Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 9. kapitola

26.12.2011 (21:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2003×

9. kapitola

Po hodine plnej nenávistných pohľadov, ktoré som si odniesla od Edwarda a Cornelie, ktorí boli, mimochodom, u riaditeľa a dostali pokarhanie, ma čakala telesná. Ach nie, telesnú som nemala nikdy rada, vždy som bola nemehlo a obávam sa, že ani moja nová sila mi nepomôže. Ale dúfam, že hej, pretože aj telesnú mám s tými dvoma babrákmi. Troška sa bojím za to malé divadielko, čo som im vyviedla, pravdaže len Edward vie, teda tuším, že vie, že tie nečakané pády robím ja, ak nie, je to debil. Teda, debilom ostane aj bez toho. S povzdychnutím som vstúpila do šatne a hneď zbadala Corneliu, ktorá sa smiala s ostatnými študentkami ale hneď, keď ma zbadala, stíchla a namyslene sa postavila.

„Ty ešte uvidíš!“ odsekla Cornelia a prstom prešla cez krk na znak, že som mŕtva. S povzdychom som si sadla a prezliekala sa do bikín a krátkeho trička.

„A nevieš náhodou kto pridal fotku Edwarda s tým vedrom?“ spýtala sa znova. Otočila som sa k nej a viazala si vlasy do gumičky.

„Môžeš mi vysvetliť odkiaľ by som to bola zobrala? Alebo si myslíš, že ja a Edward sme boli spolu v...“

Okamžite ma prerušila. „Nie,“ odsekla skrz zuby a nahnevane sa otočila. Dupla nazúrene nohou. Usmiala som sa  a pobrala sa do telocvične. Posadila som sa na stoličku a sklonila hlavu. Oči som sklopila k topánkam a robila sa, že ma na nich niečo zaujalo.

Keď zazvonilo, pomaly telocvičňu napĺňali študenti a medzi nimi aj tí dva a... Alice. Okamžite, ako ma zbadala, usmiala sa na mňa a zakývala mi. Úsmev som jej opätovala a postavila sa. Pomalým krokom som podišla k nej a zaškerila sa na ňu.

„Môžem byť s tebou?“ spýtala som sa. Prikývla a usmiala sa na mňa.

„Ukážeme tým dvom?“ spýtala sa a drgla mi do pleca. Rozosmiali sme sa a zákerne sa pozreli na Corneliu. Asi ani ona nie je rada s výberom bratovej partnerky.

„Neznášam tú jeho namyslenú suku, verila by si tomu, že je u nás každý deň strepaná a chichotá sa ako krava?!“ zúrila Alice a dívala sa na Corneliu. Edward zdvihol hlavu a nahnevane sa pozrel do Aliciných očí. Sčerneli mu a počula som ako zavrčal. Alice si odfrkla a otočila sa na mňa. Nahla sa k môjmu uchu.

„Hráme vybíjanú, takže vieš, čo máš robiť,“ zašuškala mi potichu. Zasmiala som sa a prikývla.

„Ale musíš ma kryť, Edward mi to bude chcieť odplatiť,“ povedala som jej a usmiala sa. Prikývla a chytila ma za ruku. Zaradili sme sa do prvej skupiny kde boli Mike, Angela, Corin a ďalšie mená som už nevedela. Pravdaže Edward s Corneliou boli spolu s Jessicou, Lauren a ďalších som už tiež nepoznala.

Vzdychla som a postavila sa na svoje miesto dopredu vedľa Alice. S písknutím učiteľa sa začala hra. Loptu sme mali my. Mike mi prihral a ja som použila všetku silu, akú som mala, aby som vybila Corneliu. No to by tu nebol Edward, keby sa nehodil pred loptu a nechytil ju. Natiahol ruku a vystrelil mojím smerom. Zohla som sa práve včas, inak by mi hádam tá lopta odtrhla hlavu.

Kapitán súperovho týmu si hodil loptu nabíjačovi, ktorý hodil do nejakého dievčaťa, ktoré nechytilo loptu. Edward s Corneliou zvýskli a tľapli si. S Alice sme naraz prevrátili očami a znova sa postavili na miesto. Náš kapitán prehadzoval a loptu hodil Alice, ktorá hneď vystrelila a vybila dievča. Tľapli sme si a usmiali na seba.

V podstate, asi po piatich minútach, sme ostali ja s Alice a Edward s Corneliou. Teda, ešte aj kapitáni, ale tí sa teraz nerátajú. Všetci štyria sme sa na seba zaškerili a hra mohla znova začať.

Po takých piatich minútach hry sme ostali v rovnakom zostavení. Edward hrdinsky ochraňoval Corneliu a Alice zasa mňa. Zdalo sa mi, že si obaja súrodenci nejako vyčítajú svoje kroky, pretože vždy sa perfektne uhýbali. Zdalo sa mi, že majú nejaké schopnosti. No to asi nezistím, Alice ani Edward nevedia kto som! A ešte jej neverím natoľko, žeby som jej to mohla povedať. Zrazu som pocítila otupujúcu bolesť na hlave, ktorá ma poslala na zem. Chytila som si hlavu a sykla od bolesti. Otupujúca bolesť sa mi tiahla po celej hlave až do chrbta. Pocítila som chladný dotyk na tvári. Alice.

„Bella, bolí to? Neodveziem ťa k doktorovi?“ pýtala sa a pomohla mi posadiť sa.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa prekvapene a bolestne si chytila hlavu. Pomohla mi vstať a podoprela ma. Sykla som od bolesti a jej pomocou kráčala na ošetrovňu.

„Tak ma to mrzí, myslela som, že vidíš, že ide na teba tá lopta, no ty si len stála a...“ ospravedlňovala sa. Bolestne som sa usmiala.

„V po-hode, Alice, nič-nič mi nie-nie je,“ odpovedala som jej sekano. Vošli sme do ošetrovne a hneď ma ovial smrad dezinfekcie. Ohrnula som nos a ťarbavo si sadla na posteľ. Ošetrovateľka mi hneď na čelo položila studený obklad a pohladila ma po vlasoch.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa ošetrovateľka. Zavrela oči.

„Edward... hrali sme vybíjanú,“ šepla som a pomaly sa postavila.

„Zlato, napíšem ti ospravedlnenku, okamžite pôjdeš na sono hlavy, obávam sa, že máš otras mozgu...“ A presvedčila som ju tým, že ma okamžite naplo a vyvracala som celú desiatu. Kľakla som si na kolená  a ruku natiahla k ošetrovateľke. Podala mi vreckovky.

„Zlato, upracem to, ty utekaj, nie, že dostaneš krvácanie do mozgu,“ vravela rýchlo opatrovateľka a dvíhala ma.

„Ale mne je to tak ľúto...“ šepkala som. Ošetrovateľka ma pohladila po hlave.

„Nič sa nestalo, tak rýchlo choďte. Alice, postaraj sa o ňu a ponáhľajte sa,“ naliehala. Alice ma chytila za zápästie a ťahala von. Posadila ma na stoličku a naklonila sa ku mne.

„Počkaj tu, hneď som späť!“ povedala a rozbehla sa niekam. Hlavu som oprela o stenu a zavrela oči. Bolo mi hrozne, točila sa mi hlava a pichalo ma v nej. Bála som sa, aby som sa znova nepovracala.

Zrazu sa mi cez tvár prehnal vánok chladu. Otvorila som oči a pred sebou uvidela Edward ako sa na mňa mračí. Oči sa mi úzkosťou rozšírili a srdce sa mi rozbúšilo.

„Alice mi prikázala, aby som ťa odniesol k doktorovi,“ odvrkol Edward a chytil ma za lakeť. Postavil ma a podoprel.

„To nemusíš,“ šepla som potichu a zavrela oči, pretože mi v nej pretočilo. Podlomili sa mi nohy a keby ma nedržali Edwardove ruky, asi by som padla na zem.

„Bože, Bella, aspoň spolupracuj, nemáš päť kíl,“ povedal Edward. A to vraví upír. A keďže som naďalej nespolupracovala, lebo sa mi točila hlava, chytil ma na ruky a niesol k autu.

Silný upír neunesie päťdesiat kilové dievča, aké smiešne. Oči som radšej neotvárala, bála som sa, že ho ovraciam, aj keď to nebol zlý nápad. Usmiala som sa a otvorila oči, keď ma Edward položil na sedadlo jeho Volva. Vzdychla som a pozrela na Edwarda, ktorý si práve sadol. Neodpustil si ten jeho uštipačný pohľad.

„Nebudem sa ti ospravedlňovať, stalo sa, čo sa malo stať,“ povedal a vyštartoval. Vzdychla som a pozrela z okna. Školský areál sa mi pomaly míňal. Ovládala som sa aby som mu nevrazila alebo nepoužila naňho schopnosť, no to by asi nedopadlo dobre.

Auto zastalo a obidvaja sme vystúpili. Edward ma znova podoprel a spolu sme išli k doktorovi Carlisleovi. Edward bez zaklopania vošiel a pred nosom mi zavrel dvere. Potichu som zavrčala a oduto si išla sadnúť. Toto si ešte s Alice vybavím, takto ma podraziť. Pár sekúnd po tom, ako som si sadla, sa otvorili dvere, z ktorých vyšiel Edward a bez pohľadu na mňa si sadol na opačnú stranu.

„Poď, Bella,“ zakričal z vnútra Carlisle. Okamžite som sa postavila a išla dnu. Zavrela som dvere a pozrela na pána doktora, ktorý hľadel do počítača.

„Ahoj, Bella, Edward mi povedal, čo sa stalo. Mrzí ma to a ospravedlňujem sa za môjho syna, ale teraz by sme čo najskôr mali spraviť sono,“ prehovoril pán doktor a usmial sa na mňa. Prešiel ku mme a otvoril dvere, ktoré som si nevšimla.

„Pristavali mi to,“ objasnil mi. Vošli sme dnu a okamžite som si sadla na posteľ. Carlisle mi nastavil ten stroj pri hlave a pred odchodom a spýtal:

„Bella, vracala si?“

Prikývla som a zavrela oči. Carlisle spustil stroj a ja som už len čakala kým to bude. Párkrát sa mi to pretočilo cez hlavu, zapípalo, až stroj ustal. Carlisle mi pomohol vstať a vošli sme naspäť do ošetrovne.

„Ukázali sa mi výsledky. Máš menší otras mozgu, krvácanie do mozgu žiadne. Odporučím ti minimálne tri dni doma ležať s pár liekmi. Po tých troch dňoch mi prídeš na kontrolu, len pokiaľ ti nebude lepšie,“ bľabotal Carlisle a stále ťukal do počítača. Veľmi som ho nevnímala, pretože som zacítila krv. A to mi pripomína... zavrtela som hlavou a prikývla, aby si o mne nič nemyslel.

„Dobre, ďakujem vám, doktor, zatiaľ sa majte,“ poďakovala som sa mu a zobrala si všetky papiere a išla von. Keď sa za mnou zavreli dvere, zavrela som oči a vzdychla.

„Čo si zbadala? Odraz v zrkadle?“ zasmial sa Edward. Ach, zabudla som naňho. Otvorila som oči a nahnevane naňho zazrela. Oduto som kráčala dopredu a nevšímala si toho magora.

„Mám ťa odviesť, Bella,“ ozvalo sa hneď pri mne. Čo sa to so mnou deje? Veď mi moje upírske schopnosti padajú. Musím sa napiť krvi.

„Pôjdem sama!“ odvrkla som mu a kráčala cez parkovisko. Edward si niečo zahundral a silno ma schmatol za lakeť. Ťahal ma k jeho autu a hodil mnou do jeho dverí. Zjajkla som a hodila po ňom vražedný pohľad.

„Nastúp si!“ zavrčal. Nastúpila som bez ďalších pripomienok, pretože som ho nechcela rozčúliť, totižto, naozaj potrebujem krv, aby sa mi moje upírie bunky znova obnovili. Cesta domov, teda ku mne domov, prebiehala v tichosti. Prosila som Boha, aby sa nič nestalo, nedopadlo by dobre, keby mi polámal všetky kosti v mojom tele.

Keď sme zastali pred mojim domom, rýchlo som vystúpila a utekala k domu.

„Nemysli si, že keď dom ťa odviezol k doktorovi, bude všetko v pohode,“ zakričal na mňa Edward pred tým ako zmizol. Prevrátila som očami a otvorila. Zamknuté. Ach. Z tašky som si vybrala kľúče a potočila. Vošla som dnu, zavrela za sebou a utekala hore do svojej izby. Hneď som skočila k posteli a zohla sa. Vybrala som spod postele tašku s krvou a vybrala si béčko. Okamžite som k nej pritisla pery a ťahala. Zrazu sa ozval hlas zdola a započula som Alicin hlas. Okamžite som prestala piť a zatvorila uzáver. Všetko som dala pod posteľ a sadla si na posteľ, keď v to Alice vstúpila dnu do mojej izby a usmiala sa. No úsmev jej zrazu zmizol.

„Bella, si celá od krvi," šepla a otočila sa. Vyvalila som oči a utekala do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a zbadala, ako mi krv tečie cez bradu a kvapká na tričko. Prstom som sa dotkla brady a utrela si ju. Prst s krvou som si oblízla a usmiala sa. Zasa som sa cítila pokojná a silná.

„Bella, čím dlhšie ťa pozorujem, tým viac si myslím, že nie si normálna,“ ozvalo sa hneď pri mne. Od ľaku som nadskočila a pozrela na Alice, ktorá sa na mňa...

Som rada, že ste si prečítali túto kapitolu. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste aspoň raz komentovali alebo prečítali. A tak aj teraz poprosím nejaký ten komentár ako sa vám to páčilo.

A ešte veselé Vianoce a šťastný Nový Rok, aj keď do Nového Roku bude ďalšia kapitola. :) Nesii

A video od NicolCarlieCullen

A budem rada za každý jeden komentár.

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 9. kapitola: