Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 16. kapitola - Nie príliš vhodný

18.10.2010 (18:15) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1265×

16. kapitola – Nie príliš vhodný

Jasper začal na mňa príšerne zazerať. Nemal dôvod. Ja som ten nápad nevymyslel, len som chcel, aby mi Alice prezradila podrobnosti.

Nervózne som klopkal prstami po stole vyčkávajúc Edwarda. Všetci opustili miestnosť. Alice vybehla ako prvá. Aký asi môže byť ten slávny plán? Pozeral som z okna a počúval dúfajúc, že začujem zvuk moderného auta. Nič...

„Hm... Prečo nie?“ začul som hlas svojho otca.

„Jednoducho nie!“ odvrkla nesúhlasne Alice. Celá rodina sa potichu rozprávala o Edwardovom pláne a mňa vynechali. Rýchlo som sa vyštveral po schodoch. Venoval som im urazený pohľad, predovšetkým Alice. Jedná sa o mňa, odmietne mi to povedať a vzápätí to potichu vykecá celej rodine?

„Povie mi už konečne nikto, o čo sa jedná!?“ sykol som na rodinu vegetariánskych upírov. Rosalie s Emmettom mi vracali nepríjemný pohľad, Esme sa pozrela na Carlisla, ktorý sa díval do zeme, Alice ustúpila a svoju malú ruku oprela o Jaspera, ktorý vrtel hlavou nad mojou drzosťou.

„Počkaj si na Edwarda,“ zasyčal Jasper, „je to jeho nápad!“

Nasilu som sa povýšenecky usmial. Čo by sa im stalo? Otočil som sa a pobral pred dom, čakať môjho chýbajúceho súrodenca. Mám chuť niečo rozbiť...

Pokoj, Riley, neukáž im, že sa ťa dotklo... Poradil mi môj vnútorný hlas.

Rosalie by bola šťastím bez seba... Už som si to pokašľal u Alice, ešte viac u Jaspera a ani Emmett so mnou nie je za dobre. Esme a Carslisle – neutrálna pôda? Aj keď to vyzeralo tak, že sa Carlisle prikláňal k Edwardovmu návrhu. Samozrejme, že Rosalie nesúhlasí, bol by som v šoku, ak by raz súhlasila... No Alice... Musí sa jednať naozaj o veľmi poburujúci plán, keď je Alice proti.

Díval som sa do prázdna a pomaly vnímal ako noc padá na les predo mnou. Snažil som sa zakryť svoju nedočkavosť. Mal by som sa Alice ospravedlniť. A vlastne prečo? Nič som jej neurobil. No... nič zlého, len som bol zvedavý. Aj to je prečin?

Kde je ten Edward?

Nervózne som začal pobehovať okolo domu. To mám ísť k Belle a priviesť ho domov, či čo? Už je to hodina... HODINA!!! Sadol som si na priedomie a skúšal som premýšľať racionálnejšie.

Trpezlivosť ruže prináša...

Vyplatilo sa... Začul som škripot pneumatík po príjazdovej ceste... Je tu!!! S nádejou som sa pozeral na jeho tmavé volvo ako sa s veľkou rýchlosťou približuje.

„Riley! Ty si naozaj nevyspytateľný!“ povedal a pokrútil svojou vševediacou hlavou.

„Skôr nedočkavý, asi už vieš, že mi to odmietli povedať,“ začal som, aby som zistil túžobnú odpoveď.

No tak, Edward, vyklop to!

„A keď by som ti povedal, že sa máš spýtať Alice?“ snažil sa vykrútiť.

Hodil som po ňom vražedný pohľad. Čakám tu na neho a zomieram od nudy. Nevykrúti sa...

„Dobre, dobre, no, mali by sme ísť do vnútra,“ navrhol.

Mávol som rukou. Vonku, vnútri.. nie je to fuk?

„Kvôli rodine, Riley,“ zvýraznil, keď zistil, že som ho tak úplne nepochopil. To sa zasa bude hlasovať? Tento krát prehráme... Už ani Edwardove právnické argumenty ma nezachránia... Ani neviem pred čím.

„Riley, je to len nápad,“ pripomenul mi a prešiel okolo mňa do domu. Nasledoval som ho.

Opäť sedeli za veľkým stolom, v tom istom rozostavaní, ako prvýkrát, keď som sem vstúpil. Carlisle, ako hlava rodiny, sedel na čele stola, po pravici Esme, vedľa Rosalie a Emmett, oproti Alice a Jasper.

„Keďže sme sa tu tak zišli,“ začal Edward, „pripomeniem vám môj plán a oboznámim s ním aj Rileyho.“

Venoval mi dlhý pohľad, potom sa zhlboka nadýchol nepotrebného vzduchu.

„Riley sa chce zdokonaliť v ovládaní. Dnes sme si všimli, že sa mu to úspešne pri Belle darilo. Tak ma napadlo, že by bolo dobré Rileyho zaviesť nikde, kde sa denne premelie veľké množstvo ľudí. Škola je ideálne miesto, ale keďže všetci sme školu vo Forks oficiálne skončili, nemohli by sme ho strážiť. Plus, sú prázdniny a škola je zatvorená. Potom ma však napadol lepší nápad. Nemocnica. Carlisle kedysi dávno spomínal, že veľký počet sestričiek odchádza v nasledujúcom mesiaci na dovolenku a nemocnica má malé množstvo dobrovoľníkov. Prihlásili by sme sa, ako rodina, a taktiež by sme mohli stmeľovať naše vzťahy. Však, Rosalie!“ napomenul blondínu, ktorá na mňa nepríjemne zazerala. Pri zvuku svojho mena sa otočila na Edwarda a pre zmenu pokračovala v zazeraní na neho.

To bolo také tajné? Nemocnica?

„Edward, vieš, že je to nebezpečné, ako pre Carlisla, tak aj pre nás. V nemocnici je veľa krvi, ktorá neprúdi v žilách a netrúfam si na to,“ zarazila ho Alice. „Spomeň si, čo sa stalo na oslave Belliných narodenín.“

„Mohli by sme sa držať pri sebe, nič by sa nestalo, boli by sme v oddelení pre seniorov,“ pokračoval v návrhu.

„Nesúhlasím,“ ostro zasyčala Alice.

„Alice, bez teba to nezvládnem,“ zapojil som sa do debaty a snažil sa obmäkčiť svoju sestru.

„Riley, toto po mne nechci, už tak som mala dosť starostí v škole, nie to pri otvorenej krvi.“

„Potrebujeme ťa, veď to bude len na mesiac, však?“ smeroval som otázku Edwardovi. Prikývol.

„Ja som v sebaovládaní dobrá, mohla by som ísť,“ namyslene sa uškrnula Rosalie.

„Sledovať, ako Riley pohorí? To nie je od teba príliš sesterské,“ rypol Edward.

To som si mohol myslieť. Chce sa ukázať a pozorovať ma. Za jeden hlúpy bozk mi robí zo života peklo... A ja ju mám rád... No nesmiem! Kedy sa môj mozog začne správať racionálne?

„Mne je to jedno,“ nezaujato predniesol Emmett.

„Jasper?“ oslovil ho Carlisle. Jasper položil ruky na stôl a s pohľadom na Alice odpovedal nie.

„Pomoc by sa nám do nemocnice hodila, to je fakt, ale musím súhlasiť, že je to nebezpečné. Kto to chce podstúpiť?“ spýtal sa Carlisle.

Ja, Edward, Rosalie a následne Emmett sme zdvihli svoje ruky.

„Plus, Bella pôjde tiež!“ zvolal Edward. To je päť členov rodiny - viac ako polovica.

„Ale ak sa niečo stane...!“ pohrozila Alice i zodvihla svoju nežnú ruku. Jasper stále nie.

„Výborne, musíte si dávať pozor aj na seba, ako aj na Rileyho. Riley, robíme to kvôli tebe!“ dokončil Carlisle.

„Viem, vážim si to a ďakujem vám,“ poďakoval som a s najmilším pohľadom, aký som kedy dokázal stvárniť som poďakoval dlhým zadívaním sa do očí. Dokonca aj Rosaliein výraz sa trošičku pozmenil, no potom nasadila nepreniknuteľnú masku.

Som rád, že som sa sem dostal. Táto rodina je skvelá, ochotná a milá. Ich vzťah je postavený na láske a vzájomnej dôvere, s čím som sa doposiaľ nestretol.

„Riley, ešte jedna vec, mali by sme ti vymyslieť príbeh, aby sme mohli začať,“ pozastavila ma Esme.

„O to sa postarám,“ riekla Alice, postavila sa zo stoličky a pribehla ku mne. „To bude to najmenej! Zajtra začneme pekne s výcvikom!“ Pousmiala sa sestra i začala ma tlačiť na chodbu.

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 16. kapitola - Nie príliš vhodný :