Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 18. kapitola - Grandiózny výkon

Stephenie Meyer


If only 18. kapitola - Grandiózny výkonNeflákam sa! Mám skrátka veľa iných povinností! Zopár osobných problémov a podobne. Detaily nikoho nezaujímajú. Tak si teda prečítajte nové If only.

18. kapitola - Grandiózny výkon

 

Pohrával som sa so zelenými uterákmi, ktoré som prázdne prekladal z jednej strany na druhú. Cítil som sa ako väzeň. Edward sa dohaduje s rodinou. Nedôveruje mi. Som schopný zahodiť celé svoje úsilie kvôli jednému človeku, jednému telu lahodnej krvi? Jej krvi... Pálivé šošovky som nachvíľu odložil a pretrel si oči. Zvládnem to. Je to len túžba, len chuť, čo sa dá ovládať silou mysle.

No tak, Riley, sústreď sa!

Vzal som uteráky a postúpil do vedľajšej miestnosti. Žiadne dýchanie.

Bella naprávala vankúš pánovi Vailorovi, ktorý sa tváril veľmi spokojne. Keď sa otočila na mňa, nebezpečne sa zakolísala a zostala v šoku. Zrejme som si naozaj trúfal veľa... Julia podávala pohár vody pani Reedovej, na druhej strane. Podišiel som k prvému stolíku a položil naň dva uteráky. Bella sa strhla, keď som sa k nej približoval s vežičkou uhladených uterákov.

„Riley, čo to vyvádzaš? Edward predsa jasne povedal, aby si zostal vedľa!“ sykla na mňa veľmi potichu.

„Zvládnem to!“ povedal som pevne s miernym úsmevom. Položil som ďalšie dva uteráky. Potom ďalšie, ďalšie a ďalšie, až som sa dostal k Julii. Zaťal som zuby. Zakazoval som si čo i len pozrieť na ňu, nieto privoňať si k nej a ochutnať jej krv.

„Julia, môžeš na chvíľku?“ Vo dverách sa objavila hlava postaršieho muža v bielom plášti. Dievča jemne prikývlo i prešlo okolo mňa. Do posledných uterákov som vryl svoje prsty veľmi hlboko. Hoci som nedýchal, akoby všetky moje bunky absorbovali kokosovú arómu, ktorá sa šírila od Julii Stewensonovej. Moje hrdlo prahlo po nej, bolo neuveriteľne suché.

„Zbláznil si sa? Vieš vôbec, akému riziku si teraz všetkých nás vystavil?“ Edward sa pri mne zjavil ako z čistého neba. Drvil mi pravú ruku a prebodával nepríjemným pohľadom.

„Nič sa nestalo. Kam vlastne šla?“ nahodil som pokojný tón.

„To je tvoje jediné šťastie! Na požiadanie Carlisla, ju preložili do iného oddelenia. Ale len do obednej prestávky. Vtedy sa vytratíme na lov.“

„Nejdeme domov?“ nemohol som sa nespýtať. Bol som rád, že mi dali ešte jednu šancu.

„Chceš spraviť Rosalie takú veľkú radosť?“ odpovedal mi otázkou s veľkým úškrnom. „Zatiaľ ťa títo občania Forksu nepriťahujú. Takže sme sa zbavili Julie, aby si mohol cvičiť sebaovládanie. Po obede pôjdeme čistiť prístroje, kde sa priveľmi ľudskej vône nedočkáš. Bude s nami len Bella.“

„Ďakujem!“ hlesol som s významným pohľadom na svojho brata.

„Je to pre tvoje dobro. Mimochodom, pani Smittová chce, aby si sa jej chvíľku venoval.“

Široko som sa na neho usmial a pobral sa k pani Smittovej. Pozorovala ma, hoci sa tvárila, že číta nejaký román.

„Mladý muž, akože sa to voláte?“ spýtala sa ma s očividným predstierajúcim tónom. Nie je natoľko semilná, aby si ma nezapamätala.

„Ray Cullen, madam!“ odpovedal som jej zdvorilo. Ray... Kedy to prestane znieť ako lož?

„Odkiaľže ste, pán Cullen? Doktor nespomínal, že by mal ďalšieho syna,“ pokračovala vo vypytovaní. Asi je naozaj pravda, že čím starší, tým zvedavejší.

„Pokojne mi tykajte, ja si nepotrpím!“ zvolal som i starčekovia sa začali smiať. Nastal čas na môj príbeh. Teraz sa len nepomýliť!

„Popravde, neviem odkiaľ som. Ja... Keď sa snažím rozpamätať, príšerne mi treští hlava. Doktor Cullen ma našiel niekde v lese a ja ani neviem, čo sa stalo.Ja... Bol som slabý, hladný a smädný. Strácal som vedomie a pamätám si len, že všade bola krv. Prebudil som sa až v dome Cullenovcov. Zachránili mi život. Mal som šťastie, že som bol neďaleko ich domu.“ Dal by som si Oskara zato, ako vierohodne som hral, až som rozplakal pani Veannovú, pani Reedovú, dokonca aj pani Smittovú.

„Dobrá práca, zožrali ti to aj s navyjákom!“ poznamenal Edward tak potichu, že to mohli počuť len moje citlivé upírske uši.

Už sa stratil vážny tón. Neviem z akého dôvodu ma má Edward rád. Toleruje mi všetky priestupky. Môj právnik, môj priateľ.

Čas so starčekmi mi ubiehal rýchlo. Hlavne, keď nebolo čo na práci a dámy si vymýšľali hocijaké aktivity, len aby som bol s nimi. Veľmi som sa na nich zabával. Dýchal som normálne. Dokonca som už ani pri Belle nepotreboval miestami zastavovať dýchanie. Zlepšil som sa!

„Dobre, Riley! Bol to grandiózny výkon! Si spokojný?“ povedal pobavene Edward, keď sme opúšťali nemocnicu a údajne sme si šli niečo kúpiť do potravín. Netrvalo dlho a boli sme v lese. Pod mojimi nedočkavými rukami sa ocitla srna. Ani neviem, kedy som ju ucíti. Mal som neskrotenú túžbu a chcel som ďalšiu krv. Ďalšiu a ďalšiu. Ďalšia prázdne schránka pohodená medzi vysatými zvieracími telami.

„Riley, prosím ťa! Ovládaj sa trocha!“ okríkol ma Edward. Ani som si neuvedomil, ako som potreboval uhasiť smäd.

„Daj si dole ten zakrvavený sveter! Alice sa poteší,“ zhodnotil s nepredstierateľným sarkazmom v hlase. Mal pravdu. Našťastie, moja košeľa bola čistá.

„Skús si nabudúce dávať väčší pozor, inak ťa Alice zoberie na nákupy!“ On sa mi normálne vyhráža! Toto sa mi asi len zdá!

„Dobre! Nepohoršuj sa! Ideme sa hrať s hadičkami!“ rozkázal. Opatrne sme prebehli od lesa až k nemocnici. Ľudské oko nás nepostrehlo. Úprimne, ani nemalo aké. Forks sa nejako vyľudnil...

Čakala nás technická miestnosť so špinavými vecami, použitými prístrojmi a nádobami. Začali sme čistiť. Uúíria rýchlosť je v mnohých momentoch fajn. O pár chvíľ sme mali hotovo. Zaletel som myšlienkami opäť ku krvi.

„Ray, nemáš pocit, že si tak trochu nenásytný?“ spýtal sa ma môj brat, keď si prezeral moju hlavu.

„Sme tu sami, môžeš ma pokojne volať Riley! A skôr som myslel na jej krv.“ Nemusel som dvakrát hovoriť, čiu krv som mal na mysli. Dokonca ani Belle.

„Ak ju necháš tak, pôjde všetko hladko!“

Nechať... To je pomerne ťažká úloha, keďže som upír, keďže som s ňou v rovnakej práci a keďže je jej krv taká lahodná...

„Prestaň s tým!“ sykol na mňa. Nechápem, čo by mu to spravilo povedať mi niečo o nej.

„Julia Stewensonová si prešla peklom.“ Použil svoju známu vetu. Vtedy som to nechal tak, no dnes nie,

„Nehádajte sa!“ povedala Bella. „Edward, som z tohto unavená. Juliini rodičia zomreli pred štyrmi mesiacmi a teraz býva so strýkom. Stačí ti to?“ Do jej hlasu sa vkrádal ostrejší podtón. Tak toto je to peklo? Fajn, ale to nie je ani zďaleka všetko, čo chcem vedieť. Samozrejme, že mi to nestačí, no nebudem tlačiť na pílu. Obaja sú už pomerne nahnevaní, a tak nebudem ani prilievať benzín do ohňa. Veď oni mi ešte povedia, čo chcem počuť.

Zavládlo ticho. Dokonca aj v mojej hlave. Nemyslel som. Pripadal som si ako z iného sveta. Hlasný tikot hodiniek a Bellino srdce rušili môj vnútorný pokoj. Najdlhšie hodiny môjho života.

„Tak poďme, Ray! O chvíľku nám končí smena!“ zvýskla nadšene Bella. Pousmial som sa nad tým, ako zdôraznila oslovenie. S najväčšou radosťou som sa postavil. Ale normálnou rýchlosťou sme sa dostali von. Alice sa na mňa škaredo pozerala. Určite za ten sveter!

Začínal padať dážď. Bolo sychravo a husté oblaky zakrývali krásu nočnej oblohy. S hlasným povzdychom som nastúpil do volva. Nepôjdem s Alice. Ešte by mi naozaj niečo spravila. Nad tou predstavou som sa otriasol.

Zastavili sme ešte pred Belliným domom a Edward ju – ako správny gentleman – odprevadil až k dverám. Môžem sa začať vypytovať...? Alebo radšej ani nie. Teraz ma zaujíma, čo si myslí Alice a čo sa mi chystá spraviť.

„Neboj! To prežiješ!“ povedal napokon Edward, keď si sadal za volant svojho strieborného auta. „Chystá ti len menšiu prednášku a potom ťa vytiahne v sobotu nakupovať.“

„Bude to zlé?“

„To sa spýtaj Belly!“

„Takže bude!“

„Ešte stále si v sobotu môžeš zobrať nejaké pracovné povinnosti,“ nevinne navrhol.

„Hm... To vôbec nie je zlý nápad!“ uvažoval som nahlas. Možno sa vyhnem aj skúšaniu oblečenia. Chcel by som sa venovať starčekom...

„Zajtra nás čaká detské oddelenie. Zistíme tvoje sebaovládanie tam,“ riekol s nenápadným myknutím pleca.

„Deti?“ Mlčky prikývol. Deti. To znamená ujačaných malých harantov, ktorí sa nevedia zmestiť do kože. Ja „milujem“ deti!

„Neboj, Riley! Tieto sú iné...“


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 18. kapitola - Grandiózny výkon:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!