Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Icy heart - Kapitola jedenásta

17.02.2011 (17:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1932×

Kapitola jedenásta

S Alice sme zarazene pozerali na Jaspera, ktorý v náručí stále zvieral moju manželku a vyzeral, že ju len tak nepustí. Keď už som to nemohol vydržať, poklopal som mu po ramene a čakal, čo urobí. Po chvíľke sa na mňa otočil a neznáme city v jeho pohľade ma zmiatli.

„Jasper? Ty poznáš moju ženu?“

Trochu vyľakane pozrel dolu na Bell, ktorá stále v mdlobách spočívala v jeho náručí. Horúci pocit žiarlivosti ma takmer položil na kolená.

„Ja neviem, Edward. Vieš, že z ľudského života si veľa nepamätám, aj keď som upírom len sedem rokov. Chýbajú mi spomienky, ale keď som uvidel tvoj manželku, posadol ma pocit, že ju poznám. Nie teraz, ale akoby som ju kedysi videl, keď bola malá. Zamarilo sa mi, že niekde v spomienkach vidím jej detskú tvár. Ale je to len pocit, neviem čo za diabla ma to posadlo,“ odvetil mi a s Bell v náručí sa postavil, aby ju mohol uložiť na diván.

Posadil som sa k nej a schytil jej ruku do dlaní. „Ničomu nerozumiem, Jasper. Dúfal som, že mi to vysvetlíš,“ zahundral som jeho smerom.

„Ja naozaj netuším. Mám len nejasný pocit, že sa poznáme. Odpovede ti môže dať len tvoja manželka.“

Smutne som si povzdychol. Aké puto spája Jaspera s mojou manželkou? Nepoznal som odpovede, ale otázky, ktoré sa neustále vynárali ani Pán Boh vie odkiaľ. Stále sa pýtať a pýtať... Ale nikto mi nedáva odpovede, ani len Všemohúci. Ale niečo viem naisto. Bell s Jasperom nič nemohla mať, nemohla s ním mať známosť, pretože by to muselo byť v čase, keď bol Jasper človek. A to bolo pred siedmimi rokmi, čiže Bell by mala desať, možno jedenásť rokov. Príliš skoro na známosť.

„Edward? Nemal by si poslať pre otca?“ pýtala sa ma Alice.

Pokrútil som hlavou. „Nemyslím, že by to bolo vhodné, či nutné. Dám ho zavolať, ak do večera sama neotvorí oči.“

„Takže budeme čakať? Neurobíme vôbec nič?“ ponosoval sa Jasper. Bolo do veľmi nezvyčajné, hlavne pre neho, ale nebral som si to.

„Jasper, to bude najlepšie pre všetkých. Bell sa potrebuje spamätať a my traja tiež. Rozprávajte mi o vašich cestách. Určite ste postretali našich starých priateľov. Ako ste streli Volturiovcov?“ pobádal som ich k rozprávaniu.

Alice bola úplne vo vytržení, keď spustila: „My sme ani nestretli Volturiovcov. Narazili sme na jednu veľmi zaujímavú upírku. Volala sa Amelie a je to dcéra Caia, preto nás aj pozvali do Volterry. S Amelie sme si veľmi porozumeli a neveril by si, aký vzrušujúci má talent! Ona sa vie pohrávať s vetrom. Jej vánok bol taký osviežujúci! Ale som si istá, že jej metelice by sa nikomu nepáčili,“ zamračila sa ako malé dieťa. Vlastne, Alice aj ako dieťa bola, a to som na nej najväčšmi zbožňoval. Ten obyčajný pohľad na svet.

Pohľadom som sa zastavil na Jasperovi, ale ten stál pri okne a vyzeral pohrúžený do vlastných úvah. Navidomoči sa snaží spomenúť na niečo, čo súvisí s mojou manželkou.  Aspoň tak som sa sám nádejal, že sa dozviem niečo viac o svojej vlastnej manželke.

„Edward?“ zašepkala smerom ku mne Alice, a ja som sa hneď otočil späť k nej. Podľa výrazu jej očí som pochopil, že niečo videla. A mal som pocit, že ma to vôbec, ale vôbec nepoteší.

„Čo si videla?“ pobádal som ju k odpovedi.

„Ja ani neviem, Edward. Po prvýkrát za svoj život som videla len nejasný zhluk mäteže pocitov a rozmazaných tvárí. Najviac som videla práve tvoju manželku, Jaspera a upírku, ktorú sme stretli na našich cestách.“

V skutku nezvyčajná predtucha. „Aká upírka, Alice?“

„Och, stretli sme upírku, ktorá našla a premenila Jaspera. Správala sa v skutku roztržito, ale snažila sa byť milá. Tiež sa živí zvieratami, ako aj jej rodina. Volá sa Carmen. Mala som z nej taký neznámy pocit neistoty, ale Jasper povedal, že sa mi to len zdalo. Teraz si tým nie som taká istá...“

Toto začína byť až podozrivé. Moja v mdlobách ležiaca manželka, zamyslený Jasper, mierne vystrašená Alice a zvláštna upírka, ktorá premenila Jaspera. A čo mám potom cítiť ja sám, keď je okolo mňa taký zhluk pocitov a udalostí? Ale s tou upírkou by som sa rád porozprával. Možno vtedy, keď premenila Jaspera, niečo o ňom vedela. Žiadny upír by predsa nepremenil človeka, ktorého by nepoznal. Alebo ju o to požiadali jeho blízky. V dnešnom čase nie je vzácnosť, keď ľudia naozaj vedia, kým sme.

„Vedela by si tú upírku nájsť?“ popýtal som sa nakoniec.

Pokrútila hlavou. „Vtedy nebola doma, ale tiež na cestách. Niečo mi hovorilo, že ide v našich stopách, ale nechcem byť neuvážene vystrašená. Pozvala našu rodinu na návštevu a dala nám list pre otca. Dali sme mu ho a on jej odpísal so slovami, nech príde ona a celá jej rodina za nami. Nechce nás hnať na cesty, nie teraz, keď sme ja aj tvoja manželka ťarchvé.“

„Počkaj, počkaj, Alice. Chceš mi naznačiť, že upírku, ktorú ste stretli len čírou náhodou pri sebe mala napísaný list adresovaný našej rodine? A to čakala, že jej uveríte?“

Alice sa zatvárila neisto. „Ja naozaj neviem. Ona má zvláštny talent, aspoň tak som sa nazdala. Jasper vie viac, ale nechce o tom hovoriť. Má veľa tajomstiev.“ Posledné vety len pošepla tak, aby ich Jasper nezačul. Ale podľa jeho postoja bolo zjavné, že mohla aj kričať a nebol by ju začul.

„Akéže tajomstvá, Alice. Veď si takmer na nič nespomína,“ namietol som chabo.

Pokrútila hlavou. „Na niečo si spomína, a nechce o tom hovoriť. Jeho minulý život asi nebol šťastný.“

„Nemohol byť šťastný, keď skončil na fronte. Len Pán Boh vie, aké strašné veci tam videl a zažil. Je len dobre, že si na ne nespomína.“

„Možno je dobre, že si nespomína na vojnu a boje, ale keď si nespomína na vlastnú rodinu? Ktovie, kým bol predtým, Edward. Stále mi to nedá spať. Čo ak si jedného dňa na všetko pospomína a zistí, že kdesi má manželku a tri deti? Čo ak ma opustí?“ takmer vzlykla.

Rýchlo som ju objal. „Pšššt, nesmieš myslieť na také smutné veci. Jasper si len sotva spomenie na svoj minulý život, keďže je v tomto novom už sedem rokov a nič nevie. Alice, vieš ako veľmi ťa miluje a vie, ako veľmi miluješ ty jeho, či už vďaka talentu, alebo preto, že je to na tebe zjavné.“ Ruku som jej položil na bruško. „Tu rastie plod vašej lásky. Nikdy nezabúdaj, čo je skutočne dôležité.“

Poodstúpil som od Alice, pohladil ju po vlasoch a potom si opäť sadol k svojej manželke, a chytiac ju za ruku, zadíval som sa do jej pokojne tváre.

„Ďakujem, Edward,“ smrkla Alice. Len som sa usmial.

„Rodina drží spolu.“

Alice sa usadila v kresle naproti mňa. „A čo tvoja manželka, Edward? Matka mi zvestovala, čo všetko sa stalo. Naozaj jej niekto usiluje o život?“

Tvár mi zatvrdla do masky. „Je to pravda, takmer som o ňu prišiel. Ale Boh mi je svedkom, že zabijem kohokoľvek, kto by sa o to pokúsil opätovne,“ zavrčal som.

„Matka tiež povedala, čo si myslí o zrútení sa zo zrázu.“  

Povzdychol som si. „Aj Rose to tvrdí. Nazdala sa, že nech už chcel Bell ublížiť ktokoľvek, vtedy túžil aj po mojej úhone. Podľa mňa je to hlúposť, ale všetci trvajú na svojom.“ Som si takmer istý, že aj ty si to budeš nahovárať, žiadalo sa mi dodať.

„Je to rozumný postreh. Keby chcel niekto ublížiť len tvojej manželke, postaral by sa o to lepšie a už by nebola medzi živými. Lenže oni zhodili zo zrázu koč, v ktorom si sedel aj ty. A namojveru, museli to vedieť. Či sa ti to páči, alebo nie, niekto usiluje aj o tvoj život.“

Chcel som jej niečo odseknúť, ale v tom som zacítil, ako sa Bell pomrvila a trochu mi stlačila ruku. Začala sa prebúdzať z mdlôb.

„Bell? Si v poriadku?“ strachoval som sa, keď mala stále zatvorené oči.

Usmiala sa a ja som bol razom pokojný. „Cítim sa dobre, Edward. Prisnil sa mi taký krásny sen,“ zavzdychala, ale oči nechala zatvorené.

„Čo pekné sa ti prisnilo?“

„Prisnilo sa mi, že moje modlitby boli vyslyšané a Jasper sa ku mne vrátil.“

Moje telo skamenelo, ale snažil som sa zachovať pokoj. „Bell, a kto je Jasper?“

Zamrnčala ako mača, ale napokon predsa len zamrmlala: „Je to môj brat.“

Kapitola desiata || Kapitola dvanásta

Tak čo vy na to? Čakali by ste práve toto? Som si istá, že niektorí z vás určite, však ste aj tak hádali v komentároch. Trúfate si odhadnúť ako je to s rodinkou našej Bell? Podelíte sa so mnou o vaše domnienky?

Kapitolu by som rada venovala kiQeCULLEN, PinkVolturi a adi1987, s ktorými som prežila naozaj krásny deň v uliciach Žiliny. Dúfam, že niekedy zopakujeme. :) A Adi - ešte raz všetko naj k narodkám.

Ľudkovia, veľmi pekne vám ďakujem za krásne komentáre, ktorými ma neustále zahŕňate a ja na ne stále pozerám ako teľa na nové vráta a nemôžem uveriť, že to všetko pre mňa. Aj vám venujem túto kapitolu. Dúfam, že vás táto kapitola nesklamala, ale ja som naozaj nemohla odolať a musela vás trošku ponaťahovať. Ak sa nahneváte, pochopím to.

A zase tá moja známa veta: chcete aj pokračovanie? Vaša Nessie. ;)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Icy heart - Kapitola jedenásta :