Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - Prológ + 1. kapitola

10.05.2011 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 18037×

Prológ:

Edward Cullen je egocentrické, hnusné prasa. Od chvíle, ako som nastúpila na strednú školu, ma doslova prenasledoval. Poznala som jeho povesť. Pretiahol každú študentku, ktorá bola trocha k svetu a hovorilo sa, že mu podľahli aj niektoré profesorky. Statočne som ho odmietala a vyhýbala sa mu. Raz som však toľko šťastia nemala. Boli sme na oslave narodenín a ja som trocha pila. Nechápem prečo ho Angela pozvala. Využil ma. Netvrdím, že nie je krásny, ale tá povaha...

Nič to nemení na tom, čo sa stalo. V sekunde som bola v jednej prázdnej izbe a on so mnou. Bozkával ma a ja som po chvíli zabudla na všetko. Po prvýkrát som si to predstavovala inak. Vlastne si z toho veľa nepamätám. Na druhý deň som sa nenávidela a ten jeho arogantný úsmev ma privádzal do šialenstva. Ako mohol Boh stvoriť také prasa?

Jeho sestra Alice bola celkom milá, ale on bol príšera. Krásny navonok, skazený a zlý vo vnútri. Chcela som na to, čo sa stalo, rýchlo zabudnúť, ale on akoby bol posadnutý. Neustále ma prenasledoval a ničil mi život. Bol úplne všade a najviac ho bavilo privádzať ma do rozpakov. On vedel presne, kde zaťať do živého. Naučila som sa sklopiť zrak, na uši som si dala MP4 a snažila sa byť neviditeľná. On ma však videl všade. Začala som ho nenávidieť a to nielen preto, že ma zneužil. Využil to, že som bola opitá a to by urobil len obyčajný hajzel.

Je to už týždeň, čo sa to stalo. Chvíľu upriamil svoju pozornosť na Jessicu, ale vážne len na chvíľu. Taký je Edward Cullen. Hnevalo ma, že sa to stalo, ale čo sa s tým dá robiť. Ak by sa to dozvedel môj otec, najprv by zabil mňa, a potom toho chudáka. Charlie ma stále pocit, že ma musí chrániť.

1. kapitola

Bella:

Ten odporný bastard ma pritlačil k stene. Jednou rukou mi zdrapol zápästia nad hlavou a druhou mi držal ústa. Kolenom sa mi vklienil medzi stehná a než som sa stihla spamätať, bol medzi nimi. Jeho ruku na mojich ústach vystriedali pery. Dorážal na mňa a tlačil sa oproti môjmu telu tak silno, že som sa nemohla nadýchnuť. Snažila som sa ho odtlačiť, ale nešlo to. Prudko som pootočila hlavou a na chvíľu som si vyslobodila pery. Hlasno som vykríkla a on sa len tlmene zasmial.

„Nechceš ma pohrýzť? Mám to rád,“ precedil cez zuby a znova ma začal bozkávať. Z očí mi tiekli slzy. Vedel, ako ma zlomiť. Zrazu sa otvorili dvere a Edward odo mňa prudko odskočil.

„Čo sa tu deje, pán Cullen?“ opýtal sa učiteľ nahnevane. Edward sa len pousmial a arogantne odvrkol:

„Nič, pane. Len sme sa trocha... No, pár bozkov ešte nikoho nezabilo.“ Učiteľ sa na mňa pozrel.

„Ste v poriadku, slečna Swan?“

„Iste, pane,“ šepla som.

„Ešte raz a nahlásim vás riaditeľovi,“ štekol učiteľ a počkal, kým obaja vylezieme z kumbálu. Rýchlo som okolo neho prebehla. Cullenovcom sa prepečie všetko. Prešla by im aj vražda. Edward je najhorší. Arogantný a odporný. Ich rodina túto školu drží nad vodou, a tak by ma tam mohol aj znásilniť a učiteľ by nepovedal ani slovo. Už som na vyučovanie nešla. Dvíhal sa mi žalúdok. Edward bol na mňa vysadený. Ušla som mu už minimálne stokrát. Niekedy mám pocit, že sa takto len baví. Utekala som cez parkovisko k svojmu autu. Hľadala som v plecniaku kľúč, keď sa nado mnou znova objavil. Vypískla som.

„Daj mi konečne pokoj,“ štekla som.

„Tebe sa to so mnou nepáči?“ opýtal sa pobavene.

„Radšej by som umrela, než sa s tebou zahodila. Za toto ťa môžu zavrieť. Udám ťa,“ štekala som. Edward sa ku mne nahol a v sekunde som bola opretá o svoje auto a on mal jazyk v mojich ústach. Teraz bol však omnoho nežnejší. Jazykom preskúmaval moje ústa a vydychoval svoju sladkú vôňu. Podlamovali sa mi kolená. Neviem ako je možné, že na mňa takto pôsobil. Točila sa mi hlava a keby sa na mňa netlačil, tak som na zemi. Jemne sa odtiahol a ja som sa ho v strachu, že spadnem chytila okolo krku. Pobavene sa zasmial a znova sa začal pritláčať na moje pery. Rýchlym pohybom sa pretočil tak, že sa opieral o kapotu auta on a ja som sa pritláčala na neho.

„Hm, hm...“ ozvalo sa zakašľanie. Prechádzali okolo nejaký študenti a dobre sa bavili. Edward sa odtiahol a usmial.

„Mám svedkov, že si sa po mne váľala. Choď ma udať!“ Začal sa hlasno smiať. Silno som ho udrela do hrude a začala na zemi v plecniaku hľadať tie sprosté kľúče. Nahol sa a vybral mi ich z predného vrecka. Naskočila som do auta a snažila sa naštartovať, no tá rachotina zas zradila. Edward stál pri mojom okienku, opieral sa o dvere a dobre sa bavil. Prudko som otvorila dvere a on dostal poriadnu ranu do rozkroku. Vo chvíli sedel pri pneumatike a bolestne syčal. Padla som k nemu na kolená.

„Si v poriadku,“ šepla som.

„Nie, nie som. Vykastrovala si ma,“ zachrapčal. Na jednej strane mi mykali kútiky a na druhej som sa bála, že som mu ublížila. Podoprela som ho a pomohla som mu postaviť sa.

„Prečo mi nedáš pokoj, Edward,“ opýtala som sa trpko.

„Lebo ťa zbožňujem,“ šepol mi do ucha a aj keď sa bolestne držal za rozkrok, otrel sa perami o moje ucho. Zachvela som sa a vydýchla.

„Ty zbožňuješ sám seba a baví ťa ubližovať mi,“ šepla som. Edward sa napriamil.

„Aby si videla, že viem byť dobrý chlapec, odveziem ťa domov.“

„Nešla by som s tebou, aj keby som mala ísť peši a po daždi,“ povedala som sucho. On sa pozrel na oblohu a uškrnul sa.

„Mám pocit, že sa ti to splní,“ zasmial sa. Nahnevane som si vzala plecniak a šla som naozaj peši. Zrazu začalo kropiť a následne liať. Bola som mokrá ako myš a domov som mala ešte riadny kúsok. Po chvíli pri mne zaparkovalo strieborné Volvo a ja som pretočila oči. Spustil oknienko a usmial sa.

„Tak naskoč,“ šepol.

„Nie. Radšej umriem na zápal pľúc,“ štekla som. Vypol motor a vyskočil z auta. Než som sa stihla spamätať, sedela som na sedadle. Celú cestu sa dobre bavil. Ja som z nim neprehovorila ani slovo. Len som sa modlila, aby sme už boli doma. Keď zastavil pred naším domom, rýchlo som siahla na kľučku, ale bolo zamknuté.

„Môj otec je doma,“ povedala som v panike. Bolo mi jasné, že zas niečo vymyslel.

„Viem, že nie je. Myslel som, že sa trocha porozprávame,“ šepol a hneď sa nakláňal k bozku. Udrela som ho do hrude.

„Ktorej časti toho, že ťa nechcem, nerozumieš?“ štekla som.

„Chceš ma a veľmi...“ povedal zastrene.

„Nechcem. Si odporný, slizký, surový a stále nadržaný. Pokiaľ viem, tak chodíš s Jessicou a ja nemám záujem.“

„Na tej oslave sa mi to nezdalo. Bola si tak sladká. Neviem na to prestať myslieť.“

„Bola som opitá!“ štekla som.

„Tak poďme na pohárik,“ šepol.

„Tebe nevadí, že musím byť na mol, aby som ťa chcela?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím. Zarazil sa a nahnevane odomkol dvere auta.

„Nenamýšľaj si. Takých ako si ty, môžem mať stovky a aj lepších. Nestála si za nič. Len som ti chcel dopriať ten zážitok za triezva. Mrzí ma, že som ťa ukrátil o pôžitok,“ zavrčal.

„Dalo by sa to nazvať znásilnením. Využil si ma.“ Bolo mi do plaču a na mojom hlase to bolo počuť.

Nahnevane sa na mňa pozrel a chytil ma za ruku. Chcel niečo povedať, no ja som sa vytrhla. Vybehla som von a rýchlo utekala k dverám. Vyrazil tak prudko, že z pod kolies odletoval štrk. Ja som si vydýchla, že vypadol, no zároveň som sa omámene oprela o dvere. Som strašná krava. On nie je nič viac než namyslený ignorant, ktorý ma chce len preto, že ja ho nechcem. Hajzel jeden.

2. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - Prológ + 1. kapitola: