Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa... 19. kapitola

n.w.1


Hľadal som ťa... 19. kapitolaDan sa v tejto kapitole vymákne a taktiež pocity Mabel, verte že jej Paul nie je ľahostajný... príjemné čítanie:)

http://www.youtube.com/watch?v=_21MaVnU8oo

19. Ja nechcem zomrieť...

„A potom si prišla ty, neviem či to bola spása, alebo skôr hrôza... viazal som sa na teba, a nechcel som to... jednoducho som sa bál... ale teraz už viem , že sa nemám čoho báť“

Zašeptal, pritiahol si ma ku perám a dlho pobozkal.

„Prisahám, že ti nikdy neublížim, nikdy ťa neopustím...teda ak to nebudeš chcieť ty“

Zašepkala som.

„Hlupáčik, v živote som nič lepšie ako si ty nestretol, myslíš, že by som ťa nechal, aby si ma opustila? Alebo dokonca, že by som to chcel?“

Znovu ma pobozkal, pritúlila som sa ku jeho hrudi.

„Dobrú noc“

Zašeptal svojím ľúbezným hlasom, odpovedala som len niečo podobné „ dobrú“ a zaspala v náruči toho anjela...

Bolo to už tak... dávno... Sú tomu už dva mesiace čo bývame v Calgary, teda presnejšie v malom mestečku Canmore, čo je neďaleko Calgary. V Canmore máme všetko potrebné. Ako končí Canmore ihneď začína rezervácia Banf, takže naše denné výlety v kožuchu sú ozajstným zážitkom. S Danom aj s Mattom sme sa tentoraz nezapísali do školy, ale rozhodli sme sa, že budeme pracovať, pre tento krát.

Dan pracuje ako právnik, Matt ako technik v počítačovej firme a ja ako psychologička... smiešne čo? Ale takto sa aspoň straním od vlastných problémov, od neho... Vysporiadúvam sa s problémami malých detí, ako napr. že ich v noci strašia bubáci a prečo nie sú v škole obľúbené. Keby len tie deti vedia, aký život ešte len bude hrozný...

Matt si tu dokonca našiel svoj „otisk“ a to v podobe Mayi, 21 ročnej krásnej ženy, s neodolateľným humorom, ktorý Matta privádza do šialenstva. Spoznali sa na diskotéke, Matt si od nej vypýtal číslo a tak začali s Mayou spolu chodiť. Maya je skutočne skvelá žena. Niekedy zablúdia aj ku nám domov a tak sa ma Maya pokúša rozveseliť a musím uznať, že sa jej to už par krát aj podarilo, za to jej patrí môj obdiv.

Môj život sa stal stereotypnou pavučinou, ktorá sa už nedá rozmotať. Láska a nadšenie vypŕchlo a život začal byť o práci... Malého Lemura som darovala do zoo, nemala by som čas sa o neho starať. Za to šperky od neho... mi robia spoločnosť, od vtedy čo mi ich sám dal na uši a okolo krku. Nedokázala som si ich dať dole, jednoducho to nejde, spávam s nimi, sprchujem, chodím von, leňoším, pracujem...

Ani si nechcem predstaviť, čo on asi teraz robí s tým tetovaním... či si to dal pretetovať... možno si našiel nejakú Madelin, alebo Mibelin... to ja už neviem... Sakra! Zase na neho myslím, a celý môj život sa len okolo neho stále točí, len on, on a on...

„Hlupáčik, v živote som nič lepšie ako si ty nestretol, myslíš, že by som ťa nechal, aby si ma opustila? Alebo dokonca, že by som to chcel?“

Obyčajná veta ma strašievala po nociach, nemohla som spávať, už len predstava jeho dokonalých pier ako vyslovujú túto vetu, bolo niečo pre mňa neznesiteľné a strašne moc bolestivé... keby sa to len dá vrátiť späť, možno, možno keby ho počúvnem, možno by sa to nikdy nestalo, možno by sme boli doteraz spolu, možno by sme boli dokonca šťastní, ale ty Mabelin, hlupaňa, si to celé pokazila a tak ti len ostali strašné spomienky...

Spoza dverí sa ozvalo ťukanie.

„Poď Dan“

Zašeptala som svojmu vlčiemu bratovi. Jeho veselá hlava sa objavila vo dverách a i mne celkovo rozjasnila deň.

„Ahoj Zlatko“

Posadil sa vedľa mňa a smutne sa na mňa zahľadel. Iba som sa pousmiala a objala ho okolo pásu. Dan bol taký môj posledný svetlý bod aj s Mattom. Obaja mi boli tou najväčšou oporou na celom svete a už len kvôli tomu som ich milovala.

„Už zase Mabe?“

Povzdychol si nešťastne Dan a poriadne ma objal, pri čom si ma vzal do svojej horúcej náruče.

„Nie zase, ale to stále Dan“

Zašeptala som a viacej sa ku nemu privinula, viem, bola som teraz ako malé bezbranné dieťa, ale ja som sa aj tak skutočne cítila, nik mi nemohol pomôcť, naozaj nik. Neplakala som, len som smútila, slzy už totižto došli. Dan si ma nadvihol a posadil priamo oproti sebe. Dívala som sa na neho prekvapene a potom sa ku mne nahol a on ma... pobozkal. Bol to reflex, rýchlo som sa odtiahla a dala mu facku.

Zdesene som sa pozerala na neho a dlane si tlačila ku ústam aby som nevykríkla od bolesti. Oči sa mi začali zalievať slzami a to som si myslela, že sa už všetky minuli.

„Prepáč“

Zašeptala som sotva počuteľne a rýchlo vybehla z domu. Po ceste som ešte zvesila z vešiaku kabát a utekala som do lesa. Nechcela som sa premeniť, lebo tak by ma rýchlejšie našli. Často som zakopávala a váľala sa v bahnitých kalužiach. Ani počasie mi to nezlepšovalo. Hrmelo, blýskalo sa a ľadové kvapky mi dopadali na pokožku. Schúlila som sa pod jedným stromom v lese a naplno sa oddala mojej bolesti.

Chvíľami sa mi nedalo nadýchnuť, nedalo vykríknuť, nedalo žiť, myslieť a byť. Chcela som byť tráva podo mnou, ktorá hoci teraz trpela pod váhou môjho tela, ale trpela fyzicky a nie psychicky ako ja... Strašne moc ma to vyčerpávalo, v hlave mi hučalo, ako keby mi niekto opakuje jeho meno a stále iba on... Spomenula som si ten bozk. Prehla som sa v chrbtici a dávivo vracala na zem, pričom som sa opierala rukami o trávu.

Chcem Paula naspäť! Táto myšlienka mi zožierala existenciu celé dva mesiace, ja ho jednoducho potrebujem, bez neho neprežijem... Vtedy som si uvedomila, že ak Paula nedostanem späť... zomriem, budem zomierať pomaly a bolestne, tak ako som zomierala doteraz...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa... 19. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!