Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane Hudson Volturi 17. časť

zzzzzz


Jane Hudson Volturi 17. časťTak, bolo mi to ťažké napísať, no dúfam, že ma za to nezabijete. Všetci sa vrátia domov z boja. Čo sa však stane?

Chcela by som poďakovať hlavne gine... ona vie za čo. A taktiež Kixy25, doda040506 a voldy. Som rada, že tu ste, a že mi pomáhate, keď sa na mňa všetci vybodli.

Ďalej nemôžem zabúdať na všetkých, čo ju čítajú. Ste zlatí. =)

Vaša MillieCull

 

„Gianna, uvedomuješ si, že Felix na zabije?“ spýtala som sa jej. Tie slova som ledva vytlačila z mojich pier, ktoré boli stlačené v jednej linke.

„Neboj sa, on taký nieje,“ zasmiala sa. Rana nebola veľká, bol to len taký maličký zárez, z ktorého tiekla krv.

„Ja ho poznám dosť dlho. To o n ma našiel. Od vtedy som sa ho bála ešte dosť dlho.,“ priznala som. „Vtedy som sa ho tak zľakla...“

„Už prišli z boja,“ počula som nejaký hlas.

„Super, poďme.“

„Poď,“ potiahla ma za ruku.

„Hej, hej.“

 

Jej „rýchlym krokom sme sa vybrali do sály. Na jej tvári bolo vidieť radosť.

Ako prvý vošiel Aro, Caius a Marcus. Za nimi Corin. Ten nestihol ani poriadni vojsť, už bol v Adrianninom náručí.

Ďalej sa vo dverách objavil Felix. Gianna radostne podskočila. Felix stál v momente pri nej.

„Jane?!“ zvolal.

„Áno? Čo by si chcel?“ zaškerila som sa na neho.

„Mohla by si mi vysvetli, čo znamená toto?“ zdvihol obviazanú ruku Gianny. Ona si ju rýchlo vtiahla naspäť.

„Felix,“ napomenula ho. „By si ju mohol radšej pochváliť,“ obhajovala ma. „Adrianna ma skoro zabila.“

„Tak ti ďakujem,“ povedal a usmial sa na mňa. Potom sa otočil a s Giannou niekde zmizli.

Oprela som sa o stenu a čakala na Demetriho. Kde len môže byť?

Do sály vošiel po chvíli Santiago a zabuchol za sebou dvere. Celou halou sa ozval zvuk zabuchnutých dverí a dunel mi v hlave. To zanemelo len jedno – je posledný!

Sklonila som si hlavu. Rukami som si objala hrudník. Moje mŕtve srdce dalo o sebe vedieť. Pomaly sa mi rozkladalo na miliardy drobných kúsočkov až na prach, ktorý už nikdy nikto nedá dokopy.

Prečo? Prečo on? Prečo nie ja?

Ako mohlo byť taký nezodpovedný a nechal sa zabiť? Vedel, že ho milujem, že sa má prečo vrátiť, že má prečo bojovať. Ako mi to mohol urobiť?

 

Pomaly som sa posúvala po stene až na zem. Každý nádych mi prinášal obrovskú bolesť. Nemohla som tu byť. Na svete, kde keď sa vrátim, nečaká ma jeho otvorená náruč

To predsa nemôže byť pravda! Veď on bol v boji najlepší. Všetci Volterrský bojovníci pred ním mali úctu. Nebol ani jeden, ktorý by sa mu silou, ani stratégiou boja mohol rovnať. Každého v boji porazil. Nikto mu nebol rovný. Porazil dokonca aj mňa!

Z úst sa mi drali zvuky pripomínajúce plač. Vzlyky boli hlasné, drali sa celou miestnosťou, odrážali sa od každého kúta. Keby som mohla plakať, ronila by som krokodílie slzy.

„Prosím, nech sa ešte tvoria dvere a do nich vstúpi môj Demetri."nariekala som a s nádejou pozerala na zatvorené dver. Nepohli sa. Už nikdy cez ne neuvidím prechádzať vysmiateho Demetriho. Už nikdy mu nebudem môcť padnúť do jeho náruče.

Začala som lepšie vnímať ľudí okolo seba.

Dobrá nálada... šťastie... vrava...

Len ja tu ležím a trpím. Ako môžu... ?

„Jane?“ počula som ako ku mne beží Alec. „Pre Boha, Jane? Čo ti je?“ opýtal sa so strachom v hlase.

„Demetri,“ zašepkala som pomedzi vzlyky.

S povzdychom si ma zobral na ruky a odniesol ma do svojej izby. Tam ma pomaly položil na moju posteľ a odišiel.

Znova som upadla to toho šoku, ako na mojom prvom boji. Také situácie moje telo nezvláda najlepšie...

Konečne som necítila tú bolesť, čo mi trhala srdce. Už to bola len samota, ktorá ma zožierala.

Ja už nechcem žiť! Chcem ísť za Demetrim...

 

Neviem ako dlho tu už ležím. Koľkokrát tu niekto bol... vôbec ma to nezaujímalo, lebo ten, koho čakám, už nikdy viac nepríde. Nikdy neuvidím jeho prekrásnu tvár, jeho žiarivo-červené oči, jeho prenádherný úsmev... už nič.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Jane Hudson Volturi 17. časť:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!