Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 6. kapitola

30.03.2012 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 72× • zobrazeno 9258×

Bella:

Tento dom bol obrovský. Bol dvakrát tak veľký ako ten na Aljaške. Blúdila som po jeho chodbách. Jasper mi síce nakreslil mapku, ale tým skratkám, čo tam použil, som celkom nerozumela, a tak som trpko zistila, že K môže byť ako kúpeľňa, tak kuchyňa.

Blúdila som po izbách a vpisovala si do plánika, čo sa kde nachádza. Čo asi bude EK? Dúfam, že nie Edwardova kúpeľňa. Môže byť Esmina alebo Emmettova. Nakrčila som čelo a išla chodbou na prízemí až na koniec. Zaklopala som na masívne dvere a keď sa nik neozýval, zatlačila som na kľučku. Otvorila som dvere. Uprostred izby stálo veľké čierne krídlo, aké sa dá vidieť jedine v koncertných sálach. Prekvapene som sa zadívala na ten nádherný hudobný nástroj a zase pozerala do plánika.

„Oboznamuješ sa s domom?“ opýtal sa Emm a ja som nadskočila. Všetci v tejto domácnosti sa hýbu ako duchovia.

„Vystrašili ste ma a myslím, že sme si nepotykali,“ povedala som pokojne.

„Ty s tým narobíš? So mnou si predsa tykať môžeš. Sme rovnako starí a ak budeš milá, prevediem ťa po tejto nádhere a vysvetlím ti tie skratky.“ Pozrel do plánika a široko sa zaškeril. Váhovo som prikývla.

„Dobre, Emmett. Čo je EK?“ Ukázala som na plánik.

„To je jasné. Edwardov klavír,“ uškrnul sa.

„Aha. A čo je potom TN a tri výkričníky?“ Emm mi nakukol ponad rameno a zasmial sa.

„Tam nelez!!!“ Prekvapene som sa na neho pozrela a s dávkou rešpektu som to vpísala do plánu.

„Jasper sa najskôr snaží byť vtipný,“ šepla som trocha trpko. Emm sa nonšalantne otočil a ponúkol mi rameno.

„Prevediem ťa a ty budeš na mňa milá a skúsiš tak nepoučovať. Pekne tým všetkým lezieš na nervy,“ povedal uvoľnene. Ja som mu vytrhla ruku a nahnevane sa na neho pozrela. „Nič nehovor. Chceš ma zotrieť za nevychované správanie. Uvedomuješ si vôbec, že si mladá žena a správaš sa ako stará baba? Tvoji rodičia museli byť poriadne prísni.“ Pozrela som na Emmetta a srdce sa mi bolestne zomklo. Natrafil na boľavé miesto v mojom vnútri.

„Moji rodičia zomreli, keď som bola veľká ako Renesmee,“ šepla som. Emm sa zarazil. Očividne ho to zaskočilo.

„Kde a ako si teda vyrastala?“ opýtal sa pridusene.

„V domove,“ šepla som.

„Ou. To veľa vysvetľuje,“ zašomral popod nos.

„Nie. Mňa netreba ľutovať. Mala som skvelé detstvo. Mala som okolo seba veľa detí a potom som dostala štipendium na internátnej škole a smela som tam zostať aj cez prázdniny. Vždy si ma ale nejaký z učiteľov na prázdniny vzal k sebe. Mali ma radi. Väčšinou som sa im starala o deti, a tak som aj zistila, čo chcem v živote robiť.“ Snažila som sa mu to vysvetliť, lebo ja som nepotrebovala ľútosť. Bola som šťastné dieťa. Aspoň som to tak vnímala.

„Bella, nemala si rodičov a šupli ťa do domova. Odtiaľ rovno internát a cez prázdniny ťa tvoji učitelia zneužívali a robili si z teba babysiting zadarmo. To je strašné. Preto si taká smutná.“ Povzdychol si, ale ja som nikdy nebola smutná.

„Nie, Emmett. Ty tomu nerozumieš. Ja som takto bola spokojná. Nič mi nechýbalo. Mala som strechu nad hlavou, starostlivosť, vzdelanie a vyberanú výchovu,“ povedala som naliehavo. Nebola som zvyknutá sťažovať sa a vlastne nebolo na čo.

„A vysoká? Ako to vyzeralo?“ opýtal sa s rukami založenými na hrudi.

„Zase internát,“ šepla som.

„A prázdniny?“ Prižmúril oči.

„Musela som pracovať a vlastne aj počas roka. Mala som prospechové štipendium, ale to ti zaplatí akurát školu. Na ubytovanie a stravu to nestačí.“ Pokúsila som sa o úsmev.

„A láska? Mala si lásku?“ opýtal sa a ja som vyvalila oči. Pôsobil na mňa ako taký tĺk, ale zrazu som mala pocit, že hovorím s niekým blízkym. Nahliadol mi do duše. Koľko večerov som preplakala a hľadala útechu v knihách, v životoch vymyslených hrdinov, ktorí si svoje vytrpia, aby boli naveky šťastní. Sucho som prehltla. Bolelo to. Moje vnútro bolelo.

„Môžeme túto tému nechať?“ opýtala som sa strnulo.

„Budeš poučovať?“ odpovedal mi otázkou.

„Nebudem,“ šepla som rezignovane.

„Táto téma je passé,“ uškrnul sa.

„Chcel si najskôr povedať, že sa k tejto téme už nebudeme vracať,“ povedala som poučne a zodvihla prst do vzduchu. Emm sa udrel dlaňou do čela. Ja som sa zarazila.

„Poučujem?“ opýtala som sa.

„Ako Wikipédia.“ Zas na mňa otrčil rameno a ja som sa doň, aj keď s určitou dávkou rozpakov, zasekla.

„Takže, toto je Edwardov klavír. Keď má depku, hrá. Keď hrá, máme depku my ostatní, lebo hrá celé hodiny. Nesmieš naň šahať. Na klavír pochopiteľne. Na Edwarda si pokojne mákni,“ poučoval ma a ja som pretáčala očami v stĺp a hrýzla sa do pery, aby som mu nepovedala niečo, čo by považoval za poučovanie. Viedol ma po ďalšej chodbe.

„Napravo je moja a Rosaliina izba. Tam platí Jasperova skratka TN s troma výkričníkmi. OK?“

„Tak tam vážne nepôjdem,“ šepla som.

„Nechoď, lebo tam už na sebe väčšinou nemám ani tie trenky. Samozrejme, ak ti nejde o to, nachytať ma naostro.“ Sčervenela som ako paprika.

„No tak a dosť! Zo mňa si posmech robiť nebudeš! Snažila som sa nepoučovať, ale ty si nevychovaný. Po obede máme s Renesmee naplánovanú hodinu slušného správania k ostatným ľuďom. O štvrtej, v jej herni. Potrebuješ to, aby si vedel, ako sa správať.“ Bola som rázna a Emm sa na mňa pobavene škľabil.

„A keď budem meškať, dostanem na zadok, pani učiteľka?“ opýtal sa a začal sa rehotať. Zaškrípala som zubami.

„K telesným trestom sa neuchyľujem,“ povedala som rázne. „U teba som ale ochotná urobiť výnimku,“ šepla som so zaťatou čeľusťou.

„Vŕŕŕ...“ zavrčal laškovne a odkráčal knísavou chôdzou. Šla som do svojej izby. Z Emmetta mi šlo rozstreliť hlavu, no na druhej strane, musela som sa pousmiať. Keď si odmyslím tú nevychovanosť a určitú neohrabanosť, je milý.

Renesmee bola so svojimi tetami niekde v meste na nákupoch. Alice nie je najlepším vzorom pre to dieťa, ale určite to myslí dobre. Rose, to je iné. Tá je ako labuť. Možno na prvý pohľad trocha tvrdá, ale v súkromí určite nie, hlavne, keď žije s tým cvokom.

Mala som voľné poobedie. Edward a Carlisle boli údajne v práci. Esme bola na nákupoch s Jasperom a ja som tu zostala s Emmettom. Rozhodla som sa deň stráviť vybaľovaním zvyšku vecí. Šatník bol obrovský a tých pár šiat nezabralo ani jednu desatinu. Niektoré veci som mala už celé roky. Nepotrpela som si obzvlášť na módu a to mi dala jasne najavo aj Alice, keď mi dovliekla tie úzke nohavice a tričko. Musela som si to vziať, lebo tvrdila, že sa urazí.

Cítila som sa v tom ako v neopréne. Prečo sa niektoré ženy týrajú na pätnásťcentimetrových opätkoch, v pančucháčoch olepených o stehná a minisukniach. Malo by to byť zakázané. Ani psov nesmiete držať na sťahovacom obojku, tak prečo to chcú od žien. Na čo si mám konkrétne ja kupovať nové šaty, keď mám na starosti deti. Mám ich vychovávať ku skromnosti, taktnosti, elegancii vo vyjadrovaní a správaní. Nie som tu na učenie všeobecných predmetov. Mám byť tam, kde rodičia zlyhali. Mám im dať výchovu. Tu je moje miesto a ja si to plne uvedomujem. Ďalším dôvodom je, že matky detí, o ktoré sa starám, neradi vidia vyobliekané guvernantky. Preto so mnou boli všade spokojné aj ženy, čo o niektorých mojich kolegyniach neplatí.

Nessie so svojimi tetami prišli okolo druhej. Trocha sa hrala a o štvrtej sme mali dohodnutú spoločnú aktivitu. Nessie pochopila, že dodržiavať čas je dôležité a tak prišla do herne desať minút pred štvrtou. Samozrejme som ju pochválila a Nessie sa usadila na stoličku. To dieťa bolo nesmierne inteligentné a môžem povedať, že na moje podnety reagovala dokonalo. Kľakla som si k nej.

„Ako bolo v meste?“ opýtala som sa.

„Nakupovali sme. Niečo som ti doniesla.“ Siahla do vrecka a vybrala malé vrecúško. Očká jej zažiarili. „To som vybrala sama.“ Opatrne som vrecúško otvorila. Bol tam náramok z ružových korálikov a malou mačičkou. Nadšene som sa usmiala.

„Nessie, to je krásne. Ďakujem ti.“ Nahla som sa a objala ju. Nessie sa ku mne natisla a mala som pocit, že si ku mne privoňala. Bolo to zvláštne. Jemne pri tom zapriadla.

„To som mal doniesť učiteľke nejaký darček? To som nevedel,“ povedal Emm na dverách a vkráčal do herne. Za ním šiel Jasper a kývol mi na pozdrav. Vyvalila som oči.

„Tohto som stretol po ceste a tiež potrebuje lekciu zo slušného správania, lebo ma nazval debilom,“ ukazoval na Jaspera. Jasper siahol do vrecka a vybral kľúče od auta.

„Ja som vychovaný. Darček, pani učiteľka.“ Strčil mi do ruky kľúče, ktoré boli podľa prívesku od Land Roveru LRX. Emmett zaostril na kľúče a potom vyštartoval po Jasperovi.

„To je moje auto, ty smrad!“ vypenil. Nessie sa otočila smerom k nim a natešene zatlieskala rukami.

„Bitka!“ skríkla na celý dom. Ja som zbledla, keď Jasper vystrčil bojovne čeľusť a zasyčal.

„Dosť! Vy dvaja od seba. Čo to má znamenať? Násilie nestrpím. Ak si potrebujete niečo dokazovať, tak mimo tohto domu, mimo pohľadu dieťaťa.“ Postavila som sa medzi nich a roztiahla ruky. Jednou dlaňou som zatlačila do hrude Jasperovi a druhou Emmettovi.

Jasperova hruď zvláštne zavibrovala a uskočil, akoby som do neho pustila elektrický prúd. Emm ma v sekunde prudko strhol k sebe. Doslova som vrazila do jeho hrude a poriadne som sa udrela. K tomu ma ešte bolestne potiahol za zápästie. Netušila som, že tie veľké svaly sú také tvrdé a že má až taký stisk. Zodvihla som pohľad na Emmetta, ktorý sa nevinne pousmial. Ustúpila som a trela si ruku.

„Budeme dobrí,“ šepol a zodvihol párkrát obočie. „Smieme zostať?“ opýtal sa. Pozrela som na Jaspera, ktorý ospravedlňujúco spustil ruky popri tele a mykol ramenami.

„Nie!“ povedala som rázne.

„Prosím. Budeme ako myšky,“ šepol Emm a nahodil výraz, som šteniatko stratené vo vetre a zime a chcem len rohožku pod krbom.

„Nie!“ zopakovala som.

„Bella, ja sa chcem niečo naučiť. Som ešte mladý a tvarovateľný,“ preniesol vážne.

„Počkať. Vy dvaja si tykáte? Prečo? Prečo ja nie?“ Jasper vyvalil oči a Emm na neho robil opičky.

„Dobre. Obaja sadnúť a budete mlčať. Ja hovorím a slovo dostanete až keď vás vyvolám. Dobre?“ opýtala som sa. Nessie už tieto pravidlá celkom poznala. Mám ju pripraviť na školu. Obaja si prisunuli drobné stoličky.

Jasper si sadol. Nohy mal až pod bradou a ja som v tej chvíli nevedela, či sa mám smiať alebo hnevať, lebo mal kolená pri sebe a na nich zložené ruky, ako malá školáčka, a valil na mňa karamelové oči. Emm sa tiež usadil a nohy stoličky to nevydržali. Rozbehli sa od seba a on s hrmotom pristál na zemi. Nessie sa hlasno rozosmiala. Jasper sa začal tiež smiať ako šialený a aj mne zamykali kútiky pier.

„Si v poriadku, Emmett?“ opýtala som sa pridusene.

„Narazil som si riť,“ zasyčal. Nessie sa prudko postavila. Chcela som na Emmettov expresívny výraz reagovať, no Nessie dala ruky v bok a vystrčila ukazovák.

„Emmett, podobné slová sa nepatrí hovoriť! Je to krajne nevychované,“ preniesla neskutočne vážne a mne sa otvorili ústa.

„Ty, Bella. Ty máš na ňu poriadny vplyv. Tvoja malá kópia. S tým sa musí niečo robiť,“ povedal Emmett zo zeme. Ja som sa potrebovala posadiť. Zvládnem Renesmee, ale tí dvaja, to je už priveľa.

„Prosím. Lauer, zober Hardyho a choďte pripraviť o rozum niekoho iného. Ja sa tu potrebujem s Renesmee učiť,“ povedala som zúfalo.

„Isabella, čo sa tu deje?“ ozvalo sa od dverí. Môj zamestnávateľ je doma.

„Ocko,“ vyhŕkla Renesmee a hodila sa mu okolo krku. Ja som rezignovane sedela na stoličke. Edward vyzdvihol svoju dcéru do náručia a pozeral na svojich bratov.

„Povie mi niekto, čo sa tu deje?“ opýtal sa.

„Hodina slušného správania,“ šepla som. Edward sa na mňa uprene zadíval.

„Toto? Máte sa venovať mojej dcére a nie mojim bratom, slečna,“ povedal tvrdo a ja som zalapala po dychu. Čo si akože myslí?

„Pán Cullen, ja sa predovšetkým venujem Nessie, ale ak vaši bratia mali záujem zúčastniť sa hodiny, nemala som námietky, aj keď som zistila, že to pravdepodobne fungovať nebude,“ pokúšala som sa brániť, no Edward Cullen nemal zjavne náladu dohadovať sa s personálom.

„Edward, myslím, že sme sa dohodli, že nebudete spochybňovať moje metódy,“ šepla som. Nahnevane sa na mňa pozrel a položil Nessie na zem.

„Necháte nás so slečnou Swanovou?“ opýtal sa rázne.

„Edward, to je moja vina.“ Emm sa konečne postavil a so sklonenou hlavou kývol na Jaspera. Ten sa tiež vyštveral z tej stoličky.

„Áno, chceli sme sa len naučiť správať.“ Jasper nahodil úsmev na celé ústa a ja som sa neveriacky dívala sprava doľava, na tie hory svalov.

„Slečna Swanová bola najatá, aby sa venovala Renesmee, nie vám dvom! Je to jasné?“ Edward vyzeral vážne vytočene.

„Pán Cullen, ja si viem zjednať poriadok. Poprosím vás, aby ste nás ospravedlnili. Rada by som už začať hodinu,“ povedala som s nakyslým úsmevom. Edward sa otočil sa na päte a poriadne buchol dvermi.

„Dverami sa netrieska, je to nevychované,“ šepla som a Nessie sa zachichúňala. Rovnako sa zaškerili aj Jasper a Emmett.

Edward:

Naštvane som vyšiel z herne. Doslova ma vyrazila ako takého chlapca. Tresol som dverami a to som sa musel poriadne ovládať, aby to vydržali.

„Dverami sa netrieska, je to nevychované,“ šepla a ja som sa vytočene otočil. Vrelo vo mne ako v kotly. Tá baba ma dokázala vytočiť. Hlasno som zavrčal a môjmu sladkému dievčatku, ako aj mojim bratom, prišla moja reakcia vtipná. Oprel som sa o stenu. Bol som fakt zvedavý, ako si poradí s mojim dieťaťom a k tomu s dvoma idiotmi.

„Základ je mlčať, keď sa to od vás vyžaduje. Zdá sa to jednoduché, ale nie je. Veľakrát sa dostanete do situácií, kedy je mlčať zlato. Nessie, predstav si, že by ste mali návštevu. Niekoho, koho nemáš rada. Vieš o niekom?“ Nessie bola chvíľu ticho a potom si povzdychla.

„Aro. Ara nemám rada. Vždy sa ma chytá,“ šepla.

„Chytá sa ťa?“ vypískla Bella šokovane. Jasperovi došlo, prečo sa Bella takmer zložila.

„Nie, nie je pedofil. Je Talian,“ povedal na vysvetlenie a bolo počuť, ako Bella zalapala po vzduchu.

„Čo je to pedofil?“ opýtala sa moja dcéra a ja som si už začal trieskať hlavu o stenu. Malo to byť o slušnom správaní, nie o výklade sexuálnych deviácií.

„Nikto z vás sa neprihlásil. Nessie, to slovo si vysvetlíme inokedy. Budeme pokračovať. Čiže nemáš rada toho Ara. Keď ale príde na návštevu, nepovieš mu, že ho nemáš rada, však?“ opýtala sa jej Bella.

„Nie, on to vie,“ prehodila moja dcéra.

„Ty si mu to povedala alebo nejako naznačila?“ opýtala sa Bella už trocha v rozpakoch.

„Nie. On to vie, lebo...“ Nastalo ticho. Moja dcéra začala náhle premýšľať, ako jej to vysvetliť. Patrične sme jej kládli na srdce, že nesmie hovoriť o upíroch a našich schopnostiach.

„Prosím, Emmett?“ vyzvala Bella môjho brata. Emm sa pekne škôlkarsky prihlásil, aspoň tak to vnímal Jasper, a dobre sa na ňom bavil.

„Prosím, strýko Aro má taký šiesty zmysel a jeho nemá rád nikto.“ Emm to zaklincoval. Bella sa, na moje prekvapenie, zasmiala.

„Skvelé, už sa na neho teším,“ preniesla Bella.

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 6. kapitola: