Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 36. kapitola

17.03.2012 (21:30) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1922×

36. kapitola - Návšteva

Bella:

Zo svadby som sa vrátila nad ránom. Chcela som volať Ashley, no nechala som to tak. Bola som tak unavená, že som bez sprchy padla do postele a do minúty som o sebe nevedela. 

Ráno som sa zobudila s menšou bolesťou hlavy. Včerajšok bol proste príšerný. Hneď som zamierila do kúpeľne a už voňavá som si dala tabletku od bolesti.

Chcela som dnes ešte upratovať a vybaľovať, ale spomenula som si na Ashley. Vyhrabala som z kabelky mobil, vyhľadala dom v adresári jej číslo a zatiaľ, čo som čakala až zodvihne, som si ľahla na pohovku.

„Prosím?” ozval sa Ashleyin hlas. 

„Ash, to som ja. Máš chvíľku čas?” spýtala som sa.

„Iste, stalo sa niečo?”

„Nie, teda áno. Ja neviem,” povedala som zúfalo a buchla som si hlavu o operadlo na gauči. „Au.”

„Akože nevieš? Tak stalo, či nie?”

„Stretla som sa s Lilliným manželom.” Ashley mlčala, asi čakala, že jej poviem viac, no ja som nevedela ako na to.

„A?” dožadovala sa pokračovania. 

„Zistila som, že ho poznám.”

„Bella, zabilo by ťa, keby si bola konkrétnejšia? Ničomu nerozumiem,” sťažovala sa.

„Je to Edward,” povedala som neutrálne. Nechcela som, aby boli v mojom hlase akékoľvek emócie.

„Aký Edward?” spýtala sa a ja som mala pocit, že aj na tú diaľku počujem, ako jej to šrotuje v hlave. Chvíľu bola ticho, premýšľala, to však netrvalo večne. „Počkaj, Bella, ty mi chceš povedať, že Lilly si vzala tvojho bývalého zo strednej?” spýtala sa.

„Hej. No asi na tom nič nie je a vzala som to celkom v pohode, ale aj tak to zabolelo a ja neviem prečo. Vlastne som si uvedomila, že k nemu aj po toľkých rokoch stále niečo cítim, ale ja o to nestojím, Ash. Neviem, čo mám robiť.” Bola som zúfalá a bolo mi jasné, že je to v mojom hlase počuť.

„Nie si s tým zmierená? Myslím to, že si s Edwardom mala vzťah a...”

„Nie, Ash. Cez to som sa už dávno preniesla. Ja proste nerozumiem tomu, čo sa so mnou deje.”

„Lilly vie, že Edward je tvoj bývalý?” pýtala sa. Pokrútila som hlavou.

„Nie, teda, ja som jej nič nevravela, ale ktovie, či jej to Edward nepovie. Ale na druhú stranu, prečo by to vôbec robil?”

„Bells, teraz ma dobre počúvaj. Hlavne sa ešte nevracaj domov, musíš sa tomu postaviť čelom.”

„Ale ty to nechápeš. Ja neviem, čo mám robiť. Proste som úplne bezmocná,” lamentovala som.

„Keď pred tým budeš utekať, nič ti to nepomôže,” povedala úplne pokojným, ba až ľahostajným hlasom.

„A čo si pomôžem, keď tu zostanem? Tie city proste nezmiznú!”

„Bella, tie city nezmiznú nikdy. Edward bol tvoja prvá láska a práve tá pravá je tá, ktorá nezhrdzavie. Taká láska je len jedna. Áno, milovala si aj Sama, no inak.”

„Čo z toho vyplýva?” pýtala som sa otrávene.

„Vyplýva z toho, že zostaneš v Kanade a ukážeš Edwardovi, že už nie si to nevinné naivné dievčatko, s ktorým sa mohol hrať! Si dospelá žena, ku ktorej nebol osud práve štedrý, no napriek tomu bojuješ a dokážeš byť silná. Zakaždým si svoj život dokázala zmeniť k lepšiemu.”

„Ash, ja neviem, čo by som bez teba robila,” priznala som potichu.

„Ale choď, Bells.”

„Nie, Ashley, naozaj mi veľmi pomáhaš a stále dokola. Povedz mi, ako ti to oplatím?”

„Mne stačí, keď sa teraz úprimne usmeješ a povieš si, že Edward Cullen ti nestojí za ani minútu smútku!”

„Máš pravdu,” priznala som.

„Väčšinou ju mávam,” povedala so smiechom.

Po telefonáte s Ashley som sa dala do vybaľovania nejakých škatúľ, no ak mám pravdu povedať, nemala som na to náladu. Nevedela som, čo robím, mala som rozlietané myšlienky. Povzdychla som si a nechala som škatule škatuľami.

Možno by nebolo od veci ísť sa pozrieť na Ruth a mamu. Predsa len, nevidela som ich dva mesiace. S veselším úsmevom na tvári som sa obliekla, najedla a vybrala som sa k mame.

Prechádzala som odbočku k Ruthinmu domu, keď mi zazvonil telefón. Viem, že by som ho nemala zodvihnúť, ale nemohla som to nechať len tak.

„Prosím?” ohlásila som sa. 

„Bella, to som ja, Jack.”

„Ou, ahoj, som rada, že ťa počujem,” povedala som s nefalšovaným úsmevom. Proste existujú ľudia, ktorých prítomnosť, alebo len telefonát, mi robí radosť. Ľudia, na ktorých mi záleží najväčšmi.

„Bella, potrebujem tvoju pomoc,” povedal vážne. Prekvapením som prižmúrila oči a zaparkovala som pred maminým domom.

„Vážne?” spýtala som sa neveriacky. Jack ma o pomoc nikdy neprosil. 

„Hej, ide o Ashley. Budúci týždeň máme výročie a mne nič originálne nenapadá,” povedal priam tragicky a ja som sa rozosmiala.

„Bože, Jack, zľakla som sa, že ide o niečo vážne,” povedala som, vystúpila som z auta a vybrala som sa ku dverám.

„Ale toto je vážne, Bella!” Prikývla som a vošla dovnútra. Nebolo potrebné klopať.

„Hej, to určite je. Máš obrovský problém,” zveličovala som sarkasticky. 

„Bavíš sa?” spýtal sa podráždene.

„Vlastne hej,” pripustila som a vošla som do obývačky. Prekvapilo ma, že tu okrem mami, Ruth a Johna sedeli aj Lilly s Edwardom, no nenechala som na sebe nič poznať. Prikývla som im na pozdrav a v tichosti som si sadla.

„Bella, ja ťa prosím,” naliehavosť z neho priam sršala.

„A čo to mám vlastne spraviť?”

„No vymysli nejaký sexy, no zároveň romantický program na naše výročie.”

„Skús striptíz,” povedala som a so širokým úsmevom som sa oprela o pohovku.

„To nie je romantika!”

„Vyzerám na romantický typ človeka?”

„Si žena!” povedal jednoducho.

„Ou, vážne? Páni! To som nevedela.”

„Bella,” zaúpel. 

„Tak ja neviem, Jack. Skús klasiku - kvety a večeru,” navrhla som to prvé, čo mi napadlo.

„To nie je veľmi originálne.”

„Nemám na čele napísané: Hej ty, som kreatívny človek.”

„Všimol som si, no nič. Dám na tvoju radu.”

„Nemáš začo,” povedala som sarkasticky.

„Veru nemám,” odvrkol a zasmial sa. Odfrkla som si.

„Čau,” povedala som a zložila. Schovala som mobil do kabelky, vyzliekla som si kabát a opäť som sa pohodlne usadila na pohovke.

„Prepáčte,” povedala som a líca sa mi po dlhej dobe opäť zafarbili do červena. Napadlo mi, že je to spôsobené Edwardovou prítomnosťou, no hneď ako mi to napadlo, som sa za to imaginárne vyfackovala. 

„V poriadku,” mávla nad tým rukou mama a milo sa usmiala z Johnovho náručia. Ruth, ktorá sedela vedľa mňa, ma potľapkala po kolene.

„Už som myslela, že sa dnes neukážeš,” povedala nešťastne. Usmiala som sa na ňu.

„Prepáč, trocha meškám, no dlho som spala, neskôr som volala s Ash a nakoniec som sa pustila do tej obrovskej kopy škatúľ v mojej obývačke,” povedala som pobavene.

„Čo vravela Ashley? Je všetko v poriadku?” spýtala sa mama. Prikývla som.

„Podľa toho, čo mi povedala, hej.” Mama sa spokojne usmiala a pohodlnejšie sa zavŕtala Johnovi do náručia.

„Vidíš, vravela som ti, že budú Renaldovci v pohode,” ozvala sa dnes po prvýkrát Lilly.

„A opäť si mala pravdu.” Usmiala som sa ešte širšie. Síce bola toto totálne tragická situácia, no nebrala som to tak. Áno, moja nevlastná sestra sa vydala za moju životnú lásku, ale a čo? Zmierila som sa s Edwardovým odchodom už pred rokmi a teraz nesmiem dovoliť, aby ma to znova dostihlo a zničilo.

„Ako to, že nie ste na svadobnej ceste?” spýtala som sa a po prvýkrát som sa pozrela Edwardovi do očí. Boli rovnako zlaté ako predtým. Rovnako krásne a rovnako srdečné s oceánom lásky. Škoda len, že tá láska už nepatrila mne. Pozeral sa na mňa a ja som sa modlila, nech sa nezačervenám. Nenávidela by som sa zato. Vďakabohu, horúčavu v lícach som necítila.

„No, vlastne som nechcela nikam ísť,” pripustila po chvíli Lilly a ja som prižmúrila oči. Prečo?

„Tak fajn,” povedala som, akože mi je to jedno. Neskôr sa k tomu vrátim, keď budeme s Lilly samé.

„Ozaj, Bella, zase som piekla. Toto musíš ochutnať!” zvolala mama, rýchlosťou blesku sa zodvihla z Johna a zamieril do kuchyne. Prevrátil som nad tým oči a otočila som sa opäť na babi, keď mi znova zazvonil mobil. Povzdychla som si.

„Prepáčte,” šepla som a začala som ho vyťahovať z kabelky. Ruth len prikývla a John si neodpustil poznámku. 

„Tebe stále niekto vyvoláva, Bella. Už si ako nejaká informačná kancelária,” povzdychol si. Otočila som sa naňho, aby dobre videl, že len kvôli nemu a len preňho som teraz prevrátila oči. Pobavene sa usmial.

„Prosím?” ohlásila som sa, keď som zodvihla. Postavila som sa z pohovky a ustúpila som bokom. 

„Dobrý deň, som Joseph Brown, hľadám slečnu Isabellu Swanovú,” ohlásilo sa z druhej strany. Joseph Brown - nič mi to nehovorí.

„Pri telefóne.”

„Výborne, volám kvôli bytu, ktorý predávate v Jacksonville. Mal by som oň vážny záujem, slečna,” povedal a ja som sa uvoľnila.

„Ou, to ma teší. Myslím, že sa určite dohodneme. V tomto by nemal byť problém.”

„Súhlasím. Potreboval by som však konkrétnejšie informácie o byte. Počul som, že je v dobrej štvrti a je štvorizbový, no to je všetko.”

„Všetky potrebné informácie sú už od minulého týždňa na internete a hej, nachádza sa v pokojnej štvrti len kúsok autom od centra.”

„Nerozumiem, prečo ten byt predávate, slečna? Podľa všetkého je dokonalý.”

„Z osobných dôvodov,” povedala som stručne a viac som sa k tomu odmietala vyjadrovať.

„Prepáčte, nechcel som byť nezdvorilý...”

„V poriadku, netrápte sa. Pozrite si teda na internete všetko, čo vedieť potrebujete a napíšte mi na email. Nemám problém vám ten byt predať.”

„Veľmi pekne vám ďakujem, určite sa ozvem.” Rozlúčila som sa s ním a mobil som schovala opäť do kabelky.

„Ty predávaš Samov byt?” zvolala mama pohoršene. Už nejakú tú dobu tu stála aj s koláčom. Prikývla som.

„Ale prečo?” spýtala sa pre zmenu Lilly. „Ten byt je tak dokonale krásny a obrovský!” rozplývala sa. Opäť som prikývla, no tentoraz aj s úsmevom.

„Práve to, že je taký obrovský. Je mi na nič a podľa Ashley by som sa doň už nemala vracať.” Mama, Ruth aj Lilly, všetky tri, ako na povel, prikývli. Chápali prečo.

„Možno si ho mohla dať do prenájmu. Slušne by si na ňom zarobila,” navrhla po chvíli ticha babi.

„Možno máš pravdu, ale tie peniaze nepotrebujem a mala by som s tým zbytočné starosti, no a samotný byt má tiež poriadnu hodnotu.” Sadla som si k svojmu kabátu, kabelke a k babi.

„Je to škoda,” priznala potichu.

„Je, ale je to tak najlepšie,” povedala som a bola som si tým istá. Nechcem zabudnúť, no nechcem byť deprimovaná ani sa trápiť. Predať ten byt je proste to najlepšie, čo môžem urobiť.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 36. kapitola: