Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 8. kapitola


Femme au masque - 8. kapitola „Slečna Swanová.“ Slovo dobré ráno sa v tomto prípade niekde zabudlo. Len som ju zdvorilo oslovil. Aspoň som sa pokúsil dokonca aj o úsmev, ktorý, ako inak, odignorovala.

Edward:

„Alice, ja netuším, či ma tá ženská uvoľní z práce. Ešte som ani poriadne nezačal a už mám žiadať pár dní voľna? Kopne ma do zadku a ani sa za mnou nestihne zaprášiť.“ Už dvadsať minút jej nedokážem vysvetliť jednoduchú vec - nemám nárok na pár dní dovolenky.

„Edward, ty si zase musíš uvedomiť, ako mnoho to pre Esme znamená. Koľkokrát myslíš, že sa ešte budú brať,“ zachichúňala sa. Ja som pretočil oči. Každý boží rok si niekto z rodiny berie svojho partnera. Je pravda, že na svadbe Esme a Carlislea som ešte nebol. Zatiaľ som tvrdol iba na svadbách Alice s Jasperom a Rosalie s Emmettom. Je potrebné povedať, že aj to mi bohato stačilo. Taký humbuk som ešte nezažil. K tomu nechcem vidieť tvár fúrie, ak by som ju žiadal o dovolenie zúčastniť sa svadby mojich adoptívnych rodičov. Ona je iba schránka s kamenným srdcom a šťastie druhých jej smie byť ukradnuté. Dokážem si ju živo predstaviť. Najprv výsmech, potom vytreštené oči, rozšírené nosné dierky a v konečnom dôsledku para z uší.  Nie, ďakujem, neprosím. Radšej budem držať hubu a krok, takto sa to predsa hovorí.

„Ja rozumiem, ver mi, že by som tam chcel byť, ale moja šéfka je príšerná ženská. Sakra,“ zreval som, keď som nabral hydrant, ktorý neviem, kde sa zobral.

„Si v poriadku? Počula som náraz,“ strachovala sa Alice.

„Ja hej, ale moje auto asi nie. Zavolám, čau.“ Rýchlosťou blesku som odložil mobil do saka a vybehol z auta. Oboma rukami som sa chytil za hlavu a dúfal, že sa na mieste nezrútim. Nemal som ďaleko od infarktu, síce netuším, ako taký infarkt prebieha, ale zástavu srdca som mal určite. Moje nové auto dymilo. Čo sa mohlo stať, veď som iba ťukol. Kiežby tu bola Rose, tá by hneď vedela, čo robiť. Som chlap, ale autá sú pre mňa záhadou. Pokúsil som sa otvoriť kapotu za účelom, vyriešiť problém. Miesto toho som sa začal dusiť. Od motora sa šíril čudný pach. Mám tušenie, že prvý deň do práce prídem neskôr. Kde tu teraz zoženiem taxík?!

„Dobré ráno, Edward,“ ozval sa pri mne známy hlas. Sophie? Čo tu robí? Býva tu niekde? Zodvihol som hlavu jej smerom.

„Dobré ráno, Sophie. Čo ty tu?“ spýtal som sa s nádejou v hlase, že tu možno má niekde auto a ja ju požiadam o odvoz. No v tej chvíli sa k nám pridala fúria. Čo tu zas tá chce.

„Slečna Swanová.“ Slovo dobré ráno sa v tomto prípade niekde zabudlo. Len som ju zdvorilo oslovil. Aspoň som sa pokúsil dokonca aj o úsmev, ktorý ako inak odignorovala.

„Pán Cullen. Problémy?“ spýtala sa, ale skôr to znelo ako konštatovanie. Ani nie, len tu tak stojím a pozerám, aký krásny je deň. To som jej nepovedal, ale myšlienkam zabrániť nemôžem.

„Edward, Bella tu má auto. Ideme všetci jedným smerom, poď s nami,“ navrhla mi Sophie a my s fúriou sme mali rovnaký pohľad. Vražda! Nestačí, že s tou dlhonohou, sexy fúriou musím byť v jednej miestnosti, okrem toho ma s ňou chce nasačkovať do jedného auta.  Jediná vec, ktorá hrá v jej prospech, sú jej nohy, anjelská tvár, ale tie ústa. Bože, tie by som oblepil lepiacou páskou. Síce, ona by si našla aj iný spôsob, ako prskať jed okolo seba.

„Neviem, či to je dobrý nápad. Nerád by som slečnu Swanovú obťažoval.“ Ak chcem, dokážem byť aj celkom milý. Asi zo mňa bude profesionálny klamár. Mal som chuť kričať, aby ma  s ňou nezatvárali do tak malého priestoru.

„Ale aké obťažovanie. Belle to urobí radosť. Však, Bells?“ spýtala sa smerom k nej a mňa už vliekla k autu.

„Hej, hej. Radosť.“ Mal som chuť jej odseknúť, že som to počul, ale radšej som mlčal. Chcel som sa dostať do práce a iná možnosť tu nebola. Odťahovku  zavolám z práce, ak mi to pani dokonalá dovolí. Sadol som si poslušne dozadu a dopredu si sadla Sophie a xantipa za volant. Kde tu sú pásy. Xantipa a auto podľa mňa nejdú k sebe. Keby niet Sophie, idem radšej po vlastných.

Sakra! Musím sa spamätať, správam sa detinsky. Azda má fúria na to svoj dôvod, prečo sa tak správa? Nebodaj mala zlé detstvo, možno ju opustil chlap a ona je ťažký prípad feminizmu. Alebo sa len správa ako šéf. Mal by som jej dať šancu, pravdupovediac ju nepoznám. Dnes uvidím, aká je, i keď to bude pre mňa znamenať pár dlhých a hlavne nekonečných hodín.

„Si pripravený na prvý oficiálny deň v práci?“ prehovorila na mňa Sophie a tým prelomila trápne ticho, ktoré tu vládlo asi desať minút. Až teraz som si všimol, ako si ma moja šéfová prezerá v spätnom zrkadle. 

„Áno, neviem sa dočkať,“ povedal som po pravde. Je fakt, že sa teším na nové skúsenosti a znalosti, ktoré nadobudnem. Moja šéfka bola týmto priznaním zaskočená, ale nekomentovala to.

„Buď rád, od Belly sa určite veľa naučíš, je najlepšia vo svojom odbore. Nikto na ňu nemá.“ Sophie nešetrila slovami chvály na svoju priateľku. Ak ju ona uznáva, to znamená, že v nej musí byť niečo dobré. Sophie sa ukázala ako stelesnenie samotného dobra a keď v nej ona vidí pozitíva, skúsim ich nájsť aj ja.

„Ďakujem,“ povedala dojato fúria. Prekvapilo ma, že ju niečo takéto dokázalo dojať. Mám pocit, že ma ešte dokáže prekvapiť. Zvyšok cesty prebiehal mlčky, len z rádia sa ozývala tichšia hudba.                    

Po zaparkovaní v podzemnom parkovisku sa Sophie s nami rozlúčila. Ostal som len ja a ľadová kráľovná. Mlčky sme kráčali vedľa seba ani jeden z nás nemal potrebu prehovoriť. A pravdou je, že som nevedel čo povedať. Prišli sme až k recepčnej, ktorá na nás prekvapene hľadela.

„Kate, zapíšte ma a tiež aj pána Cullena. Od dnešného dňa pracuje pre našu spoločnosť, a preto sledujte jeho príchody a odchody. Prosím,“ požiadala a potom kráčala k výťahu. Ako poslušný psík som ju nasledoval. Po vstupe do jej kancelárie som si všimol, že tu ešte stále nie je stôl pre mňa.

„Prepáčte, ale ešte asi nedoniesli stôl. Zatiaľ vás požiadam, aby ste boli za mojim stolom. Prípad, ktorý budeme riešiť, už mám sčasti naštudovaný. Ak vám je teplo, sako si pokojne môžete dať dole. Tam je skriňa. Ak by ste chceli kávu, čaj alebo niečo iné, pokojne mi povedzte a ja požiadam Sophie.“ Na všetko som mlčky prikyvoval. Ona si šla zatiaľ zavesiť sako do skrine a ostala len v blúzke. Ja som sa posadil za jej stôl a čakal na prípad, ktorý mi predloží.

„Tu sú všetky spisy, ktoré mám k dispozícii, pokojne si ich prezrite a ja vám zatiaľ zhrniem, čo o prípade vieme.“ Opäť jedno prikývnutie. Na rýchlo som prebehol očami počet strán prípadu a keď som zbadal, že je to na dvadsaťpäť strán a nejaké fotky k tomu, mal som dosť. To má len zatiaľ? Koľko toho ešte bude?

„Stala sa dopravná nehoda. Šofér bol v podnapitom stave a zabil pri tej zrážke dve mladé ženy. Šofér vyviazol len s pár zraneniami. On tvrdí, že za tú nehodu môže auto, ktoré máte na tretej fotografii. Fotka nie je bohvieaká, pretože to bolo fotené mobilom, avšak vidno tam špz-tku. Podľa nej by sme mohli v prvom rade zistiť, komu to auto patrí. A to je práca pre vás, pán Cullen. Ja si tu sadnem a budem sa pozerať, ako dlho vám bude trvať zistiť majiteľa auta. Nejaké otázky?“ Sedel som, pozeral na ňu a klipkal očami. Na viac som sa v tomto momente nezmohol. Ona chce, aby som v tejto chvíli zistil majiteľa auta? Prečo neberie v úvahu fakt, že som tu prvý deň, nemám kontakty. Hádam si nemyslí, že dvihnem telefón, zavolám na políciu a oni mi s radosťou nadiktujú aj číslo rodného listu. Ona je vážne strelená. Mám taký pocit, že asi Jaspera budem potrebovať skôr, ako som plánoval.

„Nejaký problém, pán Cullen?“ opýtala sa ma a ďalej sedela s prekríženými nohami na koženej sedačke oproti mne. Bláznivá ženská, to som si opäť iba myslel.

„Nie, samozrejme, že nie, slečna Swanová,“ usmial som sa a už vytáčal číslo na Jaspera.

„Prosím, policajná stanica?“ Emmett, tak to mi už len chýbalo a k tomu jeho fórky.

„Daj mi Jaspera, prosím ťa, je to súrne.“ Chcel som, aby to znelo ako prosba, ale skôr to bol rozkaz.

„A ja ti nestačím?“ hundral do mobilu a mňa tým privádzal do zúrivosti. Ak by tu nesedela slečna nebezpečná, pokojne s ním budem na telefóne visieť aj pol dňa. 

„Neskôr ti zavolám. Som v práci a potrebujem na to Jasperovu pomoc, zavolaj ho, prosím ťa.“ Už som ku koncu vrčal a moja šéfka sa zasmiala. Netuším, čo ju tak pobavilo, ale aspoň sa usmieva.

„Edward, čo je také súrne, stalo sa niečo?“ Keby som mohol, určite sa mu posťažujem, teraz  však na to nie je vhodné miesto ani čas.

„Potrebujem čo najskôr zistiť majiteľa jednej špz-tky. Vieš to pre mňa urobiť?“ Môj hlas musel znieť určite naliehavo.

„Diktuj.“ Okamžite som mu nadiktoval dané čísla.

„Dokedy mám čas?“

„Už pred piatimi minútami bolo neskoro.“ Na nič nečakal a položil. A teraz čo? Mám čakať? Mám jej niečo povedať? Spýta sa ma ona? Bol som zmätený. Potom ma niečo napadlo, čo mi neobozrejmila.

„Slečna Swanová, môžem sa niečo opýtať?“

„Iste, počúvam,“ povzbudila ma.

„Nepovedali ste mi podstatnú vec ohľadom prípadu. Prečo ten opitý šofér tvrdí, že za tú nehodu môže to druhé auto, ktorému hľadáme majiteľa?“ Naozaj mi to nepovedala. Nechcel som vyzerať ako úplný tupec, ale prečo je o tom presvedčená? Verí jednému tvrdeniu?

„Dobrý postreh, pán Cullen. Čakala som, kedy sa na to opýtate. Pán Perry, to je majiteľ auta, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, tvrdí, že bol síce opitý a rútil sa stopäťdesiat kilometrovou rýchlosťou. No na druhej strane povedal, že to auto už bolo havarované a z miesta činu ušlo to druhé auto.  Stihol urobiť fotografiu a kým ju robil, narazil do auta tých dvoch žien. My musíme dokázať, že to, čo pán Perry tvrdí, je skutočne pravda.“

Konečne mi začal tento prípad dávať zmysel, stačilo mi obozrejmiť pár detailov a už som to chápal. Jedno však nechápem, prečo ten chlap fotil počas jazdy a nezastal.  Teoreticky to auto by mu ušlo skôr, akoby odfotil jeho špz-tku. Po desiatich minútach mi prišla smska od Jaspera, v ktorej stálo, že všetko, čo potrebujem vedieť, mám na maili. Je naozaj rýchly.

„Slečna Swanová, mohol  by som vás požiadať o váš notebook? Môj informátor mi poslal potrebné informácie na mail a rád by som si ich pozrel,“ požiadal som ju a ona prišla ku mne. Položila predo mňa notebook a okamžite som sa prihlásil do svojej schránky. Tak ako Jasper napísal, mail došiel, ale keď som ho otvoril, ústa mi spadli skoro až na podlahu. Nebol som schopný slova, pretože to, čo sa mu podarilo zistiť, bolo neuveriteľné. Uznal som za vhodné, aby to fúria videla na vlastné oči.

„Mohli by ste na chvíľku prísť a pozrieť sa na to sama? Prosím vás.“ Pomalým krokom prešla od okna ku mne a natočila si notebook k sebe. Po celý čas som sledoval ako sa zatvári a neubránil som sa šťastnému úškrnu, lebo jej sánka spadla tiež. Nakoniec sa nadýchla a začala čítať nahlas, aspoň to, čo bolo pre nás dôležité.

„Charles Lucky Luciano, vlastným menom Salvatore Lucania. Rodený talian, naturalizovaný Američan, ktorý sa narodil na Sicílii. Dva roky pracoval pre gamblera menom Arnold Brain Rothstein a pašoval pre neho alkohol. Neskôr si zo zarobených peňazí financoval vlastnú pašerácku prevádzku. V súčasnej dobe má pod palcom najväčšiu pašerácku prevádzku v New Yorku a každoročne podpláca politikov a všetkých členov polície, sumou štyri milióny dolárov. Bol už stíhaný vo viacerých prípadoch. V Hot Springs ho zatkli a aj jeho komplica Deweya za podnikanie s prostitúciou. Jeho právnici v Arkansase ponúkli úplatok generálnemu prokurátorovi Carlovi E. Baileyovi a dostal sa na slobodu. V Ríme ho zatkli za podozrenie z účasti pašovania narkotík, ktoré mal pašovať do New Yorku, ale po týždni ho pustili bez podania akýchkoľvek podplatkov.“

Keď si to zhrniem, vyplýva z toho fakt, že ten chlap je namočený v prostitúcii, obchode s drogami a gamblerstve. To tretie by ma ani tak nezaujímalo, ale tie prvé dva sú dosť podstatné. Ale ak doteraz vyšiel zo všetkého, ako ho chceme mi usvedčiť? Je to predsa úplne nemožné. Videl som v tvári mojej šéfky to isté. Tiež si lámala hlavu nad tým, ako toho mafiána dostať za mreže. Je to nemožné, jeho vinou bude sedieť vo vezení nevinný človek. Je pravdou, že sa previnil tým, že sadol za volant auta opitý a šiel rýchlo, ale jeho vinou nevyhasol žiaden život. Za to mohol ten hajzel.

„Pán Cullen, určite premýšľate nad tým istým ako ja. Toto vôbec nebude jednoduchý prípad a sama ešte neviem, ako ho dostaneme za mreže,“ povzdychla si a sadla do koženej sedačky. „Musíme zistiť presné úmrtie tých dvoch žien, tiež akou rýchlosťou išlo to druhé auto. Či náraz pána Perryho mohol spôsobiť úmrtie, alebo nie. Musíme sa chytiť aj tých najmenších detailov.“ Vedel som, že má pravdu, ale to sa ľahko hovorí, no ťažšie sa vykoná.  

„Takže prioritou číslo jeden je dokázať, že pán Perry je nevinný v zmysle usmrtenia dvoch žien, ale pána Luciana neusvedčíme. Má pod palcom všetkých,“ uvažoval som nahlas.

„Máte pravdu. Keby sa jednalo o mladého neskúseného človeka, ktorý sa hrá na mafiána, bolo by to jednoduché. Pred nami však stojí skúsený a ostrieľaný kriminálnik. Dalo by sa ho možno zastrašiť, ak by sme na neho šli psychologickou cestou alebo hrali hru, v ktorej by sme tvrdili, že aj na našej strane je pár vplyvných ľudí. On je húževnatý súper, ktorý sa len tak ľahko nenechá zastrašiť a obalamutiť. Neviem, či taktika hrôzy by na neho zabrala. Je samozrejmosťou, že všetci máme takzvanú Achilovu pätu, len treba prísť na to, akú má pán Luciano.“

Nikdy som si nepredstavoval, že táto práca bude až tak náročná. Nevedel som, do čoho idem, ale teraz už necúvnem. Čakal som smiešne prípady, kde sa súdia o dedičstvo alebo o deti, no ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo, že tu budem mať čo dočinenia s mafiánmi a gangstrami.

„Bells, je čas obeda, ideš?“ spýtala sa Sophie, len čo strčila hlavu do vnútra. Ani som si neuvedomil koľko je hodín. Je fakt, že keď človek pracuje, čas letí ako splašený.

„Dnes nie, mám tu kopec práce, ale vezmi pána Cullena. Určite je už hladný,“ povedala a venovala mi krátky pohľad. Je to skúška? Určite čaká, že sa postavím a odídem. Bude mi to potom vyhadzovať na oči, ale čo ak to myslí vážne? Keby som aspoň nebol hladný ako vlk, určite to odmietnem, ale teraz skutočne neviem.

„Ďakujem, ale rád by som ostal a pracoval na tom prípade s vami,“ odpovedal som a čakal na jej reakciu. Nič, chladná ako kus ľadu. Dokonca ani úškrn.

„Sophie, prosím ťa, požiadaj poslíčka, aby mi doniesol moje menu a nech nezabudne  na dvojitú tatársku omáčku. Minule na to zabudol.“ Dúfam, že sa zadrhne tým diétnym šalátom.

„A tebe, Edward?“ Mne? Veď ani netuším, čo tu majú.

„Vezmi mu to, čo mne, ale polovičnú dávku. Celé by to nezjedol,“ zasmiala sa fúria. No super. Nestačí, že budem do seba pchať nejaké smiešne výhonky a trávu, ešte mi nedopraje ani poriadnu dávku. Na to zabudni, slečinka.

„Poprosím plnú dávku, Sophie,“ usmial som sa a v očiach mal iskričky šťastia. Keď chce zo mňa králika, tak poriadneho.  Sophie zatvorila dvere a moja šéfka na mňa pozerala s vyvalenými očami. To ju prekvapil fakt, že si dám veľkú misu šalátu? Alebo čo má za problém?

„Pán Cullen, vy ste sa vôbec neopýtali, čo budem jesť a objednali ste si to isté? Neviete do čoho idete,“ smiala sa, ona sa naozaj z chuti smiala. Nevedel som, čo mám na to povedať, nechcel som ju uraziť pripomienkou na jej diétnu stravu, a preto som si radšej zahryzol do jazyka. Mykol som ramenami a čakal na ten zázrak, čo prinesie poslíček. Netrvalo to dlho a na dvere niekto zaklopal. Fúria sa postavila aj s peniazmi v rukách a poslíčkovi ich strčila do vrecka na košeli. Zaujímalo by ma či nechala aj tringelt, ale podľa výrazu poslíčka asi áno. Ten bol z fúrie úplne namäkko. Hlupák. Dvere zatvorila jemným kopnutím, pretože v rukách držala dve obrovské hnedé papierové tašky. Čo to má akože byť? Vyvalil som oči. Čakal som, že si sadne na sedačku alebo stoličku, ale ona nie. Prešla k oknu a otvorila ho dokorán a na široký parapet si sadla.

„Nie ste hladný?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím. Prikývol som, že áno a ona ukázala na miesto vedľa seba.

„Mám rada, keď sa môžem v pokoji najesť a nikto nepozerá na to, čo jem a koľko jem.  K tomu výhľad na park, no povedzte vy, môže byť niečo krajšie?“ Zasnene sa dívala von oknom. Kto tú ženu vymenil? Toto určite nie je moja šéfka. Mal som chuť vybehnúť za tým chlapom a zaplatiť mu, že mi tu nechal túto príjemnú pani. Otvorila tašku a vytiahla z nej štyri veľké plastové misy.

„Nechceli ste si vybrať, a preto dúfam, že máte rád hranolky, kuracie krídelka a hamburgery. Určite ste ma tipovali na nejaký smiešny šalát. Mám pravdu?“ Ako to vie? Vidí mi snáď do hlavy? Zahanbene som sklopil zrak a začal vyťahovať tie dobroty z tašky. Bože, tá ženská sa mi začína páčiť.

„Nič si z toho nerobte. Rada jem a našťastie to na mne nie je vidieť, ale nikdy nezjem úplne všetko. Čo sa mi zvýši, odnášam domov,“ usmiala sa a začala sa špárať v jednom s hamburgeri.

„Ja ich prerazím. Cibuľa. Koľkokrát im to mám opakovať,“ hundrala si popod nos a vtedy som si uvedomil, že je to moja fúria, ktorú nevymenili.

„Dajte ju sem, i tak sa nebudem s nikým bozkávať.“ Vypálil som bez premýšľania. Mal som sto chutí si nafackovať, ale nejako to nekomentovala a už mi prekladala cibuľu. Potom sme už iba mlčky obedovali. 



Osprevedlňujem sa za dlhé čakanie. Najprv som bola chorá a potom som nestíhala časovo. Pokúsim sa to napraviť. Dúfam, že ste ešte nezanevreli na túto poviedku a potešíte ma opäť krásnym komentárom. 

Len vďkava vám mám chuť písať a len vďaka vám je tu ďalšia kapitola. 

Vaša 9moncici9


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 8. kapitola :

 1 2   Další »
13. 1ajjka1
05.03.2013 [22:51]

úžasná kapitola Emoticon Emoticon rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

05.03.2013 [20:59]

zuzinecckaaAno, ano, vím, vím... Emoticon Moc se omlouvám, že jsem nekomentovala, jak jsem si slíbila, ale ve škole toho bylo dost a je toho stále dost, že sotva stíhám číst. Teď jsem jedním dechem dočetla až jsem a... Emoticon Emoticon
Tý jo, že by nám Bella měkla? Emoticon Netuším, co ty její změny nálad mají znamenat, přijde mi, že chce, aby byl Edík z ní neustále nejistý...
No, to že on je z ní paf, je úžasné. Ale když je poloupírka, tak se asi ani nedivím. Emoticon
Dneska asi komentář moc dlouhý nebude, za to se omlouvám, učení nepočká, ale rozhodně se těším na další, úžasnou kapitolu. Protože tohle jsem potřebovala. Normálně jsi mě nakopla k další činnosti Emoticon Emoticon
Takže šup šup, ať je tu co číst. A ještě něco - mě jako čtenářku jsi neztratila, i když to tak mohlo vypadat. Tvé povídky žeru, takže prostě... DALŠÍÍÍÍÍ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.03.2013 [9:03]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
skvelá kapitola... Emoticon
no som zvedavá ako to spravíš s tou svadbou Esme a Carlisla... Emoticon
už sa veľmi teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

10. kiki1
01.03.2013 [22:17]

kiki1Hm, Bella se to snaží Edwardovi co nejvíc ztížit a znepříjemnit. Za každou cenu chce, aby odešel a tak mu dává ty nejtěžší úkoly. Není to od ní hezký ale chápu to. Musí to být strašný být s ním v jedné místnosti a celou dobu nemyslet na nic jiného než na to, aby ho nezabila...
Nádherná kapitola, povídka mě moc baví a těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9.
Smazat | Upravit | 01.03.2013 [21:56]

Skvělá kapitola! Těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. DAlice
01.03.2013 [21:46]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. marcela
01.03.2013 [20:00]

Nádherná kapitola. Emoticon Líbí se mi,jak se Bella nenásilně mění.Myslím,že ještě Edwarda překvapí. Emoticon Emoticon Emoticon

6. UV
01.03.2013 [18:13]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Jana
01.03.2013 [17:56]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. denula
01.03.2013 [17:55]

Mna to fest bavi a.som zvedava na ich zblizovanie=) Ed je zlaty a ked zisti aka je Bella v skutocnosti asi odpadne,ako vidim,zvykla si na vonu=)))) tesim sa aj na to ako si Ed vsimne znamienko=))))))

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!