Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane Hudson Volturi 14. časť

30.03.2010 (20:15) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1525×

Hudba

Predstavila som si ku mne aj dve malé dievčatá. Jedno maličké, ešte v perinke a druhé väčšie, ktoré by malo asi tak štyri roky. Ku mne som si domyslela aj manžela. Demetri by bol podľa mňa výborný otec. Mali by sme malý domček na okraji mesta, ktorý by bol pre nás bezpečným domovom.

Takto som si to predstavovala pravdepodobne veľmi dlho, pretože mi niekto klopal na dvere.

„Ďalej,“ zakričala som. Niekto vošiel do izby. „Kto tam je?“ zakričala som ešte raz, no nikto sa neozval, tak som sa tam išla pozrieť.

„Ahoj,“ pozdravila ma Adranna.

„Ahoj. Čo potrebuješ?“ opýtala som sa.

„Ja len, že či by si mi zajtra pomohla z úpravou mojej izby,“ usmiala sa na mňa.

„Jasné,“ povedala som.

„Tak ďakujem.“ Otočila sa a zmizla.

Znova som sa príšerne nudila vo svojej izbe. Bola noc, takže som mohla ísť maximálne tak na lov. No tak prečo tu len tak sedím a nejdem?

Cestou som sa zastavila ešte po Demetriho.

Jemne som zaklopala na dvere. Otvoril až po treťom zaklopaní. Podľa kvapiek na jeho vlasoch som usúdila, že bol v sprche.

„Ahoj, Jane,“ pozdravil ma a oči sa mu rozžiarili.

„Idem na lov, tak som sa po teba zastavila,“ usmiala som sa.

„Jasné, že hneď idem. Len sa musím prezliecť.“ Odbehol a za sebou nechal len úžasnú vôňu. Poriadne som sa nadýchla. Bola to pomarančová a v kombinácii s mentolom taká neodolateľná. Aspoň pre mňa.

„Už som tu. Môžeme ísť.“

Chytil ma za ruku a vyšli sme. O maličkú chvíľu sme sedeli v jeho aute. Chceme ísť do dedinky, ktorá je vzdialená asi štyridsať kilometrov od Volterry.

„Felix sa nám zaľúbil, čo?“ prerušil to ticho a zasmial sa.

„No, to teda hej,“ musela som priznať. Felix sa hneď po Gianinom príchode zmenil.

„Láska robí divy,“ povzdychol si a pozrel sa na mňa.

„Ozaj, počul si o tom, že zajtra sa ide znova do Ameriky robiť poriadky?“ opýtala som sa ho a zmenila tému.

„Áno, počul som o tom,“ usmial sa. „Ale ty nejdeš.“

„Čo? A to už prečo? Veď som v garde!“ sťažovala som sa.

„Felixa tu nenechajú, Aleca tiež nie, mňa budú potrebovať... “ začal vysvetľovať.

„A?“

„A s Giannou tu zostaneš ty,“ skončil.

„Ehm...“ začala som rozmýšľať, „a čo Supicia?“ navrhla som.

„Chceš ju vystrašiť?“ opýtal sa. „Au! To bolo za čo?“

„Neviem. A prečo ju tu nechcú nechať s niekým iným?“

„teba pozná. A s ostatnými ani nie...“

„Jasné, jasné. Hneď po tom, ako prídeme domov, idem za Arom,“ vyhlásila som.

„Aj tak je už rozhodnuté.“ Odula som pera a otočila sa od neho.

„Ale no taaak, Jane. Veď keď nebudeš na jednom boji, tak sa ti nezrúti celý svet,“ hovoril milým hlasom. „Viem, že Arovi bude ťažko zamietnuť ti to. Si jeho miláčik,“ zasmial sa, „ale o tom ty dobre vieš.“

„No dobre, Tak to možno prežijem. Gianna to už vie?“ opýtala som sa ho.

„Ak jej to už Felix spomenul, tak áno,“ zasmial sa.

„A kam to teraz ideme?“

„Do jedného malého mestečka. Sú tam nejaké oslavy, tak keď odtiaľ odbudne pár ľudí, tak si to nikto nevšimne,“ usmial sa, „dúfam, že ti to nevadí.“

„Nie, nevadí mi to. Je mi to úplne jedno. Aro a tá jeho „domáca strava“ mi občas idú na nervy.“

„Už sme tu,“ povedal po chvíli. Zastali sme na okraji cesty a vystúpili z auta. Všade boli ľudia. My by sme s našou krásou nemali žiaden problém niekoho nachytať.

Rozdelili sme sa a po chvíli sa znova stretli aj s našimi obeťami pri lese. Demetrimu som dala pokyn, že môžeme začať.

Jemne som tomu chlapovi priložila zuby na krk. Rukou som mu zakryla ústa a zahryzla sa. Ešte chvíľu sa mi pod rukami zmietal, no proti mne nemal ani najmenšiu šancu.

Keď som skončila, tak telo som dôkladne schovala. Pri aute ma už netrpezlivo čakal Demetri.

„Ty sa kde tak ponáhľaš?“ spýtala som sa ho. Taký nervózny tuším ešte nebol.

„Ja? Nikde. Ale chceme sa dohodnúť o tom boli,“ odpovedal. Aha. Jasné. Veríme, veríme...

„O boji, hej? Ešte nikdy ste sa nedohadovali. Všetci vedia všetko.“

„Ale aj tak,“ nedal sa. Ja som si nahlas povzdychla. „Čo?“

„Nič. Ja len tak. Čo mi tajíš?“ Myslím, že ukrýva niečo, čo ja nemám vedieť.

„Netajím ti úplne nič,“ povedal a pri stúpil ku mne. Pohladil ma po líci svojou  jemnou rukou a potom ma pobozkal. „Mali by sme už ísť.“

„Aro!“ zakričala som hneď ako sme prišli do Volterry.

„Jane, čo sa deje?“ opýtal sa. Ako keby to nevedel. Podala som mu ruku. Chvíľu hľadel len tak do blba a po chvíli sa ozval: „S Giannou zostávaš tak či tak,“ povedal a otočil sa, „Demetri? Môžeš na chvíľu?“

„Áno, pane.“ Demetri ku nemu pristúpil a tiež mu podal ruku. Aro si zťažka povzdychol. Na tvári sa mu veľkou rýchlosťou menili nálady. Niečo mu pošepkal, no aj tak som to počula. Znelo to ako...

MillieCull

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jane Hudson Volturi 14. časť: