Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hero, love and vampires - 7. kapitola

22.12.2010 (13:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1802×

Carlisle mi ešte stihol podať dva balíčky krvi pre Bellu. Nastúpili sme do auta- Bella mala už lepšiu farbu tváre, dokonca sa aj usmiala. Neviem na koho a pre čo, ale bolo to tak.

Pozrela sa von a spýtala sa:

„Zistil Carlisle, čo mi je?“ Pohľad teraz hodila na mňa.

„Bela...“ zaváhal som. Asi by som mal najskôr začať tou bolestivejšou témou, ktorou je Demetri. Alebo nie?

Prikývol som. „Áno, zistil niečo, ale mala by si ešte niečo vedieť. Vyskytol sa jeden problém.“

„Aký?“

„Demetri.“ Pri tom mene sa strhla a zhlboka nadýchla.

„Čo je s ním?“ spýtala sa trhane a nespúšťala zo mňa oči.

„Stvoril armádu, ktorá napadla Volterru. Chce si ju podmaniť pre seba.“

„To nemôže byť pravda!“ skríkla. „Veď... to by nikdy neurobil. Je členom gardy už niekoľko storočí. Predsa ak by si chcel podmaniť Volterru, urobil by to skôr, nie?“

„Nie!“

„Neverím ti.“

„Nemusíš. Len sa, prosím, upokoj. Teraz musíš byť kľudná a nerobiť také scény, Isabella,“ povedal som pokojne.

Odbočil som na príjazdovú cestu medzi stromami.

„Prečo by som mala byť, keď si tu vymýšľaš tieto... bludy. Veď ma miluje, požiadal ma o ruku...“

„Možno áno, ale nikdy ti nenapadlo, že takto sa dostane ku moci? A že potom mu stojí v ceste len Alec a Jane, ktorých môže ľahko zlikvidovať? Jasné, nemohla si to tušiť, ale skús sa nad tým zamyslieť, Isabella.“

„Nehovor mi, čo mám robiť a ani ma neoslovuj mojím celým menom.“

„Toto nie je tvoje celé meno,“ pripomenul som jej.

„Nechaj to tak, prosím. Pouvažujem o tom, ale to nemení nič na fakt, že ti neverím, Edward!“ Konečne z jej úst padlo aj moje meno. Už som si myslel, že sa toho nedočkám. Usmial som sa na ňu a zaparkoval pred domom. „A čo to Carlisle zistil?“

„Zvládneš ešte jednu vec?“

„Myslím, že áno. Teda ak to nebude... zvládnem!“ vydýchla.

„Tak dobre. Ty si poloupír a Demetri je upír. Dodávam, že mužského pohlavia.“ Nechápavo sa na ma pozrela.

„Čo tým chceš povedať?“

„tebe koluje v tele krv.“

„To už viem. Nič nové?“ nadvihla jedno obočie.

„Si tehotná, Bella!“

„Nie, to nemôže byť pravda, Edward!“ Zarazila sa na chvíľu, pohľad uprela do zeme. Zhlboka sa nadýchla a pokračovala: „Keby to aj bola pravda, tak... ťažko sa mi o tom hovorí s tebou, prepáč.“

„Tak sa môžeš potom s Alice, alebo Esme. Alebo s Carlisleom. Je doktor, môžeš sa mu zdôveriť s hocičím. A tiež sa práve on má o teba starať, takže by si mu to mala povedať.“

„Edward, ďakujem.“

„Za čo?“

Zdvihla hlavu a pozrela sa mi priamo do očí. „Pretože sa aj ty o mňa staráš. Ak mám povedať pravdu, ešte nikto a nikdy si o mňa nerobil také obavy ako ty. Ani Demetri...“

„Viem, že je to pre teba teraz ťažké. Ale ak by si mala hocičo na srdci, stačí prísť, rád sa s tebou porozprávam.“

„Ďakujem. A áno, je to ťažšie. I keď o tom Demetrim by som si to aj rada overila. Pretože on... ešte stále ti neverím. Ale je pravda, že v jeho blízkosti som sa cítila super, no nebolo to ono!“

„Bella, Carlisle mi dal nejakú ľudskú krv, bol by som rád, keby si vypila čo najviac.“

„Ale necítim sa najlepšie. Možnože len spánok by mi pomohol najviac, nie?“

„Ale aj krv!“

„Tak dobre,“ povzdychla si.

„A neboj sa, všetky veci sa dajú do poriadku.“

„Možno,“ dodala. Pristúpila bližšie ku mne a stále sa mi pozerala do očí. „Neviem, ako sa ti za to všetko odvďačím.“

„Stačí len, keď budeš šťastná.“

„Šťastná som bola. Možno aj som. Ale len pre to, že pod srdcom nosím dieťa. A hlavne pre to, že si pri mne ty a pomáhaš mi v tejto situácii. Myslím, že by sa nenašiel nikto taký ako ty, Edward!“ Nad tými slovami som sa len pousmial.

„Bella, spánok a krv,“ pripomenul som jej.

„Aha. Už idem do postele.“

„To by som bol rád. Ja pôjdem a prinesiem krv, ktorú ti poslal Carlisle.“

„Vážne?“ prekvapene sa na mňa pozrela. „On zobral zo zásob krvi v nemocnici? Nie je to trestné?“ spýtala sa.

„Nie, neboj sa o to. Hneď som pri tebe!“

Zbehol som do auta po tie balíčky. Voňali naozaj lahodne. Tak krásne... že som až dostal chuť si do nich zahryznúť. Ale sú pre Bellu, a to mi zakazovalo akokoľvek dostať sú životodarnú tekutinu do úst.

Ponáhľal som sa späť.

„Edward, to s tým Demetrim je vážne pravda?“ spýtala sa s bolesťou v hlase a svoj pohľad uprela na mňa. Sedela na posteli a ruky mala obtočené okolo bruška, ktoré jej už bolo dosť vidieť.

„Bell...“

„Prosím, chcem vedieť všetko, čo vieš. Znesiem aj tú pravdu. Len... chcem len to, aby si mi neklamal. Na tomto svete je veľmi málo ľudí, ktorým by som mohla veriť. Edward, patríš medzi jedným z nich.“

„Prečo si to o mne myslíš? Bella, keby som chcel, mohol by som ťa aj zabiť.“  Prisahám, že som v jej očiach videl pobavenie!

„Pretože ty by si ma nezabil.“

„Si si tým istá?“ spýtal som sa a podišiel k nej.

„Áno, som si tým úplne istá. Staráš sa tu o mňa, i keď by si nemusel. Keby ti na mne nezáležalo, poslal by si ma späť k Demetrimu.“

„To by som nikdy neurobil!“

„Tak vidíš.“

„Bella, je to pre to, lebo som si uvedomil, čo k tebe vlastne cítim. Veľmi mi na tebe záleží a chcem, aby si bola šťastná!“ zopakoval som slová, ktoré som jej povedal pred chvíľou. „Tu máš, napi sa, bolesti by mali úplne prejsť. Ak by si niečo potrebovala, len ma zavolaj, budem vo svojej izbe.“ Podal som jej balíčky s krvou a slamkou. Otočil som sa, poslednýkrát sa nadýchol Bellinej vône a odišiel.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hero, love and vampires - 7. kapitola: