláš, takový to máš“ mi ukázal dvere. Vyšiel som z ordinácie, maximálne vytočený a všetci tí dedkovia v ordinácii sa na mňa chápavo pozerali. Kurva, asi som bol hlasnejší, ako som mal pôvodne v úmysle. Otočil som sa na päte a priam som vyletel z čakárne. Nasadol som do auta a naštartoval. Vtedy mi to zaplo. Týždeň bez sexu – Kurva, Bella!

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 22. kapitola: