Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Isabelline slzy 1. kapitola

twilight-ukázka


Isabelline slzy 1. kapitolaPodarí sa Isabelle žijúcej v starovekom Ríme preťať okovy otroctva a začať nový život?

Nenávidím ho. Z celej duše ho neznášam. Idiot jeden. Čo si o sebe myslí!? Že je pánboh? Tých tu máme už dosť aj bez neho. Chcem odtiaľto vypadnúť. Nie, ja musím odtiaľ vypadnúť. Potrebujem plán. Ale ako mám prekĺznuť pomedzi vojakov? Číhajú na každom kroku. Som len otrokyňa a on je člen parlamentu. Ako by som len mohla utiecť? Som hlúpa. Hlúpa a naivná. Vtom sa otvorili dvere a v nich stál Paulinus.

„Isabella, máš ísť okamžite za pánom.“

„Už bežím,“ zamrmlala som si popod nos a jemne som sa uklonila. Paulinus sa otočil a ja som ho poslušne nasledovala ako zatúlaná ovca.

Prešli sme okolo mohutných kamenných stĺpov a krížom cez nádvorie. Okolo mňa prešla Lalla, tak som jej nenápadne pozdravila. Usmiala sa na mňa a tiež mi nenápadne zakývala. Lalla bola moja najlepšia priateľka. 

Paulinus ma doviedol až do veľkolepej siene, kde zvyčajne prebiehali hostiny a kde náš pán vítal hostí. Na pravej strane miestnosti stála socha boha Jupitera.

Vždy ma táto miestnosť nadchýnala. Bola tak obrovská a presvetlená. Dýchal v nej život. Nie, ako v mojej cele. V mojej izbe som mala jednu posteľ, jeden tanier a pohár. Na oknách som mala mreže. To bolo všetko, čo som vlastnila. A aj to som dostala od môjho pána za to, že som mu bola niekedy aj niečo viac ako len otrokyňa...   

Z mojich myšlienok ma vytrhol príchod nášho pána – vznešeného Aulusa Mercatia Castusa. Fuj. Ešte sa to aj zle vyslovuje. A keby ste ho videli, chcelo by sa vám vracať.

Môj pán bol vysoký muž, povedzme, plnšej postavy. Nie, povedzme si to na rovinu. Bol tlstý ako sviňa. Mal na sebe pozlátenú tógu vyšívanú zlatými niťami. Na hlave mal vlasy mahagónovej farby. Neverím, že sú to jeho vlasy. Musí mať parochňu. Môj pán minulý mesiac oslávil už päťdesiatpäť rokov. Na tvári mal ten svoj hnusný arogantný výraz. Tak sa pozeral na všetkých svojich otrokov. Ako na túlavých psov. Ako na nič.   

Uklonila som sa tak hlboko, až som sa skoro tvárou dotýkala zeme. Môj pán poslal Paulinia preč. Tak toto je zlé. Keď poslal Paulinia preč, tak je to veľmi zlé.

„Isabella, prišla mi na teba sťažnosť od ctihodného Titusa Arreniusa Flavinusa. Môj priateľ mi povedal, že si na námestí chcela okradnúť jeho slúžku, ktorá niesla čerstvý chlieb do jeho domu. A ešte, že si...“

„To nie je pravda!“ skríkla som, čo som nemala robiť. V očiach môjho pána sa nebezpečne zablyslo.

„Neprerušuj ma, keď hovorím!“ zahrmel môj pán a ja som sa cítila ako maličká šedá myška.

„Je mi jedno, či to je, alebo nie je pravda. Ide o to, že na mňa vrháš zlé svetlo. Som člen parlamentu a moje služobníctvo mi nebude robiť hanbu. Dostaneš štyri rany bičom. A ak sa to bude ešte raz opakovať, predám ťa Justusovi.“ Významne sa odmlčal a uprel na mňa prenikavý pohľad. Nie. Len Justusovi nie. Justus je zvrhlík a podliak. Predáva mladé dievčatá na prostitúciu.

Sklonila som hlavu a zaryto mlčala. Mám dostať štyri rany bičom, čo bude kurevsky bolieť len preto, že som nič neurobila a on sa mi tu ešte vyhráža Justusom! Na jazyku som mala plno nadávok na hlavu tejto svine, ale radšej som držala jazyk za zubami. Ešte by som dostala ďalšie rany bičom. Nenávidím tento systém. Nenávidím tohto tlstého nenažranca. Nenávidím svoj život!

„Bičovanie bude prebiehať o dve hodiny na námestí. A ak sa mi budeš chcieť ešte raz postaviť, tak to neostane len pri štyroch ranách bičom. Rozumela si?“ Tak to som si mohla myslieť...

„Áno, môj pane. Urobím všetko, čo budete chcieť, môj pane.“

„Teraz už môžeš ísť. O dve hodiny ťa chcem vidieť na námestí.“

Uklonila som sa a ponáhľala som sa preč. Čo najďalej od tejto tučnej svine.

Prešla som zas cez nádvorie a okolo stĺpov. Namierila som si to rovno do kuchyne za Lallou. Skoro som rozrazila dvere od hnevu. Lalla sa na mňa s ľútosťou pozrela.

„Bella, čo si zas urobila?“

„Čo som urobila?! Ako to myslíš? Ja som nič neurobila. To len ten idiot Arrenius Flavinus povedal nášmu pánovi, že som chcela okradnúť jeho slúžku o chlieb. Lalla, ty vieš, že ja by som nikdy nič neukradla. Nemám síce veľa peňazí... No, nemám žiadne peniaze, ale nikdy by som nekradla.“

„Ja viem, Bella. Poznám ťa príliš dobre na to, aby som vedela, že si nič neukradla. Vždy si si vystačila s tým, čo máš. Aký trest ti dal?“

„To je na tom to najhoršie. Štyri rany bičom.“

„Štyri rany bičom? To nemyslíš vážne.“ Lalle až preskočil hlas. Mala som ju rada. Bola jedna z mála ľudí, ktorí sa o mňa zaujímali.

„A kedy ťa majú bičovať?“

„O dve hodiny na námestí.“

„O dve hodiny? Na námestí?“ Tak teraz som sa už musela zasmiať. Lalle preskočil hlas asi štyrikrát. To sa fakt podarí len jej.

„Prečo sa smeješ? Mala by si byť nervózna a triasť sa od strachu. Mám taký pocit, že teraz som nervóznejšia ja než ty.“

„Ach, Lalla, keď ty ma vieš v každej situácii rozosmiať.“

„Mám ísť na nádvorie s tebou?“

„Nie. Musíš ostať v práci. Ak by si šla so mnou, vyhodil by ťa.“

„To mi nevadí. Bella, si moja najlepšia kamarátka. Nenechám ťa samú v takejto situácii.“

„Lalla, máš dve malé deti a manžela vo vojne. Nesmieš si nechať ujsť príležitosť zarobiť si peniaze. Veľmi si cením, čo by si pre mňa urobila, ale ja za to nestojím.“ Úprimne som sa na ňu usmiala, no ona chcela niečo namietať, tak som ju musela rýchlo zastaviť.

„Lalla, to je naozaj v poriadku. Nepotrebujem, aby si šla so mnou. Dobre?“

„Dobre,“ povedala neochotne. Potom sa na mňa zadívala a ja som mala pocit, že vidí až na dno mojej duše. „Chcem, aby si vedela, že vždy, keď budeš potrebovať, stojím pri tebe.“

„Ďakujem, Lalla. Musím už ísť, aby som na námestí bola načas. Veľmi si cením, čo pre mňa robíš.“

„Netrep sprostosti. Sme predsa priateľky.“ Lalla sa na mňa usmiala a ticho dodala: „drž sa“.

Len som prikývla a ticho sa vytratila von. Bolo mi do plaču, keď som uvidela Lallin výraz. Až teraz to na mňa všetko doľahlo. Po lícach sa mi rozkotúľali slzy. Nie, to nedovolím. Nebudem plakať kvôli nejakým bohatým sviniam, ktoré ani poriadne nevedia, čo je život.

Zotrela som si slzy z líc, vystrela som sa a hrdo som kráčala v ústrety svojmu osudu.


Toto je moja prvá poviedka, tak ma, prosím, šetrite. :D

Túto kapitolu by som chcela venovať VictoriiCullen, ktorá mi robila tento úžasný obrázok do perexu. Takže, ešte raz: ďakujem. :D 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Isabelline slzy 1. kapitola:

 1
6. klaudiusmakramelius
23.07.2012 [21:53]

páčilo sa mi to, len fakt tie "svine" sú tam troška prehnané, ale ináč docela fajn! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. klaudiusmakramelius
23.07.2012 [21:52]

páčilo sa mi to, len fakt tie "svine" sú tam troška prehnané, ale ináč docela fajn! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

09.07.2012 [1:08]

AfroditaAliceCullenJsem zvědavá, jak to dopadne. Miluju starověk přesněji Řecko a ani Římem nepohrdnu, takže si mi udělala obdobím velkou radost. Mám jen jedinou připomínku. Možná bych omezila to slovo "svině" zdá se mi, jako by bylo v každém odstavci. Možná bych použila více synonym. No to je asi tak vše. Těším se na další kapitolu a doufám, že bude brzy. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. martty555
08.07.2012 [17:17]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.07.2012 [12:27]

VictoriaCullenNa toto som sa teda naozaj tešila a nesklamala si ma, bolo to super Emoticon Emoticon Emoticon
aj keď by som možno uvítala trochu dlhšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon
no aj tak tlieskam Emoticon Emoticon Emoticon
a ten obrázok, to nestojí za reč Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
A už sa teším na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.07.2012 [0:11]

BubulienkaAhoj, článok som ti opravila, ale mala si v ňom chyby:
- nemeň typ písma, ponechaj základný, ktorý sa ti nastaví po pridaní textu
- v článku si mala zbytočné čiarky, niekde ti chýbali, rozlišuj, keď si utvorila od slovesa prídavné meno (žije, žijúcej), vtedy sa to neberie ako sloveso a čiarka sa nepíše
- priama reč;
Ak sa priama reč končí čiarkou, otáznikom, alebo výkričníkom, tak uvádzacia veta sa začína malým písmenom.
„Nevedel som to," zamrmlal.

Ak sa priama reč končí bodkou a za ňou nasleduje činnosť iného človeka, tak sa uvádzacia veta začína veľkým
písmenom.
„Sme predsa priateľky." A prevrátil očami.

Pozri si tento článok: www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika/
Mal by ti pomôcť. Nabudúce si na to teda daj pozor. Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!