Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Icy heart - Kapitola sedemnásta

10.04.2011 (16:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2241×

Kapitola sedemnásta

Zaklonil som hlavu a unavene si ju oprel o stenu koča. S Jasperom sme toho za posledné dni veľa vyrozumeli a navidomoči zistili, že problém nie je taký pálčivý ako sa nám mohlo zazdať.

„Kedy budeme doma?“ spytoval som sa ho, oči stále zavreté.

„Na Masene by sme mali byť zajtra ráno. Myslíš, že bol dobrý nápad, aby tam odišli?“

Keď som si spomenul na vysoké hradby opevnenia, nepochyboval som. „Masen je jedno z mála miest, kde sú všetci v bezpečí. Hlavne naše manželky a naše dcérky.“

Keď bol ticho, premeral som si ho pohľadom. Vyzeral zamyslený. „Niečo ťa sužuje?“

Zdráhavo prikývol. „Nepozdáva sa mi úloha Rumunov v celom tomto príbehu. Ani to, že v ňom figuruje moja manželka.“

Smutne som sa pousmial. „Ber to tak, že sa konečne dozvie viac o svojej minulosti. Len neviem, či mám byť rád za jej rodičov."

„Som na pochybách, či jej to vôbec povedať.“

„Je to jej minulosť, mala by ju poznať.“

Tento raz prikývol on. „Len sa bojím, aby ju to... nevydesilo.“

„Mať takého otca? Nech je akokoľvek dychtivý po pomste, je jasné, že mu na rodine záleží. Počul si ho. A aj napriek všetkému, je to čestný muž.“

Na toto už neodvetil nič, aj keď som tušil, že v myšlienkach sa nad tým opäť zapodieva. Ja som zase spomínal na tie dni strávené v ďalekom Rumunsku. Naše hľadanie bolo dlhé, ale prinieslo svoje ovocie. Dozvedeli sme sa, prečo je s tragédiou rodiny mojej manželky spojený klan upírov.

Opäť som spomínal na úplne prvé stretnutie so starým upírom.

„Hľadáme upíra menom Vladimir,“ odvetil som malej upírke s čiernymi vlasmi na otázku, čo tu pohľadávame.

Prikývla. „Pán vás už očakáva. Ráčte ma nasledovať, páni.“

Poslušne sme kráčali za upírkou a ani nerozmýšľali nad tým, čo a prečo robíme. Až keď sme zastali miesto pred veľkým a oválnym stolom z dubového dreva, domysleli sme si, že v tomto hrade nežijú len tak obyčajní upíri.

„Vitajte v Rumunsku, drahí mladí priatelia,“ vítal nás upír s tmavými vlasmi a celkom priateľským úsmevom. Zazdalo sa mi, akoby bol nesmierne krehký. V mysli som sa zamyslel nad jeho náhodnou podobnosťou s Arom.

„Nože sa u nás posaďte, iste ste ustatí po tak dlhej a namáhavej ceste.“

„Vy ste vedeli, že prichádzame?“ spytoval sa ho Jasper opatrne.

Prikývol. „Iste chápete, že v tomto hrade žijú veľmi nadaní upíri, ktorí pre mňa strážia aj nadchádzajúcu budúcnosť. Upírka menom Marija vás videla prichádzať.“

„Prečo nám hovoríte o talentoch svojej... armády?“ dožadoval som sa vysvetlenia.

Zhovievavo sa usmial. „Ste veľmi odvážny mladý poloupír, vážený Edward. Ale odpoviem vám. Prezradil som vám to preto, lebo viem, že vám môžem veriť. Viem, že vy by ste sa nikdy nepostavili na stranu Talianov, ak by došlo k vzájomnému stretu.“

„Prepáčte, že som tak smelý, pane, ale vy plánujete vojnu s Talianmi?“ pýtal sa opäť Jasper. Vojak ostane naveky vojakom.

Opäť sa zhovievavo usmial. „Och, priateľu, iste si spolu pohovoríme aj o tomto, ale zapamätaj si, že ja nikdy nehovorím o vojne pred večerou. Takže teraz,“ zatlieskal rukami, „prineste nám večeru.“

Jeho hlas sa niesol celý hradom a ani nie okamih na to, sa v komnate pozbiehali upírky, ktoré nám doniesli čašu s krvou – aj zvieracou – a pre mňa dokonca aj pečené kura.

„Nech vám u nás chutí, priatelia.“

Sám pre seba som sa usmial. Vladimir bol skutočne pozoruhodným spoločníkom a dovolím si tvrdiť, že aj dobrým priateľom. Je rozhľadený a vie, čo robí. Každý krok má premyslený a nekoná unáhlene. A neodsudzuje nikoho pre pôvod. Prečo by aj mal? Veď sám splodil už niekoľko detí s rovnakým pôvodom, ako mám ja.

V mysli mi opäť vyskočila spomienka na náš rozhovor o rodine mojej manželky. Vždy, keď si na to spomeniem, nemôžem uveriť.

„Vladimir, veľmi si ceníme vašej pohostinnosti, ale neprišli sme sem na zdvorilostnú návštevu,“ začal som v jedno usnežené odpoludnie.

Jemne kývol. „Čakal som, kedy vás omrzí mlčanie a spýtate sa. Tak, čo máte na srdci, priatelia?“

Zhostil som sa úlohy rozprávača. „Čo mi viete povedať o rodine Staverleyovcov?“

„O rodine grófa z Rawenwood, jeho súrodencoch a potomkoch? Veľa, priateľu, až príliš...“

„Mohli by ste nám o tom porozprávať? Mojej manželke ide o život a nielen jej. Vy sám ste predsa pred rokmi premenili mladú lady menom Luciana Miranda Wenworthová.“    

Kýval halvou. „Iste, spomínam si na to vtáčatko. Je to veľmi milá mladá dáma.“

„To bez pochyby je. Ona nám rozprávala, že ste vtedy žili v lesoch blízko Rawenwood Abbey.“

„Kým vám rozpoviem svoju časť príbehu, prezraďte mi, priateľu, akú úlohu máte v príbehu vy a váš priateľ.“

Tento raz sa zhostil odpovede Jasper. „Som Jasper, gróf z Rapsberry, ale narodil som sa ako syn grófa z Rawenwoodu. Mojou sestrou je Elizabeth z Rawenwoodu, Edwardova manželka.“

Bolo na ňom vidno, ako ho to prekvapilo. „Nazdával som sa, že ctená lady Elizabeth zomrela na záhadnú chorobu.“

Pokrútil som hlavou. „Nie, to ver‘ nie. Z lady Elizabeth sa za noc stala lady Isabell. Je to dlhá história, ale môžeme ju odložiť. Teraz váš príbeh.“

Usmial sa na nás, ale bol to smutný úsmev. „Jedného dňa, bolo to hádam pred desiatimi rokmi, ma tu vyhľadal jeden postarší muž. Bol uzimený a smrť mal už na jazyku, ale dokázal mi povedať, že ho za mnou poslal jeho pán a posiela aj list. Pretože som čestný muž, list vám neukážem, ale stálo v ňom, že ma lord z Angelwoodu pozýva na svoje panstvo. Poznal som to meno, hlavne jeho manželku Theressu a jej sestru. Vydal som sa teda na cesty aj so  sprievodom, bez neho nejdem nikdy nikam.“

„Čo sa stalo potom?“ dobiedzal som.

„Josiah mi ponúkol dohodu. Výmenou za Theressinu sestru Victoriu som mal zabiť každého, na koho ukáže. Mal som zabiť lady Lucianu, lady Carmen i jej manžela, dokonca aj grófa Rufusa a jeho manželku. Nikoho z nich som nikdy nezabil, aby ste vedeli, priatelia.“

„Lord z Angelwoodu to vedel? Vedel, že ste nikoho z nich nezabili?“

Pokrútil hlavou. „Sotva by sa bol nazdal. Vo svojom sprievode mám upíra menom Timothy, ktorý dokáže ovplyvňovať mysle. Bez toho, aby som pohol čo i len prstom, sa tak lord nazdal, že mu všetko vychádza. Grófa Edgara som nestihol premeniť, rovnako aj jeho švagra s manželkou. Prišli sme neskoro. Premenil som Carmen – inak by zomrela. Ale podľa Marije je šťastná. A potom som premenil Lucianu.“    

„Prečo ste premenili Lucianu? Podľa jej vlastný slov nebola v ohrození života,“ namietol som.

„Neodolal som proseniu Timothyho. Zamiloval sa do tej lady a poprosil ma, aby som ju pre neho premenil. Nakoniec na mňa použil svoju schopnosť a ja som privolil. Mala schopnosť a ja som vždy mal cit pre talenty v ľuďoch. Vedel som, že bude mať dar, tak som si to vymyslel ako dôvod. Lenže ona odišla a Timothy jej nikdy nedvoril. Ona ani nevie, že žije, pretože aj navzdor tomu, že je to upír, je veľmi tichý a hanblivý. Bál sa jej odmietnutia, tak sa na ňu len pozeral. Také mrhanie!“ vyhŕkol.

Usmial som sa jeho rozhorčeniu. „O čo vás ešte požiadal lord?“

Povzdychol si. „O prepísanie poslednej vôle jeho brata.“

Ja i Jasper sme zalapali po dychu. „Prepísali ste poslednú vôľu otca mojej manželky?“

„Nikto z nás na to nie je hrdý, ale stalo sa, už sa to nedá vrátiť. Možno len tým, že vieme, kde je skutočná posledná vôľa jeho grófstva.“

„Len tak medzi nami – čo jej v tej poslednej vôli?“

„Gróf všetok majetok odkazuje svojej jedinej dcére a jej potomkom.“

Vypleštil som oči. „Takže jej sesternica by nezdedila nič?“

„Ale áno, zdedila by panstvo Angelwood Alley. Tiež tam bol dodatok pre jeho brata, ktorého vydedil z rodinného majetku pod trestom smrti, ak by sa ešte niekedy vrátil.“

Tak to bolo v skutku zamotanejšie, ako som sa nazdal. Ale jedno mi stále vírilo v mysli a nechcelo dať pokoj.

„Pane, prečo ste to všetko robili? Naozaj iba kvôli jednej ľudskej žene?“

Povzdychol si a sklonil hlavu. „Nie kvôli hocakej žene, drahý Edward. Ale kvôli láske môjho života. S Victoriou sme sa dlho milovali, ale nemohli sme byť spolu. Jej sestra ju vydala za grobiana menom James z Rockchesteru. Krátko po svadbe však utiekla za mnou. Z našej lásky vzišlo nádherné dievčatko, ktoré sme si nemohli nechať. Krátko po narodení ju našiel James a vyhrážal sa, že zabije aj moju lásku, aj moju dcéru, ak sa ich pokúsim ešte niekedy nájsť. Victoria je už so mnou a je z nej upírka. Síce mi predtým porodila ešte jedného syna, ale dcéra, ktorú sme nikdy nevideli, nám veľmi chýba.“

„Ako ste spoznali lady Victoriu?"

Zadíval sa kamsi v diaľ. „Práve oslávila svoje šestnáste narodeniny, keď som ju zazrel po prvýkrát. Zamiloval som sa do nej, ale bál som sa odmietnutia. Predsa len, bol som upír. Opatrne som jej dvoril, ale v tom čase sme mali problémy tu v Rumunsku a musel som sa vrátiť. Prisahala, že na mňa počká, ale nemala na výber. Keď o dva roky neskôr prišiel list od lorda, a ja som následne pricestoval na panstvo Angelwood, zistil som, že je vydatá a nešťastná. Asi dva roky na to utiekla za mnou a ďalej to už poznáte. Zobral som si ju až pred dvoma rokmi a len nedávno ju premenil."

„Lady Victoria vedela, že ste upír a aj tak si vás zobrala?" uisťoval som sa opatrne.

Prikývol. „Nikdy sa ma nebála. Dokonca ani vtedy nie, keď zistila, že pod srdcom nosí potomka upíra, ktorý ju mohol pripraviť aj o život. Je to silná žena, vždy ňou bola. Aj napriek tomu, že je ešte veľmi mladá. Jediné, čo nezvládla, bola strata dcérky. A ja ju ani nemôžem povzbudiť, pretože sa cítim rovnako," dodal nešťastne.

Jeho smútok ma hlboko zasiahol. Teraz som sa nečudoval, že bol schopný toľkých neprávostí len pre jednu ženu. Aj ja by som to dokázal kvôli svojej Bell. Nechcel som sa viac pýtať na jeho utrpenie, ale aj tak som si neodpustil jednu otázku:

„Pane? Ako sa volala vaša dcérka?“

„Alice Bowaryová,“ odvetil sklesnuto.

Jasper vyskočil na nohy, ja takisto. Žeby ďalšia náhoda? „Alice Mathylde Bowaryová? Hnedé vlasy a belasé oči?“   

Aj Vladimir vyskočil na rovné nohy. „Odkiaľ poznáte to meno?“

Jasper sa mierne zarazil. „Pretože patrí mojej manželke.“

„Moja malá Alice... je vaša manželka? Musím ju vidieť! Musím!“ vykríkal.

Rezolútne som pokrútil hlavou. „Pane, to asi nebude práve najvhodnejšie. Alice chýbali rodičia celý život, hoc ho žije len krátkych osem rokov. Nepochybne by to bol pre ňu šok, keby ste sa tam len tak objavili.“

Zapozeral sa mi do očí a kývol. „Máte pravdu, priateľu. Čo navrhujete?“

Pozrel som na Jaspera a ten sa zhostil ponúkaného slova. „Čo by ste povedali na list? Napíšte mojej manželke list a ja jej ho veľmi rád odovzdám. Som si istý, že stretnutiu s vami neodolá. Súhlasíte?“

Vladimir prikývol...

Ani neviem, keby moje spomínanie prešlo do snenia. Len ma odrazu budili studeného ruky môjho švagra, ktoré mnou triasli. Zburcoval som sa rýchlo a s prekvapením zistil, že koč stojí na nádvorí pred drevenými dverami vedúcimi do domu na Masene.

„Dobré ráno,“ poprial mi Jasper zvesela a vyskočil z koča. Nasledoval som ho a zapozeral sa na dom.

Vtom sa však dvere rozrazili a z nich vyletela záplava tmavohnedých vlasov. Alice. A o chvíľku už visela Jasperovi na krku. Dúfal som, že moja Bell sa so mnou príde tiež zvítať, ale keď nechodila, pozrel som na Alice a jej pohľad ma znepokojil.

„Je Bell v poriadku, Alice?“

Pokrútila hlavou. „Stalo sa niečo strašné, Edward,“ vzlykla. Obaja sme na ňu vypleštili oči a napäto čakali, čo nám povie.

„Čo sa stalo, Alice? Pre Boha živého, hovor už konečne!“

Zavzlykala a hlavu vnorila do Jasperovej hrude. „Ona zmizla!“

Srdce mi zamrelo.  

Kapitola šestnásta ¦¦ Kapitola osemnásta

Najskôr by som sa rada ospravedlnila za trochu dlhšiu absenciu, ale mala som toho vážne dosť a poviem vám, že ma písanie s TW tematikou už vážne nebaví a ťažko sa mi na to sústreďuje. Možno to tomu aj zodpovedá.

Kapitolu by som rada venovala svojmu milovanému dvojčátku, ktoré ma vie vždy povzbudiť a vyčarovať mi úsmev na tvári. A za to ti veľmi ďakujem, dvojčátko. ;)

Páčilo sa aspoň trochu? Máte záujem o pokračovanie?

Pac a pusu, vaša Nessie :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Icy heart - Kapitola sedemnásta :