Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 12

Breaking dawn 01


Edward Voltury - 12V prvom rade ďakujem za všetky komentáre a práve preto, že ich bolo viac ako som očakávala pridávam ďalšiu časť. Pravidlo 5 komentárov platí aj naďalej... Prajem príjemné čítanie.

Pesnička - odporúčam vypočuť je nádherná...

 

12. KAPITOLA -

(Edward) - A vraj, že alkohol na upírov nepôsobí...

(Bella) - Nečakaná správa

 

Pohľad: Marcus

„Felix, ako veľmi máš Edwarda rád?“ opýtal som sa a na tvári sa mi objavil víťazoslávny úsmev.

Zatiaľ mi všetko vychádzalo a tie oslavy Arových narodenín mi v tom len pomôžu.

„Ako to myslíte?“ opýtal sa Felix zmetene.
„Myslím to tak, či by si bol ochotný spolu s Demetrim doručiť tento list,“ podal som mu bielu obálku, „Edwardovej manželke.“

Felix vytreštil oči a na chvíľu sa mi zazdalo, že mu vypadnú.

„Prečo? Teda, čo je v tom? Prečo ja?“ sypal otázky jednu za druhou.
„No... Je to tak, že sa už nedokážem na Edwarda pozerať. Vôbec sa mi nepáči, čo s ním môj brat robí a viem, že vy dvaja s Demetrim ste rovnakého názoru. Takže by nebol problém, ak by sme Bellu trocha postrčili smerom, kde sa nachádza jej láska.“

„To myslíte vážne?“
„Smrteľne!“
„Aro o tom vie?“
„Samozrejme že nie. On nedovolí aby sa Edward rozpamätal na jeho terajší život. A ja verím, že keď Bellu uvidí spomenie si a ak nie, nič tým nestratíme. Zatiaľ sa o tomto Aro nesmie dozvedieť. Dokážeš to udržať v tajnosti? Pre Edwarda?“
„O tom nepochybujte. Veľmi rád splním vaše želanie.“

Uklonil sa a spolu s obálkou odchádzal preč.

Nikdy som k Felixovi alebo Demetrimu necítil ktovieakú dôveru, ale viem že ma nesklamú. Ich snaženie ohľadom Edwardových spomienok ma v tom naposledy iba utvrdilo. A ak môj plán víde, Edward odtiaľto odíde a pevne dúfam, že ešte pred tým Ara pošle na druhý svet!


Pohľad: Edward

„Tak čo ideme?“ opýtal som sa Heidy, ktorá po celodennom presviedčaní súhlasila s večernou prechádzkou.

Po mojom menšom pamäťovom výpadku včera večer sa mi všetci vyhýbali. Neviem prečo. Urobil som niečo? Keby som nemal úplne okno...

„No čo už s tebou. Poďme.“

Vyšli sme z hradu a prechádzali sa po uliciach večerného mesta. Všetko bolo také dokonalé.

„Čo som včera urobil?“ opýtal som sa po dobrej polhodinke mlčania.
„Ty? Prečo by si mal niečo urobiť?“
„Ja neviem... Všetci sa mi vyhýbajú...“
„Nech ti ani nenapadne, že je to tvoja chyba,“ vyletela na mňa, „proste len nemajú svoj deň. To sa môže stať každému nie?!“
„Jasné. A čo ty? Prečo si taká?“
„Aká?“ opýtala sa.
„Iná,“ povedal som a pri tom som ju chytil za ruku.
„Čo sa včera stalo?“
„Nič.“

Dych sa jej zrýchlil. Vedel som že klame, ale ako z nej dostať pravdu?

„Prečo mi klameš?“
„Neklamem!“

„Dobre,“ otočil som sa a odchádzal preč.
„Edward, prosím ťa,“
„Ja ti neverím,“ zašepkal som,

Vracal som sa späť do hradu, ale Heidy som nechal stáť na ulici. Už ma nebaví stále počúvať: Nič si neurobil. To nie je tvoja chyba. Nič sa nestalo. Neklamem ti.

No to určite. Tak prečo sa potom takto správajú?

Pred vchodom som prudko zastavil. Veď mám ešte celý večer.

Otočil som sa smerom, kde viseli na budovách pútače s názvami, ktoré sa mi teraz nesmierne hodili. HOSTINEC!

Kto vie, či na mňa bude pôsobiť alkohol. No za skúšku nič nedám.

„Kto to je? Preboha, je taký krásny!“ ozývalo sa celým hostincom len čo som vošiel dnu.
„Asi to nebol najlepší nápad. Pútať takú pozornosť, ale keď som už tu...“

„Čo si dáte mladý pán?“ opýtala sa barmanka za pultom.
Pozrel som sa čo všetko tam má.
„Čo by ste mi odporučili?“
„No... ja neviem...“ zakoktala sa.

Mierne som sa usmial, ale nanešťastie malo to presne opačný účinok ako som chcel – skoro odpadla. Niežeby som bol taký strašidelný. Srdce sa jej rozbúchalo ako o preteky a nebola jediná.

Všetky dievčatá si o mne čosi šeptali dokonca aj dámy niektoré mali po 40.

Dobre priznávam bol to zlý nápad sem prísť!

„Dajte mi whisky,“ povedal som napokon.
Barmanka bola zdá sa ešte stále v šoku. Lebo len stala a zízala na mňa.
„Whisky,“ zopakoval som.

Tentoraz sa už spamätala. Naliala mi a ja som to do seba hravo hodil.

Bolo to príšerné! Horšiu vec som ešte nepil. No je to trošku hlúpe vyjadrovať sa k tomu, keďže ja pijem len krv.

Ale svoj účel to splnilo. Cítil som sa tak inak. Akoby sa všetky problémy stratili, ale bol to len prchavý pocit. O chvíľu som sa cítil tak ako pred tým.
„Nalejte mi ešte,“ poprosil som.
„Počkajte, ja nemám peniaze.“
„To nevadí,“ odpovedala.

Keď nevadí tak nevadí. Nebudem sa háďat.

Neviem koľko krát som do seba tu odpornú whisky ešte dostal, ale posledné čo som si ako tak pamätal, bol môj rozmazaný pohľad a popletený jazyk.

„Ešte,“ povedal som asi 10 krát.
„Už stačí,“ ozval sa ktosi pri mne.
Otočil som sa na tú osobu.
„Jane, čo tu robíš?“ opýtal som sa prekvapene.
„Čo tu ja robím? Čo tu ty robíš?! Vieš ako som sa o teba bála!“
„A prečo si sa bála? Veď ja som tu,“ odpovedal som.
„Veď práve. Ideme!“ zavelila.

Schmatla ma za ruku a spolu sme sa postavili. Moja rovnováha bola totálne v rit... No teda v zadku. Takže sa mi podarilo párkrát sa zatackať. Vonku na nás čakal Lucas. Pripadal mi ako bodygard. Ako keby som ja potreboval ochranku!

Cez oboch som si prevesil ruky a tak ma vliekli až do hradu. Pri tom si celý čas mrmlali:
„Môžu sa vôbec upíri opiť?“

Pohľad: Bella

„Tak pochváľ sa, ako sa ti darí?“ opýtala som sa Jacoba.

V mojej izbe bolo príjemné teplo a Jacobovo telo, ktoré ma z pohrebu celý čas zohrievalo v objatí sa teraz rozvaľovalo na mojej posteli.

„Ja som sa pripútal,“ vyletelo z neho.
Mierne mi spadla sánka.
„Pripútal? A ku komu?“
„K jednému dievčaťu z našej školy. Volá sa Mia.“
„To je skvelé a ona?“
„Párkrát sme sa už stretli. Myslím ako oficiálne. Neviem si pomôcť, ale niekedy ju sledujem z lesa. Nemôžem z nej spustiť oči.“
„Máš ju veľmi rád,“ prisviedčala som.
„Bella, ja ju milujem. Len bude to trocha problém keďže som to, čo som.“
„Myslíš, že by ťa mala rada menej keby vedela, že si vlkodlak?“
„Ja neviem... Nemienim jej to prezradiť. Aspoň zatiaľ.“
„Ty si ale trdlo.“

Zodvihla som vankúš a poriadne ho s ním udrela.

„Ty sa chceš biť?“ zasmial sa a o chvíľu už perie po celej izbe.
„Dobre, dobre to stačí,“ snažila som sa brániť rukami, keďže som už nemala po ruke žiaden schopný vankúš.
Jake odhodil ten svoj a opäť si ma schoval do náručia.

„Prepáč.“
„Za čo sa ospravedlňuješ?“ opýtala som sa zmetene.
„Nebolo veľmi vhodné spomínať Miu, keď...“
„Nie, to je v poriadku,“ prerušila som ho, „som šťastná, že si šťastný.“
„Ale na našom vzťahu to nič nemení. Vždy som tu pre teba, ako dobrý priateľ.“

Pevnejšie som sa k nemu pritúlila.

„Ako ti je?“
„Ako mi asi môže byť?!“
„Je mi to ľúto. Neviem si predstaviť žeby som stratil Miu. Asi by som zomrel.“
„Aj nad tým som už rozmýšľala,“ vyletelo zo mňa.

Jacob skrčil nos. Najskôr som si myslela, že to bolo pre moju odpoveď, no ani nie o sekundu sa vzpriamil do útočnej pozície a mňa stiahol ku sebe.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa celá roztrasená.
„Pijavice,“ vyhlásil a odvádzal ma na chodbu.
„Nezabudol si dúfam, že tu bývajú okrem mňa samí upíri?!“
„To je niekto iný, prichádzajú...“

„Bella?! Ozval sa zdola Alicin hlas.
„Áno?“ zakričala som späť.
„Ostaň hore a v žiadnom prípade sem nechoď. Jacob dúfam, že sa o ňu postaráš.“
„Čo sa dej...?“
„Samozrejme,“ odpovedal na to Jacob a tým prerušil moju otázku.
„Bella, pôjdeme do izby,“ znelo to skôr ako rozkaz, než prosba.

Pohľad: Alice

Vyšli sme pred dom a čakali až k nám tie beštie prídu. Síce som tušila že nám, ani Belle nechcú ublížiť, nemohla som byť pokojná. Stále častejšie sa mi vo víziách objavovala Edwardova tvar. Nechápem to! Ťažko sa mi to priznávalo, ale je mŕtvy. Tak prečo ho stále vidím?!

„Nechcú bojovať,“ oboznamovala som so situáciou, „prišli nám len niečo odovzdať, tuším list!“
„Si si istá?“ opýtala sa Rosalie.
„Som!“

Z lesa sa k nám upiriov rýchlosťou prihnali dve postavy.

Felix a Demetri.

Mala som sto chutí roztrhať ich na malé kúsočky a tie potom po jednom opekať nad ohníčkom z ich vlastných kostí! Z Bellinho rozprávania si dobre pamätám, že v ten deň tam boli aj oni!

„Neprišli sme bojovať!“ povedal Demetri.
„Toto posiela Marcus,“ Felix natiahol ruku s bielou obálkou.
Tiež som sa natiahla aby som mu ju zobrala, no on ju v poslednej chvíli stiahol späť.

„To nie je pre teba.“
„Tak pre koho?“ zavrčala som.

Jasper podišiel ku mne a položil mi ruku na pás.

„Pre Bellu,“ povedal a obzrel sa smerom k domu.
„Ja jej to odovzdám,“ ponúkla som sa a znova som natiahla ruku.
„To nemusíš. Vezmem si ho sama,“ ozval sa hlas za mnou.

Celu ma zamrazilo.

Bella pricupitala k Felixovi a vytrhla mu obálku z ruky.
Ten malý zablšený zradca pribehol tiež a hneď sa začal ospravedlňovať, ako keby to bolo na niečo dobré: Prepáč, nemohol som ju zadržať.“

Pohľad: Bella

Otvorila som obálku a prečítala obsah.

Pozvánka

Je mi veľkým potešním pozvať Vás Isabella Cullenová aj s Vašou rodinou na oslavu Arových narodenín, ktorá sa koná presne o týždeň. Dúfam, že nás poctíte Svojou návštevou a spoločne zabudneme na staré nepríjemnosti.


S pozdrevom Marcus Voltury


PS: Bella, je veľmi dôležité aby si prišla. Prosím neber to v zlom. Musím sa s tebou porozprávať a toto je vhodná príležitosť. Príď čo najskôr.

 

Ako sa vôbec opovažuje, poslať mi niečo také. Po tom všetkom, čo mi urobili. Čo urobili Edwardovi. Nikdy tam neprídem aj keby sa mali poskladať do kocky!

 

11. Kapitola - 13. kapitola

Moje shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 12:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!