Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra. Addio! - 8. kapitola


Grazie mille Volterra. Addio! - 8. kapitolaĎalšia kapitolka. Úprimne musím povedať, že sa mi táto kapitola celkom páči ;) Je celá z Bellinho pohľadu. Aj keď som na chvíľu koketovala s myšlienkou pridať Edwardov pohľad, napokon som ju napísala celú len z Bellinho. Dúfam, že sa vám bude tiež páčiť. Keď tak nad tým uvažujem, touto kapitolou by sa dala celkom pekne ukončiť táto poviedka :D ale to by ste ma asi zabili:D Tá pieseň k tomu je moja milovaná, skutočne ju zbožňujem :D Takže prosím komenty, kritiku, čokoľvek...

8. kapitola

Bella

Otvorila som dvere a rozbehla sa po chodbách až k Edwardovej izbe. Zaklopala som. Dvere sa otvorili a ja som medzi nimi zbadala tú najkrajšiu tvár na svete. Edward vyzeral byť v šoku a tak som sa ho opýtala:

Môžem ísť ďalej?“

Edward stále nereagoval, asi som ho musela poriadne prekvapiť. Tak som sa ho opýtala ešte raz:

„Edward, prosím, môžem ísť ďalej?“

„Ehm, jasné,“ hlesol, pokrútil hlavou a ustúpil z dverí.

Prešla som popri ňom a zostala stáť uprostred izby. Edward zatvoril dvere a podišiel ku mne. Zdvihla som hlavu a v tej chvíli som zostala uväznená v jeho pohľade. Úplne som zabudla, prečo som prišla. Jediné čo som dokázala pochopiť, bola moja neskutočná láska, ktorú som k nemu cítila. To bolo jediné, čo som teraz dokázala vnímať. Nič viac, nič menej. Každá krivka jeho tváre bola dokonalá. On bol dokonalý. Nikdy nedokážem pochopiť, ako som ho mohla opustiť a povedať mu tie strašné slová. Ako som si mohla myslieť, že by som mohla k Damianovi cítiť niečo také ako k môjmu anjelovi. K anjelovi tak neskutočnému, že som mala chvíľami pocit, že sa mi sníva.

Môže upír snívať? Asi nie, ale ja som mala pri Edwardovi vždy pocit, že jeho prítomnosť je len krásny sen. Sen, z ktorého sa určite preberiem a potom budem do konca svojej existencie ľutovať to prebudenie. Zatúžila som zdvihnúť ruku a presvedčiť sa či snívam, ale nevedela som sa prinútiť k žiadnemu pohybu. Len som tam stála, zhypnotizovaná Edwardovými zlatými očami a vychutnávala si tu jeho dokonalosť. Asi nikdy neuverím tomu, že by mohol patriť len mne. Aj keď jeho oči hovorili niečo iné. Pozeral sa na mňa ako na ružu, jedinú ružu nájdenú uprostred lesa, ako na kométu, ožiarujúcu jeho súkromnú oblohu, proste ako na niečo, čo ako jediné dokáže rozpumpovať jeho mŕtve srdce. Z mojich očí muselo vyžarovať to isté. Bol ako krv, bez ktorej by som neprežila. Rovnako ani bez neho by som už nedokázala ďalej existovať. Keby nebolo jeho, nebola by som ani ja, nebol by svet. Zostalo by len prázdno.

Edward sa spamätal ako prvý. Sklopil oči a oslobodil ma od jeho hypnotického pohľadu. Konečne som začala normálne rozmýšľať.

„Lá... Bella, chcela si niečo?“

Že by chcel povedať láska? Ach bože. Ako strašne ho milujem. A čo som to vlastne chcela? Asi som pre niečo prišla, ale ani za nič som si nevedela spomenúť prečo. Ahá, už viem.

„Ja...,“ začala som, ale nevedela som ako pokračovať.

Predtým, ako som sem prišla, som mu chcela toho toľko povedať, všetko mu vysvetliť, avšak teraz, keď som pred ním stála, som zo seba nedokázala dostať jedinú súvislú vetu. V tom ma v mojom totálne pobláznenom, očarenom a zamilovanom mozgu niečo napadlo. Podišla som k nemu a položila mu svoje ruky na tvár. Zdvihol hlavu a nechápavo sa na mňa pozrel. Určite netušil, o čo mi ide. Ale ja som prišla na jediný spôsob ako mu povedať o svojej láske k nemu, o všetkom, čo predchádzalo môjmu rozhodnutiu odísť z Volterry, taktiež aj o tom, ako to bolo s Damianom. Sústredila som sa na svoj štít a vytesnila ho z mojej mysle. Tak, aby mi dokázal čítať myšlienky.

Najprv som sa sústredila na prvé okamihy, keď som ho stretla. Na to, čo som cítila, keď som ho prvýkrát uvidela, na to, keď mi zachránil život pred Taylorovou dodávkou. Na našu lúku, na všetky tie ďalšie krásne okamihy, ktoré som si pamätala z ľudského života. Potom som mu ukázala svoju bolesť, po tom keď odišiel. Pocit absolútnej beznádeje a moje myšlienky na smrť. Videla som ako cukol, keď som mu to ukazovala. Chcel sa odtiahnuť, no ja som mu to nedovolila. Chcela som, aby pochopil, aby videl všetko. Nechcela som, aby už boli medzi nami nejaké nedorozumenia. Chcela som, aby vnímal všetko tak, ako som to vtedy videla ja. Pomaly som v myšlienkach prešla na deň, keď sa všetko zmenilo. Na ten deň, keď som prišla na lúku a videla tam Damiana. Ako som si myslela, že zomriem, na môj prvý deň ako upírky. Na cestu do Volterry, Arovo prijatie, boj s Victoriou a jej novorodenými. Pri tejto spomienke mu z úst vyšlo zavrčanie. Ja som si to však nevšímala a pokračovala ďalej v spomínaní. Ukázala som mu Damianovo vyznanie a moju reakciu naň. Všimla som si bolesť v jeho očiach pri tejto mojej spomienke. Teraz ma to bolelo rovnako ako jeho, lebo jeho bolesť bola aj tou mojou, avšak pokračovala som ďalej. Prešla som ku spomienkam na ples, k môjmu šoku, keď som ich uvidela, k bolesti, ktorú mi ich príchod spôsobil. Náročky som vynechala naše milovanie a rovno prešla k udalostiam po ňom. Ukázala som mu svoje trápenie po plese, moje utiekanie sa k zápasom s Felixom, moje chovanie k Dominikovi a Chiare. Napokon som prešla k svojmu rozhovoru s Damianom a napokon s Arom. Pri týchto spomienkach sa jeho oči doširoka otvorili a na perách sa mu objavil môj milovaný pokryvený úsmev. Povzbudená jeho reakciou som mu ukázala niečo, čo som mu zámerne doteraz neukázala. Naše jediné a vo všetkých ohľadoch, samozrejme až na ten koniec, dokonalé milovanie. Myslela som na všetky tie pocity, ktoré som v tú noc mala. Ako som ho vtedy vnímala, milovala, zbožňovala. Na to, čo vo mne vyvolával každý jeho dotyk. Na jedinečnosť toho pocitu, keď do mňa vstúpil. To však už bolo na neho asi moc, lebo vzal moju tvár do svojich dlaní a prisal sa mi na pery.

„Bella,“ vzdychol moje meno medzi bozkami.

Naše jazyky sa medzi sebou prepletali a ja som sa ho nevedela nabažiť. Bola však ešte jedna vec, ktorú som mu chcela povedať predtým, než už nebudem schopná rozmýšľať. Niečo, čo som musela povedať nahlas.

„Milujem ťa, nikdy som prestala. Si môj život, moje všetko,“ podarilo sa mi zo seba dostať.

Na chvíľu ma prestal bozkávať a odtiahol sa, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

„Tiež ťa milujem. Si mojím svetom. Tie dni bez teba som nežil, len prežíval. Moje srdce ako by druhýkrát zomrelo. Nikdy si neodpustím, že som ťa vtedy opustil...“

Chcel pokračovať, ale ja som už nechcela viac hovoriť o minulosti. Minulosť, tá bola, ale teraz je teraz a ja si to chcem naplno vychutnať. Samozrejme so všetkým, čo to obnáša. Pritiahla som si jeho tvár naspäť a znovu sa mu prisala na pery. Rukami som mu prechádzala po tvári, v snahe zapamätať si každú jednu jej krivku. Jeho ruky zatiaľ blúdili po mojom chrbte. Pritískal si ma k sebe, ako by ma už nikdy nechcel pustiť, ako by to mala byť naša posledná chvíľa, ktorú môžeme spolu stráviť. A možno aj je. A pokiaľ je to skutočne naša posledná noc, tak z nej musím vyťažiť čo najviac.

Trochu som sa odtiahla, ale len natoľko, aby som mu mohla rozopnúť gombíky na košeli. Ruky sa mi však od vzrušenia triasli a tak som len prudko šklbla. Gombíky leteli na všetky strany a z košele zostali len rozdriapané kusy látky na zemi. Keď Edward videl moje počínanie a zdrapy jeho košele na zemi neváhal, a jediným pohybom mi strhol tričko. Rovnako skončila aj moja podprsenka a ja som mohla konečne pocítiť jeho úžasné nahé telo na mojom. Pritisla som sa k nemu a spojila opäť naše pery. Rukami som mu prechádzala po chrbte, až som sa zastavila na jeho vypracovanom zadku. Chytila som ho oboma rukami a pritiahla ho ešte bližie k sebe. Cítila som jeho tvrdý penis, ktorý sa teraz tlačil na moje lono. Už som nemohla čakať.

Rýchlo sme sa presunuli k posteli. Cestou sa mi podarilo rozopnúť gombík a zips na jeho nohaviciach a tie sa zviezli dolu na zem k jeho nohám. Neváhala som a stiahla mu aj boxerky. Teraz bol už konečne nahý a ja som videla jeho krásny penis, ktorý čakal na môj dotyk. Vypočula som jeho nemú prosbu a vzala ho do rúk. Hladila som ho, maznala sa s ním. Bol to dokonalý nástroj rozkoše. Edward mal zatvorené oči a blažene vzdychal moje meno. Chcela som mu spôsobiť ešte väčšiu rozkoš, a preto som klesla na kolená a začala ho zasypávať bozkami. Jazykom som prechádzala po jeho stehnách, zastavila som sa na chvíľu na trieslach a neustále ho uspokojovala rukami. Keď som jeho penis vzala konečne do úst, hrdelne zavzdychal: „Bože!“

Zdvihol ma zo zeme a prisal sa na moju bradavku. Krúžil po nej jazykom a ja som podvedome zaklonila hlavu dozadu. Z úst mi vychádzalo mrnčanie. Chcela som viac. Edward sa presunul k mojej druhej bradavke. Jazykom po nej prechádzal, až nakoniec do nej prudko zahryzol.

„Edward,“ podarilo sa mi precediť cez zomknuté pery.

Edward mi nadvihol sukňu a jediným pohybol mi strhol nohavičky. Jeho ruka zamierila medzi moje stehná. Jedným prstom vošiel dovnútra a druhým mi začal hladiť klitoris. Moju rozkoš vyburcoval na najvyššiu možnú mieru.

„Prosím... ja to už... nevydržím,“ prerývane som hlesla.

Edward ma prudko otočil tvárou k posteli, prehol v páse a rukou mi pomaly prešiel od šije až k zadočku. Presne som vedela, o čo mu ide. Vypučila som zadoček, aby som mu uľahčila prístup. Jediným prudkým pohybom do mňa vstúpil. Zalapala som po dychu, rovnako ako on. Začal sa vo mne pohybovať. Každým jeho nárazom som sa dostávala bližšie k vrcholu. Toto nebolo jemné milovanie ako to prvé, toto bola jazda na vlne tej najčistejšej rozkoše. Ruky som zatínala do palónu na posteli. Edward zrýchlil tempo a ja som začala k nemu prirážať zadočkom. Bolo to divoké, neskrotné. Jednou rukou ma pohladil po boku a presunul ju medzi naše telá. Prstom mi prešiel po klitorise v tej chvíli všetko okolo mňa vybuchlo. Začala som sa nekontrolovateľne triasť. Edward naposledy prirazil a hlboko zavzdychal. Cítila som ako stuhol a po chvíli sa zvalil na mňa.

„Milujem ťa,“ zašepkal, prerývane dýchajúc.

„Aj ja teba,“ hlesla som opojene.

Netrvalo dlho a ja som znovu pocítila túžbu. Jeho penis vo mne znovu stvrdol a ja som vedela, že mi dnes jedenkrát určite stačiť nebude. Edward rozpojil naše telá, zdvihol ma do náruče a položil na posteľ. Ľahol si ku mne a prisal sa mi perami na bradavku. Chytila som jeho tvár do rúk a pritiahla si jeho pery k svojím. Spojili sa v bozku a Edward sa presunul na mňa. Roztiahla som nohy a on znovu do mňa vstúpil.

Po niekoľkých premilovaných hodinách sme dokázali na chvíľu prestať. Edward ležal na chrbte a ja som mala hlavu položenú na jeho hrudi. Tisla som sa k nemu celým telom a on ma objímal. Šepkali sme si slová lásky, no ja som vedela, že táto dokonalá noc už pomaly končí. Za závesom už bolo vidieť svetlo, čo bolo znamením, že začína nový deň. Deň, ktorý môže priniesť nádej, bolesť, ale aj smrť. Aj napriek týmto nastávajúcim udalostiam, som túto noc neľutovala. Bolo to to najlepšie, čo som vo svojom doterajšom živote zažila. Zdvihla som hlavu a naposledy ho pobozkala.

„Milujem ťa, nikdy na to nezabudni,“ zašepkala som, vymanila sa z jeho náruče a vstala.

„Kam ideš?“ opýtal sa ma s bolesťou v očiach.

Nechcela som ho takto vidieť, ale bolo to nutné. Porada bude onedlho a ja som sa musela ísť ešte osprchovať a ísť sa do svojej izby prezliecť.

„Musím ísť. Porada je už o dve hodiny.“

Edward vstal a odhodlaným krokom podišiel ku mne. Zobral moju tvár do svojích dlaní a pobozkal ma. Bol to taký jemný, nežný bozk.

„Idem s tebou,“ zašepkal s úsmevom.

Nechápavo som na neho hľadela.

„Edward, ale porada je len pre tých, čo idú na misiu,“ snažila som sa mu vysvetliť bez toho, aby som sa zatvárila nešťastne.

Edwardovi sa však stále usmieval.

„Ja viem. Idem s vami do Rumunska.“

V tej chvíli som zostala v šoku. Čo? To nie je možné. Edward nie. Čo ak sa mu tam niečo stane? To by som neprežila. Svet bez Edwarda – to už nie je svet. Nie taký, v ktorom by som dokázala prežiť.

„Ale... to nie... Edward... prosím nechoď. Neviem si predstaviť, že... by sa ti niečo... stalo,“ šepkala som s bolesťou v hlase.

Edward ma jemne pohladil po tvári.

„Ani ja si neviem predstaviť, že by sa ti niečo stalo...“

„...Ale,“ skočila som mu do reči, ale on mi položil prst na pery a pokračoval:

„Bella, láska, tak dlho som čakal, kým budeme spolu. Skutočne si myslíš, že by som ťa tam pustil samú? To nie. Odteraz už nie je žiadne ja a ty. Odteraz sme už navždy my. Dve bytosti, ktoré sa nadovšetko milujú,“ precítene povedal a objal ma.

Bola som tými slovami taká dojatá, že som dokázala len prikývnuť. Uvedomila som si, že jeho slova boli strašne pravdivé. Ani jeden z nás už nedokázal žiť bez toho druhého. Pokiaľ by jeden z nás zomrel, ten druhý by ho nasledoval najrýchlejšie, ako by to len bolo možné. Bolo to tak v mojom prípade a bola som si istá, že u Edwarda to bolo rovnako. Naša láska sa proste nedala rozdeliť. Ako povedal Edward – už nikdy ja a ty, ale navždy MY.

 

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra. Addio! - 8. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!