Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 5. kapitola

14


Gianna Volturi - 5. kapitolaTakže, rozhodla som sa, že vám urobím radosť a tak táto kapitola je písaná z Janinho pohľadu. Bude to o ceste do Forsku. Prajem príjemné čítanie.

 

„Toto je strom, ktorý sa podľa jednej starej legendy volá strom Lásky,“ povedal mi. Pozrela som sa naň a všimla si na ňom vyryté srdce. „To urobili ešte pred tým, ako sa tu nasťahoval Aro.“

„Ale je pekné,“ priznala som. Felix ma chytil prstom pod bradou a zdvihol mi hlavu. Skúmavo mi hľadel do očí a priblížil sa ku perám. Ja som sa postavila na špičky a spojila naše pery.

„Mám vás rád,“ pošepkal mi.

„Aj my teba,“ zasmiala som sa.

 

 

Jane:

 

„Tak tam len pôjdete a poprosíte ich o pomoc. Dúfam, že sa to vydarí a myslím, že ku boju nedôjde.,“ filozofoval tu Aro.

„Jasné... chápem,“ prikyvovala som tu hlavou. Už mi to opakoval asi štvrtýkrát.

„Dobre. Prajem šťastnú cestu,“ povedal a ja som bola rada, že už odtiaľ môžem vypadnúť.

Zamierila som si do svojej, teda mojej a Demetriho izby.

„Už môžeme ísť,“ zakričala som na neho.

„Jane, svieti slnko,“ poznamenal. Usmiala som sa a myslím, že to pochopil. „Čo?“

„Minule som skúšala toto,“ mávala som mu pred očami mojím novým make-upom. Len so sťažka povzdychol. „Ale Demetri.“

„Mňa nedonútiš,“ zasmial sa a chcel „zdrhnúť“. Zmrazila som ho pohľadom.

„Si si istý?“ spýtala som sa ho a pristúpila k nemu, lebo sa zvalil na zem. Pomohla som mu vstať a pobozkala ho. Pritiahol si ma bližšie a zaplietol si svoje prsty do mojich vlasov. Jeho mentolovo-pomarančovú chuť som cítila až na jazyku. Túto vôňu milujem!

„Demetri?“ zašomrala som, keď sa s tými bozkami presunul na krk.

„Hm?“

„Povinnosti,“ pripomenula som mu. Ešte raz som pobozkala na jeho hebké pery a zmizla do kúpelne. Znova si musím dávať dokopy účes.

Skoro by som zabudla.

„Dem!“ skričala som naňho.

„Čo by si rada?“ ozvalo sa spoza dverí.

„Poď sem!“ prišiel a objal ma. „Aj by som zabudla na toto,“ zasmiala som sa a už mu nanášala tenkú vrstvu krému na tvár.

„Fuj!“ pošepkal si, no aj tak som to počula.

„Neurážaj ma, lebo...“ znova som nič nestihla povedať, lebo sa mi prisal na pery. My sa do tej Ameriky snáď nedostaneme. „Demetri, ak sa Aro naštve... a ty vieš...“ tak to ma nenechá ani nič povedať? No dobre.

„Jane! Okamžite prestaň! Au!“ zakričal.

„Ja som ti predsa niečo vravela, nie?“

„Dobre, dobre...“ vravel, no mne sa nechcelo prestať. „Prosím,“ povedala  pozrel sa na mňa psími očami.  Povzdychla som si tak, aby ma počul.

„Ešte ti musím naniesť jednu vrstvu a ak ma mieniš bozkávať, zavolám niekoho iného. Napríklad Aleca,“ vyhrážala som sa mu. Zahral, že mu to je jasné a poslušne sedel na stoličke, na ktorú si neviem kedy sadol.

„Poslušný,“ zachichotala som sa. „Super, môžeme ísť,“ vyhlásila som a zobrala svoje veci do ruky.

„Corin nás odvezie na letisko.“

Demetri mi zobral moje veci z ruky, takže som nemala čo robiť. Je fakt zlatý...

„Idem ešte pozrieť Giannu, počkaj ma vonku,“ povedala som a vyparila sa odtiaľ. Cesta ku jej izbe mi netrvala ani desať sekúnd. Potichu som otvorila dvere.

„Ahoj,“ pozdravila som ju.

„Jane. Ahoj, čo tu robíš?“ spýtala sa ma a postavila sa z postele. Felix tu nebol.

„Prišla som sa len rozlúčiť,“ smutne som povedala a opatrne ju objala. „Budeš mi chýbať.“

„Ale veď sú to len tri dni, nie?“ neisto sa ma spýtala.

„Aj ja dúfam, že len tri.“ Fakt ma desila predstava, že to bude viac. Ako som si tak prezerala Giannu, zazdalo sa mi, že sa jej nejako nafúklo brucho. Asi zasa blúznim.

„Tak sa poponáhľajte,“ usmiala sa.

„Tak sa mi tu drž.“ Ešte raz som ju objala a šla za Demetrim.

„Hotovo?“ spýtal sa znudene.

„Áno,“ pricupitala som  ku nemu a odišli sme von. Nasadli sme si do Corinovho auta a vyšli z mesta.

„Jane, ako je možné, že sa netrblietate?“ spýtal sa prekvapene. Vybuchla som smiechom, „čo som povedal?“

„Ja... nič len to je taký krém,“ povedala som so smiechom. Demetri zareagoval na slovo krém „krásnou“ grimasou.

„Krémom,“ povzdychol si.

„A nie? Inak, Corin pohni si, lebo nestihneme. Už aj tak ideme na poslednú chvíľu,“ sťažovala som sa.

„Jasné,“ povedal a tak dupol na pedál, že ma hodilo na o zadné sedadlo.

„Debil,“ pošepkala som si sama pre seba. „Konečne sme tu. Na,“ podala som Demetrimu kontaktné šošovky.

„Ďakujem,“ povedal.

Spolu sme sa vybrali do haly. Demetrimu tie hnedé oči fakt pristali.

„Potom si tie šošovky choď meniť, lebo sa nám rozpúšťajú,“ pripomenula som mu.

„Jasné.“

 

Všetko bolo úpne v pohode až na to, že sme sa museli robiť, akoby sme spali. Toto sa mi zdalo vtipné.

Naopak, niečo hrozné, bolo vydržať medzi ľuďmi, ktorí voňali tak lahodne. Vždy keď som stuhla, tak ma Dem chytil za ruku a snažil sa ma priviesť na iné myšlienky. Občas sa mu to podarilo, no nie na dlho.

Stískala som pery a snažila sa nedýchať.

„jJane, si v poriadku? Veď sme boli na love včera,“ pýtal sa ma so strachom v očiach.

„Ale som v poriadku, len mi to pripadá ako nejaká terapia,“ zasmiala som sa. „Ako keby tu namiesto mňa sedel nejaký vyhladovaný človek a okolo neho samé jedlá. No nepodľahol by?“

Na chvíľu sa zamyslel.

„Myslím, že hej.“

 

 

„Demetri, ja dúfam, že Cullenovcov nájdeme čo najskôr,“ povedala som, keď sme už šli do Forksu.

„Tuším, že ešte stále bývajú v tom istom dome. Cítim to.“ Na neho sa dalo spoľahnúť.

„Super, tak poďme.“ Teraz sme si to už zobrali cez les. Autom by to bolo pomaly a my sa dosť ponáhľame.

 

„Tak, sme tu,“ oznámil pred domom, ktorý som ešte v živote nevidela ale bol krásny. Všade bol pach upírov a dokonca aj niečoho iného, pravdepodobne tých vlkolakov, čo boli vtedy na čistinke.

 

Ja som sa vybrala otvoriť dvere, keď zrazu...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 5. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!