Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 26. kapitola

27.02.2012 (19:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1982×

Kapitolku venujem Jane. Naozaj sa čudujem, že si sa do toho pustila, ale samozrejme mám radosť. =)

26. kapitola - Opäť nový začiatok

O štyri roky neskôr:

Bella:

„Dobrý deň,” zdravila som ľudí a hnala som sa do ambulancie. Zápchy ráno sú úplne normálne, preto odchádzam z domu skôr, ale tomuto sa už nedá hovoriť zápcha.

Pozdravila som detičky v čakárni a zakotvila som v ambulancii.

„Mrzí ma, že idem neskoro, Lena, ale tie cesty sú každým dňom horšie,” ospravedlnila som sa a zvalila som sa do kresla. Bola som vyčerpaná. Nie je normálne, aby vás jedna cesta do práce dokázala unaviť. Katastrofa.

„V poriadku. Keď si pohneme, zvládneme to,” odpovedala s úsmevom a vybrala sa ohlásiť dnešného prvého detského pacienta. Musela som sa usmiať.

Dokončila som školu a už asi pol roka pracujem ako detská lekárka. Splnil sa mi sen a ja som naozaj šťastná. Samozrejme za to vďačím Ashley. Nebyť jej, ktovie ako by som dopadla.

Stretávam sa s ňou aj naďalej a môžem s čistým svedomím povedať, že je to pravá kamarátka, ba dokonca, niekedy mám pocit ako by bola moja staršia sestra. S Jackom mám tiež skvelý kamarátsky vzťah a o ich dcérke ani nehovorím. Je to to najroztomilejšie dievčatko na svete. Je krásna a rozkošná. Zbožňujem ju.

„Dobrý deň,” pozdravil ma malý Timmy a ja som sa naňho usmiala. Bol nervózny, dnes sme ho mali očkovať.

„Ahoj. Tak čo, Timmy, ako ide život?” spýtala som sa a snažila som sa, aby sa aspoň trošičku uvolnil.

„Dobre,” povedal potichučky a s pomocou Leny sa vyštveral na posteľ. Chudáčik, tváril sa naozaj vydesene.

„Ale no tak, predsa sa nebojíš. Si už veľký chlapec, nič to nie je.”

„Bude to bolieť, však?” spýtal sa a uprel na mňa nádherné zelené kukadlá.

„Nebude to bolieť, len to trošku štipne ako včielka, uvidíš.”

Vybavili sme Timmyho a na rad prišli ďalší pacienti. Nechcelo sa mi veriť, že toto, čo robím s toľkou láskou a radosťou, je práca. Bavilo ma to a robilo ma to šťastnou.

Stála ma neopúšťala túžba po vlastnom bábätku, ale aj toto bolo niečo, aj za toto som bola vďačná.

„Bella,” ohlásila sa Lena, keď som sa venovala jednému dievčatku. Otočila som sa na ňu.

„Prosím? Deje sa niečo?” spýtala som sa.

„Volá ti matka. Znela nadšene.” Prekvapením som prižmúrila oči. Nadšene? Vážne? Veď je v Kanade. Je tam zima, nemôže znieť nadšene. Ona nenávidí chladné počasie.

Mama sa totižto rozhodla na istý čas skontrolovať starkú. V jej veku nie je cestovanie najlepší nápad a okrem Renée a mňa nikoho nemá. No a keďže mám ja v poslednej dobe práce vyše hlavy, musela ísť mama sama. No a doma jej samej bolo predsa len smutno. Ja som sa od nej odsťahovala už dávno. No nevrátila som sa do Samovho bytu, kúpila som si nový. Na Sama ani nášho synčeka zabudnúť nechcem, ale ten priestor mi neprospieval. Potrebovala som zmenu prostredia.

„Počkaj chvíľočku,” povedala som malej Jerssy a vybrala som sa k telefónu.

„Mami?” ohlásila som sa. 

„Och, Bells, zlatko, volám ti, že sa ešte nejakú tú dobu zdržím.” Tak toto je vážne moc. Ona sa zdrží v Kanade? A Lena mala pravdu, naozaj znie nadšene.

„Prečo?” spýtala som sa opatrne. Nezdalo sa mi to. 

„No Ruth už má predsa len svoj vek, zlatko. Potrebuje ma.”

„Preto znieš tak nadšene a spokojne?” spýtala som sa. Klamať som síce nevedela po Charliem, ale ani mojej mame to nešlo.

„Zniem nadšene? Vážne je to tak vidieť?” spýtala sa prekvapene. Pretočila som oči.

„Nehovor mi, že o tom nevieš,” podpichla som ju.

„Priznám sa ti, Bell. Dúfala som, že svoje nadšenie úspešne skrývam. Teraz mi je už jasné, prečo sa na mňa Ruth tak pozerala.” Musela som sa zasmiať.

„Sklamem ťa, mami, vôbec ti to nejde. Je mi jasné, že si šťastná a ja chcem vedieť prečo. Tak vrav!”

„No je možné, že sa mi tu niekto zapáčil,” priznala Renée potichu a ja som mala čo robiť, aby som ju cez mobil počula. Nechcelo sa mi veriť, že si našla známosť, ale potešilo ma to.

„To sú skvelé správy, mami. Ani nevieš, ako veľmi ti to prajem,” pridala som sa k jej nadšenému tónu.

„Vďaka, Bells, ale neteš sa predčasne. Ešte neviem, čo z toho bude. Je milý a na svoj vek naozaj veľmi príťažlivý, ale stále je to len v začiatkoch.”

„Na svoj vek? Takže si si nenašla mladšieho?” spýtala som sa. To bolo ďalšie prekvapenie. Phil bol od mami mladší. Nečakala som, že jej ďalšia obeť na tom bude inak.

„Hej, sme rovnako starí. Počuj, zlatko, musím končiť. Mám jedno stretnutie, ale zavolám ti neskôr, fajn?” Zase som sa zasmiala. Stretnutie.

„Fajn, uži si rande,” povedala som so smiechom a zložila som.

Tak moja bláznivá matka má vážnu známosť. Neuveriteľné. Len dúfam, že si ho zatiaľ nechce vziať. Na žiadnu svadbu nemám momentálne nervy ani čas.

S ešte veselším úsmevom na tvári som sa vrátila k pacientom.

***

Po práci som sa zastavila u Ashley doma. Navštevovala som ju naozaj často. Asi najčastejšie zo všetkých v mojom okolí. Ani mamu som nenavštevovala tak často. Je pravda, že mama sa častokrát zastavila u mňa v práci, ale vždy len na skok. Nemala som čas venovať sa jej.

Aspoň raz do týždňa som sa ozvala aj Renaldovcom. Boli šťastní, že som dokončila školu a pracujem. Tešili sa so mnou a ja som im bola naozaj vďačná. Stále to boli moji skoro svokrovci napriek Samovej smrti.

Julianna sa zo smrti svojho syna spamätala, no stále ho oplakávala. Nevedela sa s tým úplne zmieriť. Mrzelo ma to a mala som silný pocit byť jej na blízku. Snažiť sa nahradiť jej dieťa. Brala som to ako povinnosť, no Jul som mala naozaj rada. Veľmi. Chcela som, aby jej bolo lepšie.

No a Charlie. Jeho dom sa poriadne naplnil. So Sue začal normálne žiť, ale narozdiel od mojej matky, nepotreboval k tomu sobáš. Moju izbu momentálne okupoval Seth. Leah mala vlastné bývanie, vlastný život.

Ak mám byť úprimná, s nikým som si tam nesadla. Boli to pre mňa cudzie bytosti, ale mala som k nim isté sympatie. Už len kvôli tomu, že robili Charlieho šťastným a nahrádzali mu rodinu.

Vzhľadom na Setha a Leah a ich premenu vo vlkov sa ocko musel dozvedieť o legendách. Hneď mu došlo, že Cullenovci sú upíri. Volal mi celý znepokojený a ja som podľa jeho narážiek pochopila, že všetko vie. Priznala som sa, že som o tom vedela. Stavím sa, že keby nás nerozdeľovali tisícky kilometrov, stiahne ma z kože. Pripadalo mu neuveriteľné a príšerne desivé, že sa jeho jediná dcéra zaplietla s upírom. Našťastie sa upokojil slovami, že sú bohviekde a ku mne nemajú prístup.

Ja si k tomu celému myslím len jediné, neverím, že ich ešte niekedy uvidím a keby aj, nemám na pláne znova sa začleniť do ich rodiny. Nemám na pláne sa s nimi vôbec o niečom baviť. Pre mňa sú Cullenovci minulosť, ku ktorej sa nechcem a nebudem vracať. Ako vraví Ashley, musím žiť. A ja žijem.

Švajčiarsko

Alice:

Prepínala som programy svetelnou rýchlosťou a dúfala som, že ma niečo zaujme.

„Takto sa tá bedňa o chvíľu pokazí,” frflal Emmett.

„A čo? Aj tak sa budeme čoskoro sťahovať, kúpime novú,” povedala som a naďalej som prepínala programy.

Nebavilo ma to. Rozčúlene som televízor vypla a rázne som sa postavila.

„Emmett, mám toho plné zuby! Odmietam počúvať Edwarda!” povedala som so vztýčenou hlavou a dúfala som, že práve on ma podporí. Mal Bellu rád a chýbala mu. Musíme využiť príležitosť, pokiaľ nie je nikto doma.

„A čo chceš robiť?” spýtal sa znudene. Takto sa tvári posledných päť rokov stále, no ja som si všimla v jeho očiach záblesk nádeje. Usmiala som sa a ukázala som si na spánky.

„Pozrieme sa do Bellinej budúcnosti,” povedala som nadšene.

„Máš to zakázané,” povedal sklamane, ešte viac sa zavŕtal do kresla a iskra nádeje v jeho očiach pohasla. Bolelo ma takto vidieť svoju rodinu zničenú. Bellu si všetci obľúbili a aj keď sa snažili nedávať najavo svoje pocity, bolo to na nich vidno. Všetci chceli byť silní kvôli Edwardovi. Chápala som svojho brata, no aj tak si za to všetko môže sám!

„No tak, Emm, mysli! Práve som povedala, že Edwarda počúvať nebudem. On nech si robí, čo chce, no mňa obmedzovať nebude!”

„Alice, ja neviem, čo tým chceš dosiahnuť? Je to už päť rokov, preboha! Edward má svoj život a Bella pravdepodobne tiež. Zrejme je vydatá a má deti.” Nahnevane som sa naňho pozrela.

„Týmto mi chceš povedať, že sa vzdávaš!? Budeš počúvať nášho brata, ktorý sa dobrovoľne vzdal šťastia?” zvyšovala som hlas.

„Vážne pochybujem, že sa Ed vzdal svojho šťastia. Pochybujem, že Bellu vôbec niekedy miloval, Alice. Pozri sa ako žije. Na Bellu si snáď ani nespomenie. Ale je mi jedno, čo robí Edward. Jediné čo chcem, je, aby bola moja ľudská sestrička šťastná a predpokladám, že za tie roky, čo sme preč, si zvykla, začala žiť normálnym ľudským životom. Bez nás.”

„Ježiši, Emmett! Začínaš mi poriadne liezť na nervy! Poriadne!” Už som kričala. Chcela som svoju sestričku späť. Samozrejme nebudem ju nútiť, aby sa zmilovala nad mojim príšerným bratom. Ten ma nezaujíma. Mne stačí, keď bude moja sestra opäť pri mne a rodine Cullenovcov sa vrátia na tvár nefalšované úsmevy.

„Tak fajn. Som ochotný porušiť pravidlá,” rezignoval nakoniec.

Napriek Edwardovmu zákazu som sa zapozerala do Bellinej budúcnosti. Konečne po dlhej dobe...

„No, Alice, čo si videla?” pýtal sa ma Emmett netrpezlivo, keď sa mi vrátil prítomný pohľad. Zoširoka som sa naňho zazubila.

„Mám taký pocit, braček, že my dvaja nebudeme musieť robiť vôbec nič. Už to tak vyzerá, že osud s nami súhlasí a vzal to do vlastných rúk. Ty si daj len pozor na myšlienky. O tomto sa Edward nesmie nič dozvedieť!”

Ták, dúfam, že sa prekvapenie páčilo. Cullenovci vám chýbali a ak mám byť úprimná, mne tiež. No na ich stretnutie s našou Bellou si predsa len ešte budeme musieť počkať. =)

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 26. kapitola: