Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 2. kapitola

Panenky


Gianna Volturi - 2. kapitolaČo vymyslel Felix? Dúfam, že sa vám to bude páčiť a nezabijete ma za ten koniec. Aj keď asi tušíte, o čo ide. =) Prajem príjemné čítanie. Vaša MillieCull :)

 

Felix:

„Felíííííííx.“ Á... zasa jej pohľad „ja nič, ja muzikant“.

„Jane! Vyjasníme si pravidla, platí?“ opýtal som sa jej teraz ja.

„Áno, platí,“ povedala a pozorne počúvala.

„Tak po prvé: nemiešaj sa do mňa. Po druhé: už sa ma na nič nevypytuj.“

„A máš prsteň? Lebo ja hej,“ zaškerila sa.

„Davaj,“ zasmial som sa. „Prosím.“

„Nie.“

„Prosím.“

„Nie.“

„Prosím.“

„Dobre.“

„Fakt?“

„Nie, nie. Až potom ti ho ukážem, aby si nešpekuloval!“ Jane zdrhla do veľkej siene, no mne sa tam nejako extra nechcelo. Demetri tu ešte nieje a chvíľu potrvá, než príde.

Zrazu ma napadla jedna vec. Poteším aj Jane a aj Giannu. Teda Giannu viac.

Pôjdem a silou mocou si od Jane vypýtam ten prsteň, čo tu ospevovala. Rozbehol som sa teda do trónnej miestnosti, kde mali o chvíľu doraziť naše raňajky. Bolo odtiaľ počuť nejaké hlasy. Samozrejme, že aj Arov smiech.

„Ahojte,“ pozdravil som, keď sa otvorili dvere.

„Jééé, Felix prišiel,“ zasmiala sa Jane. Ukázal som jej prstom, že ak nepríde do sekundy ku mne, je mŕtva. Ona sa tom z chuti zasmiala.

„Už idem. A uvidíš, že sa ti bude páčiť,“ povedala.

„Tak mi ho dáš?!“

„Ehm... nie, nedám. Až keď jej ho budeš chcieť dať na ruku!“ Potichu som na ňu zavrčal.

„Už idú,“ oznámila Heidy. V tom Demetri vošiel do sály a za ním kopa „jedla“. Celý priestor zaplnila lahodná vôňa ich krvi. Od kútov stien sa odrážal zvuk splašených sŕdc. Všetci sa zmetene pozerali každému do tváre. Boli zmätení.

Neváhal som ani sekundu a skočil po prvom človeku, čo mi stál v ceste. Moje ostré zuby sa ľahko dostali ku jeho krčnej tepne. Do úst mi začala stekať jeho sladká a horúca krv, ktorá ma hneď zasýtila. M

Keď som ho odpratal, zistil som, že už mi nič nenechali. Pažravci akísi.

 

Gianna:

 

Felix ma ešte raz pobozkal a zmizol na raňajky. Už sa celkom teším., keď aj zo mňa bude upír. Teda, aspoň v to dúfam.

No nič, musím sa dať za ten čas, kým bude preč, do poriadku. Vošla som do kúpelne a dala si sprchu, ktorá zo mňa zmyla posledné náznaky únavy. Ale len z vonku, inak sa mi chcelo strašne spať. A bola som hladná. Dúfam, že ešte ničo zostalo z večere.

Keď som sa dala do poriadku, šla som nazrieť ku stolu, či som si predsa len niečo nechala. Do kelu! Nič nemáme.

Povzdychla som si a prudko sa otočila, čo mi spôsobilo menší závrat. Chytila som sa stola. Ešteže som stála dosť blízko, lebo by som pravdepodobne skončila niekde na zemi.

 

„Zlatko?“ ozval sa zamatový hlas mojej lásky. „Mám pre teba prekvapenie.“

Vošiel do izby s úsmevom na perách, ktorý mu zdobil tvár.

„Áno, čo máš nové?“ spýtala som sa.

„Uvidíš.“ Prišiel ku mne a zobral si ma na ruky.

„Felix,“ protestovala som.

„Ale no táááák,“ zasmial sa. Podľa toto, ktorým smerom ideme, si myslím, že ma nesie ku Arovi. Ach jaj.

„Gianna, všetko bude v poriadku,“ povedal, keď videl môj výraz.

Neviem ako, ale Felixovi sa podarilo otvoriť dvere a pritom ma držať na rukách.

„Aha, kto prišiel,“ zasmiala sa Jane. Felix na ňu hnusne zazrel a potom ma znova pobozkal na vlasy.

„Felix? Čo sa deje?“ opýtala som sa ho.

„Nič, len si musím na chvíľu odbehnúť,“ povedal a odišiel. Super, to tu som sama? No nie sama ale s upírmi.

„Gianna? Čo máš nové?“ spýtala sa ma Jane. No, skôr otravovala, lebo som nemala najmenšiu chuť rozprávať sa s ňou.

„Jane, môžeš ísť, prosím, otravovať niekoho iného?“ opýtala som sa jej. Zahrala, že je urazená a odcupkala ku Arovi. Myslím, že som ku nej mohla byť milšia, ale čo už.

Jane mu podala ruku a on sa len usmieval. Nechcem ani vidieť, čo si tam prečítal. Všetky Janine nudné myšlienky na jednom mieste... fúha, ten musí mať nervy.

„Gianna?“ zavolal ma Felix a ja som až podskočila. Už mi to ide na nervy! Vždy sa všade zjavia ako nejaký duch no nevadí.

Všetko by som zvládala lepšie, keby som sa neotočila. Myslím, že dostanem infarkt alebo niečo tomu podobné.

Výraz mojej tváre by som prirovnala ku teľaťu, ktoré čumí na nové vráta. Pomaly sa mi začali do očí tlačiť slzy. Slzy šťastia. Usmiala som sa a utrela si tie, ktoré sa pretlačili na povrch.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!