Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 10. kapitola

30.12.2011 (19:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 2287×

Na začiatok: chcela by som poďakovať týmto ľudom za to, že mi robia radosť svojimi komentármi a tak ma nútia pokračovať. Ďakujem, kvôli vám pokračujem.

Sima amis, Romca THS, lucka2010, AddyCullen, LadyLilianne, lulus266, marty555, Heyli, BellaSwanCullen8, zuzunQa, lied, kikuska, SissaVampire, Lucie7, clothylda, nikca289,  kajka007, agathka, VampireAlice, monacullen, alicecullenhale2, renme (renommee), Mishule, jesikata, Nicky, arabek, ada1987, Roel, marketasaky, DAlice, marcela, bibusq2221, pauli, ClaireStew, TonQa, Lucie7, cathie.

A tiež veľká vďaka patrí aj Nessienke, ktorá mi opravuje články a má so mnou niekedy (pomerne často) veľa práce. Bez teba by tu kapitoly asi neboli. Ďakujem ti. Aj vám všetkým, ktorí čítate moju poviedku. :)

10. kapitola

„Bella, čím dlhšie ťa pozorujem, tým viac si myslím, že nie si normálna,“ ozvalo sa hneď pri mne. Od ľaku som nadskočila a pozrela na Alice, ktorá sa na mňa usmiala a objala ma okolo pliec.

„Ale mám ťa aj tak rada," šepla. Pozrela som jej do zlatých očí. Bola som rozhodnutá. Bola som rozhodnutá jej to povedať, povedať jej o mojom tajomstve, ktoré sa nikto nemal dozvedieť. Bez slova som ju obišla a sadla si na posteľ. Sklonila som hlavu a vzdychla.

„Alice, musím ti niečo povedať,“ začala som a nervózne sa ošívala. Alice si ku mne okamžite sadla a chytila mi ruky, ktoré sa mi triasli.

„Čo sa deje, Bella?“ spýtala sa vystrašene Alice. Pozrela som jej do tváre.

„Alice, najprv by som sa ťa chcela spýtať...“ prehovorila som znova, no v polovici som sa sekla. Nevedela som ako jej to povedať. Povzbudila ma pohľadom. Nadýchla som sa a pokračovala: „Nepýtaj sa odkiaľ to viem, ale ty s Edwardom máte schopnosť?“ spýtala som sa a pozorne jej hľadela do očí, ktoré sa údivom roztvorili dokorán.

„No, Bella, prekvapila si ma a ehm.. áno... Edward vie čítať myšlienky a ja vidím do budúcnosti,“ odpovedala mi pokojne. Zasratý Edward. Teraz jej to nemôžem povedať, on všetko kazí, aj keď o tom nevie. Hajzel.

„Do riti, teraz ti to nemôžem povedať,“ zakliala som a nahnevane sa postavila.

„Bella? Povedz mi to, mne môžeš povedať všetko, pred Edwardom to viem utajiť, sľubujem,“ prosila ma Alice a postavila sa. Dotkla sa mi pleca. Otočila som sa k nej. Ach, ale ja jej to musím povedať, pretože to už nezvládam držať v sebe, som na to príliš sama. Potrebujem sa vyspovedať nejakej kamarátke, ktorá aspoň trochu vie, čo je to slovo upír. Jearsy a Deana musím predtým ochrániť.

Zhlboka som sa nadýchla a začala:

„Som niečo ako vy,“ povedala som a skúmala, ako sa zatvári. Šokovane na mňa vyvalila oči a prezrela si ma.

„Čo myslíš tým...“ Prerušila som ju skôr ako stihla otázku dopovedať.

„Som niečo ako upír, ani nie človek, ani nie upír, niečo napoly, ale sila mi neostáva navždy, pokým nepijem krv ľudí, slabnem.“ S poriadnym kŕčom som sa priznávala k tomuto všetkému. Bolo mi mizerne, že so spomenula, že sa živím krvou ľudí, aj keď len odobratej v tých vrecúškach. Alice vyzerala, že hádam odpadne, aj si keď myslím, že u upírov je to nemožné. Chytila mi čelo, možno si myslela, že mám horúčku alebo halucinácie.

„Pozri sa pod posteľ,“ navrhla som jej. Okamžite, behom sekundy, stála pri posteli, už sa ani nehrala na človeka. Vytiahla z neho vrecko krvi a vtedy jej sčerneli oči. Pustila ho na zem a behom sekundy znova bola pri mne a rozdýchavala to.

„Ako sa to stalo?“ spýtala sa so zatvorenými očami.

„No vieš, presťahovala som sa k matke kvôli mojej váhe a po nejakom čase, raz keď som sa prechádzala, som narazila na dvoch upírov. Jeden ma uhryzol a druhý mi ten jed chcel vycucať, ale nestihol to, lebo sa vrhol naňho ten druhý. Vytrhli si hlavy a mne ešte predtým povedal jeden z nich, nech ich spálim. A potom som všade videla len plamene. Myslela som, že umieram, bola som na tom zle, no niečo sa muselo pokaziť, veď to vidíš,“ dopovedala som svoj dlhý monológ, aj keď som ho trochu poupravila.

A teraz už na mňa Alice hľadela prekvapene, ale s pochopením a súcitom. Hodila sa mi okolo krku a objala ma

„Je mi ľúto, čo sa ti stalo, a nemusíš sa báť, u mňa je tvoje tajomstvo v bezpečí,“ povedala priateľsky a ešte viac ma stisla. Týmto sa naše začínajúce priateľstvo upevnilo.

„Ďakujem, že si to povedala práve mne,“ pošepla mi do ucha a pobrala sa k oknu. Usmiala som sa na ňu.

„A ja ďakujem, že si ma vypočula,“ odpovedala som jej.

„Musím ísť," šepla a vyskočila z okna. Spokojne som si sadla na posteľ a vzdychla. Cítila som sa uvoľnene a verila som tomu, že mi to pomohlo. Konečne sa mi uľavilo.

No hneď ma to uvoľnenie prešlo, keď som počula buchnúť dvere a hlasný dupod po schodoch.

Tanya mi vyrazila dvere a nahnevane ku mne došla.

„Ty zmija! Konečne si to môžeme zrátať medzi štyrmi očami!“ zarevala na mňa a chytila ma pod krk. Vyvalila som na ňu oči. Z očí jej šľahali blesky a pocítila som páľavu na celom tele. O čo jej ide? Nič som jej nespravila.

„Zabila si ich!“ zakričala a vrhla sa na mňa. Zahryzla mi do krku a vtedy som to pocítila.

Oheň, ktorý sa mi vyrútil od srdca bol taký spaľujúci, že som sa nemohla brániť. Odrazu mi schopnosť bola na nič, dokonca aj nejaká väčšia sila, proti tomu ohňu som bola bezmocná. Zrazu mi z úst vyšla para a vtedy ma pohltila tma.

Trošku kratšia kapitola, ale za to bude rýchlejšie pridaná ďalšia. A dúfam, že sa vám táto kapča páčila a budem rada za každý jeden komentár. Nesii

Zhrnutie

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 10. kapitola: