Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 29. kapitola

19.07.2011 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 89× • zobrazeno 13847×

29. kapitola

Edward:

Uháňal som tak rýchlo, ako toho bolo toto auto schopné. Po ceste som zavolal Carlislea, aby nás čakal. Zaparkoval som na mieste pre sanitky, schmatol Bellu do náručia a utekal s ňou rovno na ambulanciu. Carlisle nás už čakal. Zodvihnutou rukou zastavil sestru, ktorá sa za nami rozbehla. Položil som svoju manželku a rýchlo jej stiahol nohavice. Môj otec Belle okamžite prehmatal brucho a urobil ultrazvuk. Vôňa krvi ma pálila v nose a hrdle, ale zvládal som to.

„Edward, počkaj vonku!“ povedal zrazu Carlisle. Celkom som nechápal prečo, ale nechcel som sa naťahovať a jeho myseľ bola rovnako vystrašená ako tá moja. Mal som strach a chcel som, aby bola moja žena čo najskôr v poriadku. Zatvoril som dvere, ale načúval, čo sa deje dnu.

„Dobre, Bella, sadni si hore. Ja ťa vyšetrím. Nebude to bolieť, ale musíš sa poriadne uvoľniť,“ povedal Carlisle.

„Fajn, uvoľni sa... Zhlboka dýchaj...“ Potom som počul štrngot kovu. „Musíš sa viac uvoľniť. Upokoj sa. Vsuniem dnu endoskop, aby som sa pozrel, kde to začalo krvácať. Musíš byť pokojná, potom to nebude bolieť, ale bude to trocha nepríjemné,“ pošepol. Nedočkavo som stál pred dverami a nebol som schopný ani dýchať. Na chodbe sa na mňa pár ľudí súcitne pozeralo. Musel som vyzerať vydesene a úboho a presne tak som sa aj cítil.

„Výborne, bola si skvelá,“ povedal môj otec.

„Bude malé v poriadku?“ pípla Bella.

„Edward, poď dnu,“ povedal otec a ja som doslova vpálil dnu ako veľká voda.

„Pohyby dieťatka poranili jemný epitel. Bude to dobré. Dieťa aj ty ste v poriadku. Ak sa však bude dieťatko hýbať tak bolestivo, bude to veľmi zlé. Myslím, že do školy už nepôjdeš. Zostaneš doma a v pokoji.“ Bella sa uvoľnene oprela o operadlo a vydýchla.

„A ešte niečo,“ dodal Carlisle a ja som na neho prekvapene pozrel. Natočil monitor prístroja smerom k nám. Zalapal som po dychu. Bella sa šokovane dívala na monitor a ústa sa jej otvorili dokorán.

„Nie je to veľmi dobrá fotka, lebo je cez obaly plodu, ale tu môžeš vidieť rúčku a bok tváričky.“ Ukazoval Belle. Bella sa chvela a potom jej znova začali pretekať oči. Fascinovane sledovala naše dieťatko a rytmicky si pritom hladila jemne vystupujúce bruško.

Bella:

V poslednom čase mi nič nechutilo. Mala som chuť na všakovaké veci, ktoré Esme rýchlo uvarila, ale potom som to nedokázala zjesť. Esme už zo mňa bola bezradná, ale nemohla som si pomôcť. Keď som už druhý deň nedala do úst nič iné, okrem vody, prišiel ma presviedčať Carlisle s Edwardom. Edward mal v rukách polievku.

„Musíš jesť,“ povedal môj svokor otrepanú vetu, ktorú som počula už stokrát.

„Nemôžem. Je mi z jedla zle. Nedokážem ho ani prehltnúť,“ šepla som.

„Dosť si schudla a tie pohyby a bolesť ti berú silu. Musíš jesť,“ povedal Edward a podal mi polievku.

„Hovorím, že nemôžem,“ vyštekla som na neho, keď si sadol na okraj postele. On nabral na lyžicu trocha zeleniny a ja som jedovato prskla.

„Bella, vyber si. Po dobrom alebo po zlom.“ Zodvihol obočie. Vzala som si lyžicu a dala si do úst zeleninu. Stalo sa presne to, čo som čakala. Rozbehla som sa na záchod. Edward utekal so mnou a rýchlo odpratával z cesty všetko, na čom by som mohla spadnúť. Do záchoda som dávila len žalúdočné šťavy a dieťa sa na znak svojej nepohody pri mojom vracaní napälo. Bolestne som sa zviezla na zem. Edward ma zodvihol do náručia a preniesol späť do postele.

„Budeme ti musieť dať infúziu,“ skonštatoval Carlisle a prezrel mi brucho.

„Ja som hladná, ale nič mi nejde na chuť a dole krkom už vôbec nie.“ Smutne som sklonila hlavu.

„Naozaj neexistuje nič, na čo by si mala chuť?“ pýtal sa Carlisle. Chvíľu som rozmýšľala, no nakoniec som pokývala hlavou, že nie.

Večer som zišla do obývačky. Už som nechcela byť sama. Edward sa okamžite postavil.

„Potrebuješ niečo?“ opýtal sa starostlivo.

„Od teba nie,“ odvrkla som. Prešla som do kuchyne a urobila ešte jeden zúfalý pokus. Začala som hľadať v chladničke, ale nič, čo by mi šlo na chuť tam nebolo. Z bočných dverí sa ozval šramot. Moja zvedavosť mi nedala a tak som prešla cez dvere do garáže. Emm sa na mňa šokovane pozrel a pritlačil prst na ústa, aby som bola ticho.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa len naznačením pier. Emm na mňa mávol, aby som šla k nemu.

„Bol som na love a priniesol som si proteíny,“ zasmial sa. Vtedy som prekvapene pozrela na jeho ruku. Držal v nej fľašu a strkal ju do chladničky.

„Bože, tie tvoje proteíny sú čistá krv?“ pýtala som sa šokovane.

„Jasne, čo iné. Som upír.“ Znechutene som sa zatriasla.

„Ty si ma vtedy pokojne nechal napiť sa čistej krvi?“ opýtala som sa pridusene.

„Veď ti chutila. Táto je z medveďa. Chceš?“ opýtal sa posmešne a povolil uzáver na fľaši. Privoňala som si. Moje vnútro sa stiahlo a zrazu som mala strašne sucho v ústach. Tá vôňa bolo presne to, čo som chcela. Prekvapene som pozrela na Emmetta.

„Môžem?“ opýtala som sa. Emm vyvalil oči.

„Radšej nie. Ak zistí Edward, že som ti dal napiť, tak ma zabije,“ povedal zbrklo a chcel mi fľašu zobrať, no ja som ustúpila a napila sa. Bolo to chutné a len čo sa mi tá tekutina dotkla jazyka, cítila som príjemné uvoľnenie v tele. Doslova som do seba vyklopila litrovú fľašu.

„No do frasa. A mám po romantickom večeri s Rose. Ty si tam nenechala ani kvapku,“ povedal Emmet podráždene.

„Nemáš ešte?“ opýtala som sa a Emm sa šokovane zasmial. Zrazu ku mne zozadu priskočila Esme. Chytila do ruky fľašu a prekvapene na mňa pozrela.

„Ty si to celé vypila? Nie je ti zle? Nebudeš zvracať?“ sypala zo seba otázky. Vzbudilo to pozornosť celej rodiny a všetci sa zbehli v garáže. Pozerali na mňa, akoby som ja bola divná a pritom oni sú upíri.

„Emmett, ja ťa prerazím. Čo si jej to dal,“ vyprskol Edward a prirazil Emmetta o stenu.

„Čo asi? Krv a ja som jej ju nedal, ona mi ju vzala a vypila. Mal som ju pre Rose na večer. Choď svojej žene uloviť sám. Ja ti ju kŕmiť nebudem,“ zasyčal Emm dotknuto. Edward sa na mňa pozrel.

„Tebe to vážne chutilo?“ Prikývla som.

„Veľmi a cítim sa lepšie,“ pošepla som. Carlisle sa usmial.

„Malo nás to napadnúť skôr. Čaká malého upíra a už na začiatku jej krv voňala. Treba ísť na lov,“ povedal uvoľnene. Edward prikývol a pustil Emmetta.

Prešla som na výživnú diétu. Ráno som si dala pohár krvi a potom som mohla zjesť všetko a dokonca som mala aj neskutočné tehotenské chute. Najviac to šokovalo Edwarda. Bolo pre neho ťažké pochopiť, že keď mi včera chutila oriešková zmrzlina, dnes ju už nechcem a oriešky nemôžem ani cítiť. Poctivo mi však zo školy volal, čo ma kúpiť, na čo mám chuť a ja som mu stihla napísať ešte pár sms, že chcem niečo iné, než som tvrdila na začiatku.

Jediným problémom zostávali tie bolestivé pohyby. Carlisle sa mi pokúšal nasadiť tlmiace lieky, ale tie účinkovali akurát na mňa, nie na to malé.

Dieťa sa vo mne točilo. Kopalo a strkalo ma do rebier. Bolo to bolestivé a veľmi nepríjemné. Nechcela som na sebe dať nič vedieť. Všetci v dome z toho aj tak boli na nervy a bezmocne sa na mňa dívali. Stočila som sa do klbka a začala sa knísať zo strany na stranu.

Edward vošiel do izby a prekvapene sa na mňa pozrel.

„Je všetko v poriadku?“ opýtal sa starostlivo, no mne to len dvihlo žlč. Veď vidí, že nie.

„Nie, užívam si to,“ štekla som a dieťa bolestivo koplo. Oči mi zaliali slzy. Chytila som sa za brucho. Edward priskočil ku mne a ťahal mi ruky preč. Chvíľu som sa bránila, lebo som nevedela, čo chce.  Priložil ucho na moje bruško a dieťa sa ako mávnutím prútika prestalo hýbať. Keď sa upokojilo, rýchlo som Edwarda znova odtláčala. Jeho blízkosť mi nerobila najlepšie. Radšej som si ho držala od tela.

„Ak sa nebudeš cítiť dobre, alebo ťa niečo bude bolieť, tak to okamžite povedz. Rozumieš,“ zavelil. Ja som na neho nenávistne zasyčala. Postavil sa a vtedy dieťa zas začalo kopať.

„Jau...“ spískla som a Edward zas pritlačil ruky na moje bruško.

„Musíš sa správať slušne, zlatko. Maminku to bolí,“ šepkal môjmu bruchu a ja som fascinovane sledovala, ako to dieťa reaguje. Nastalo úplne uvoľnenie. Edward sa mi pozrel do tváre.

„Cíti ma. Vie, že som jeho otec,“ šepol ohromene. Pretočila som oči.

„No to iste. Veľmi pochybujem. Je to len náhoda.“ Znova som Edwardove ruky odtlačila a v sekunde, keď sa prestal dotýkať mojej pokožky, to malé koplo. Rýchlo ruky priložil späť. Teraz som ho už neodtláčala. Chcela som len, aby to nebolelo. Edward to rýchlo pochopil a sadol si ku mne. Ruku nechal zloženú na mojom tele. Sedeli sme vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia. Teda, človekom som tu bola len ja. Nevedela som, čo na to povedať. Obaja sme ticho premýšľali.

28. kapitola - 30. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 29. kapitola: