Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 33. kapitola

31.07.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 77× • zobrazeno 13621×

Bella:

Sedela som a nervózne čakala, až sa Edward vráti. Už tu mal byť. Zas som nervózne pozrela na hodinky, keď sa otvorili dvere.

„Ahoj. Som tu,“ šepol a prešiel ku mne. Pretočila som oči.

„Meškáš!“ prskla som.

„Bol som ti niečo kúpiť,“ povedal s úsmevom. Na chvíľku sa stratil a v sekunde stál predo mnou a v rukách mal kyticu nádherných ruží. Zostala som zaskočene stáť. Nikdy som kvety nedostala a už vôbec nie kyticu nádherných, voňavých ruží. Zrazu som bola na mäkko. Čo dokáže so ženou urobiť pár rezaných kvetov... Opatrne som si ich vzala a zaborila tvár do okvetných lístkov.

„Ďakujem,“ šepla som do lupeňov. Z očí sa mi skotúľala slzička. Reagovala som precitlivelo na všetko. Edward sa na mňa díval. Šiel do kúpeľne a doniesol sklenenú vázu.

„Keď sa vrátime, bude voňať celá izba,“ povedal s úsmevom a postavil vázu na stôl. Dala som tam kvety, ale nebola som celkom rozhodnutá vzdať sa tej vône. Edward opatrne chytil  jednu ružu a vytiahol ju z pevnej kytice. Strčil mi ju do ruky.

„Môžeme ísť?“ opýtal sa s úsmevom. Prikývla som. Zišli sme zo schodov.

„Kam idete?“ opýtal sa zarazene Emmett. Edward pretočil oči. Očividne nechcel na túto otázku odpovedať. Podržal mi sako a ja som do neho vkĺzla.

„Kam idete? Nepočuť?“ zopakoval Emmett.

„Von!“ štekol Edward a tlačil ma k dverám.

„Kam von a prečo? Nikdy nechodíte von.“ Emm sa jednoducho nenechal odbiť.

„Máme rande,“ šepol môj manžel podráždene. Emm sa poškrabal na čele. Bolo to tak teatrálne, ľudské gesto, že ho bol schopný jedine Emmett.

„S kým máte rande?“ nechápavo zakrútil hlavou. Edward sa postavil predo mňa.

„Máme rande my dvaja, spolu,“ povedal Edward a rýchlo sa otočil k odchodu. Do Emmetta akoby udrel blesk. Začal sa rehotať a búchať pri tom rukami do stehien.

„Braček, ty to máš teda riadne poprehadzované. Najprv jej urobíš dieťa, potom si ju vezmeš a až po tom všetkom ju vezmeš na rande? To spolu po čase začnete aj chodiť?“ rehotal sa a rehotal. Ak by bol Edward človekom, tak teraz najskôr chytá odtiene bordovej. Zaťal päste a prikrčil sa. Aj keď sa predo mnou upíri nadmieru kontrolovali, bolo mi jasné, že toto bude poriadna mela. Edward hrozivo zavrčal. Emm sa razom prestal smiať a prikrčil sa rovnako ako Edward. Môj manžel urobil prudký výpad a skočil po Emmettovi. Padli s hrmotom na zem. Najprv som celá stuhla. Zľakla som sa, že si ublížia a pre takú somarinu.

„Dosť!“ zapišťala som. Trocha šokovane som sa oprela o stenu. Edward ku mne priskočil.

„Si v poriadku?“ opýtal sa a pritisol ruky k môjmu bruchu. Emm stál hneď z opačnej strany.

„Radšej nikam nechoďte. Pozri, aká je bledá,“ šepol.

„Jasné, že je bledá. Vystrašili sme ju,“ povedal rýchlo Edward. Pery sa mu hýbali a ja som len okrajovo zachytávala význam slov. Karhal Emmetta, že ho vyprovokoval.

„Je mi dobre,“ povedala som pridusene.

„Naozaj? Môžeme ísť inokedy.“ Edward znel ustarostene.

„Nie. Naozaj môžeme ísť, len sa predo mnou už nikdy nenapádajte. Možno je to pre vás bežné, ale ja mám strach, že si ublížite. Môžete to pre mňa urobiť?“ Prekvapilo ma, ako prosebne to znelo. Pozreli na seba a prikývli.

„Dobre. Nech je doma do jedenástej. Ak by po tebe šahal, alebo ťa do niečoho nútil, tak mi povieš. Dobre?“ povedal Emm vážne, ale zas si len uťahoval z Edwarda. Edward zaťal päste a napol čeľusť, no mlčal.

„Dobre, Emmett. Ak sa ma čo i len dotkne, tak ti poviem. Som predsa slušné dievča,“ povedala som pobavene a vyšli sme z dverí. Edward mi galantne otvoril dvere a pomohol nastúpiť. Okamžite sedel za volantom.

„Lezie mi na nervy. Raz mu zakrútim krkom,“ zašomral si popod nos.

„Veď nič zlé nespravil. Len si nás doberal. To krútiš krkom každému, kto si z teba uťahuje?“ Pozrela som sa mu do očí. Zreničky sa mu rozšírili a jemne sa usmial.

„Nikdy si zo mňa nikto neuťahuje. Nemajú odvahu. To len moji súrodenci si to môžu dovoliť. U ľudí vzbudzujeme prirodzene rešpekt,“ povedal a uprel na mňa karamelový pohľad.

„Takže sa vás ľudia prirodzene stránia. Hmmm, nezdá sa mi,“ povedala som rýchlo a narážala som na Edwardovu promiskuitu.

„Vieme byť aj neodolateľní keď chceme, ale vždy je tam aj poriadna dávka rešpektu,“ šepol a vyrazili sme.

„Kam vlastne ideme?“ opýtala som sa, keď sme zabočili na diaľnicu.

„Do kina na film a potom niekde, kde uspokoja tvoj apetít. Vlastne nemáme veľa času, keď ťa mám do jedenástej priviesť naspäť. Čiže zabudni na dezert, alebo na akékoľvek nežnosti v aute na parkovisku.“ Zasmial sa, akoby povedal dobrý vtip. Ja som pretočila oči.

„Radšej si dám ten dezert. Nestojím o nepohodlie v aute a ešte k tomu na prvom rande. Čo si to o mne myslíš,“ povedala som akože namosúrene. Edward sa zachichúňal a dotkol sa môjho kolena, keď siahol na riadiacu páku. Bolo to priehľadné gesto, ale nepovedala som nič. Sľúbila som jemu aj Alice, že mu dám šancu. Veľa som si od dneška nesľubovala, ale dúfala som, že keď to nebude skvelé rande, tak to aspoň nebude katastrofa.

Pred kinom mi Edward pomohol z auta. Kúpil obrovské vedro kukurice a veľkú kolu a šli sme dnu. Neskončili ani reklamy a úvodne titulky a kola bola fuč. Môj spoločník šiel teda okamžite kúpiť ďalšiu. Film bol celkom dobrý. Miestami som sa aj zasmiala. Edwardovi sa však očividne nepáčil. Na plátno sa skoro vôbec nepozeral. Asi pre neho bolo zaujímavejšie dívať sa na mňa, ako vo mne mizne vedierko pukancov. Mala som pocit, že celý čas zíza na mňa a nepáčilo sa mi to.

„Plátno je opačným smerom. Utečú ti všetky pekné scény,“ prskla som po vyše hodine.

„Tam nič pekné nevidím,“ povedal rýchlo a prisunul sa bližšie. „Tu ale áno,“ šepol mi do ucha a otrel sa o môj ušný lalôčik. Trocha som sa odtiahla a strčila medzi nás vedro s pukancami. Edward to však rýchlo vyriešil. Vedro položil na zem a objal ma okolo ramien.

„Si nádherná, Bella,“ zašepkal znova do môjho ucha. Nemôžem povedať, že mi to bolo nepríjemné, ale rýchlo som sa postavila. Edward tiež vyskočil na nohy a nechápavo na mňa pozrel. Nahla som sa k nemu.

„Musím cikať,“ šepla som a mykla ramenami. Edward na mňa vyvalil oči a potom pozrel na dva veľké a vďaka mne prázdne poháre od koly. Strčil mi do ruky bankovku.

„Ak budeš ešte smädná, tak si ešte jednu vezmi.“ Sadol si a tváril sa, že pozerá. Šla som opatrne cez tú tmu a keď som vyšla pred sálu, chvíľu mi trvalo, než sa moje oči prispôsobili. Šla som na záchod a potom k bufetu.

„Veľkú kolu,“ povedala som znudenej dievčine.

„Došla,“ povedala otrávene. „Máme už len sódu. To je posledné predstavenie.“ Komicky pokrčila ramenami. Pripadalo mi to smiešne, že nemajú kolu. Pozrela som von cez sklenené dvere. Naproti kinu bola malá večierka alebo krčmička, či čo to vlastne bolo. Vonku postávalo pár chlapov s plechovkami od piva. Prešla som okolo pokladne a vyšla pred kino. Prebehla som cez cestu. Prešla som okolo tých chlapov. Tie nemiestne poznámky som ignorovala. Vošla som dnu a kúpila si fľašu tej sladkej drogy. Vychádzala som von. Do dverí sa akurát tlačil jeden z tých chlapov a zablokoval ma medzi ťažkými dverami, ktoré ma udreli do boka. Príšerne to zabolelo a mne ušlo len krátke: Do čerta!

„Čo si povedala?“ osopil sa na mňa ten obrovský chlap. Oproti nemu som pôsobila ako Palculienka z rozprávky.

„Nič. Len som sa udrela a povedala som: Do čerta! Som nešikovná,“ šepla som a rýchlo utekala von. Ten chlap však vyšiel za mnou.

„Nie. Ty si ma poslala Do čerta!“ zavrčal. Doširoka som otvorila oči. Začala som mať strach. Neobzerala som sa, len som rýchlo prebehla cez cestu k skleneným dverám, ktoré znamenali záchranu. Prešla som okolo pokladne.

„Hej! Slečna, kam idete?“ vybehol za mnou mladý muž od pokladne.

„Ja som si len vybehla kúpiť kolu,“ šepla som a ukázala mu fľašu. Zasmial sa a pokrútil hlavou.

„Nevidel som vás ísť von a kolu majú aj v bufete,“ povedal so zdvihnutým obočím.

„Došla im a ja som okolo vás prešla. Manžel je vo vnútri,“ povedala som rýchlo a previnilo sa usmiala.

„No, to iste. Niekto tvrdí, že ma dnu mamu, otca, frajera, manžela a podobné báchorky tu počúvam denne. Čo to s vami, ľudia, je? To nemáte na lístok?“ prskol.

„Vážne je vo vnútri manžel a má aj lístky. Puste ma dnu a ja vám ich sem donesiem,“ šepla som.

„Isteže donesiete. Poprosíte niekoho, nech vám dá ústrižok. Nie som včerajší. Poznám tie triky,“ povedal a rukou naznačil, aby som odišla. Siahla som do vrecka a vybrala výdavok z koly. Natiahla som k nemu ruku.

„To je na lístok málo.“ Premeral si ma pohľadom.

„Veď už je film v polovici,“ povedala som hlúpu poznámku. Zamračil sa a chytil ma za rameno.

„Smola. Počkáte si na manžela tu. Možno vás pôjde hľadať,“ uškrnul sa. Nemohla som tomu uveriť. Nepustil ma. Dúfam, že ma pôjde Edward hľadať, alebo už opaľuje tu blondínku, čo sedela pod nami. Pretočila som oči a zišla po schodoch pred kino. Otvorila som si fľašu a napila sa.

„Ale. Nepustili princeznú do kina?“ ozval sa mužský hlas. Ľaknutím som sa oliala. Ten veľký chlap stál zrazu pri mne. Strelila som pohľadom k tomu obchodíku. Neón na ňom už nesvietil a všetci tí chlapi s pivami sa presunuli na stranu pred kino. Sucho som prehltla. Zvrtla som sa a pustila sa rýchlejšou chôdzou opačným smerom ako stáli. Za mnou bolo počuť dunivý zvuk ťažkých krokov. Pridala som do kroku a aj tie kroky za mnou sa zrýchlili. Prudko som sa otočila. Za rameno ma chytila silná ruka.

„Zabudla si sa mi ospravedlniť,“ zaškrípal zubami ten chlap. Zalapala som po dychu. Niečo také sa môže stať len mne.

„Ospravedlňujem sa vám,“ šepla som rezignovane.

„Počuli ste, chlapci? Princezná sa ospravedlnila,“ prskol a pustil ma. Odľahlo mi.

„To je už neskoro,“ povedal jeden z tých chlapov, čo popíjali pivo. Obzrela som sa. Stáli okolo mňa štyria. Ten, čo ma pred chvíľou držal, bol najväčší.

„Počuješ, princezná, je neskoro,“ povedal ten veľký.

„Ja som vás nechcela uraziť. Ešte raz sa ospravedlňujem,“ šepla som a snažila sa okolo neho prešmyknúť. Schmatol ma za ruku a hodil o stenu. Strčila som pred seba ruky a narazila do tehál. Otočila som sa a z očí mi už tiekli slzy strachu. Bála som sa, že mi chcú ublížiť. Skrížila som ruky na bruchu.

„Tak, ak to ospravedlnenie myslíš vážne, tak mi dáš na dôkaz nejaký darček,“ šepol mi do ucha, keď sa na mňa natlačil. Príšerne páchol pivom, cigaretami a Boh vie čím ešte. Hlavou mi prebehlo niekoľko možností, čo tak asi môže chcieť. Jedna horšia ako druhá. Chvela som sa ako osika. Celým telom som sa natlačila na tehlovú stenu, akoby mi mala zachrániť život. Ten chlap sa perami priblížil k môjmu uchu a nechutne si vzal môj ušný lalôčik do úst. Z druhej strany ma chytil za ucho a stiahol mi náušnicu. To isté urobil svojimi ústami. Zabolelo to. Oči mi zalievali slzy. Uhýbala som pohľadom. Myslela som, že spadnem na zem. Chvela som sa na celom tele.

„Pozri ten šuter na jej prste,“ zašomral jeden z tých chlapov. Okamžite mi schmatol ruku a pozrel na snubný prsteň.

„Tá malá je vydatá. Asi nebude taká mladučká. Len tak vyzerá,“ povedal ten menší a hrdelne sa zasmial.

„Takže si zrelá a skúsená žena. Pôsobíš tak placho, ako srnka,“ šepol mi zas do ucha a rukou mi obopol krk. Plytko som sa nadýchla. Ten malý mi zatiaľ z prsta ťahal prsteň a smial sa.

32. kapitola - 34. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 33. kapitola: