Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 36. kapitola

11.04.2011 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 7244×

36. kapitola

Edward:

Prišiel som na skúšku a oprel sa o pódium. Čakal som na Júliu. Vtedy režisér zavelil, že začíname. Pribehol som rýchlo k nemu.

„Júlia nám ešte nedorazila,“ povedal som s úsmevom.

„Júlia sa dnes ospravedlnila. Zvláštne, že vám to hovorím ja. Ste manželia,“ povedal s úškrnom a ja som sa cítil, akoby som dostal facku. Alice ku mne priskočila a usmiala sa. Myslela na samé somariny.

„Vieš, kde je Bella?“ opýtal som sa zlostne.

„Potrebovala niečo vybaviť a ja som jej požičala auto. Nevyvádzaj,“ usmiala sa, no mne do smiechu nebolo. Vŕtalo mi hlavou, kde mohla ísť a prečo mi to nepovedala. Začala sa skúška a namiesto Júlie tu bola náhradníčka. Režisér poslal pre Brigitu. Hneď ako sa zjavila, niečo mi nesedelo. Prihlúplo sa usmievala. Podišla ku mne. V jej myšlienkach som sa nevyznal.

„Blahoželám,“ šepla a usmiala sa.

„Ďakujem. K čomu?“ opýtal som sa šeptom, lebo bežala scéna.

„Ako k čomu?“ zarazila sa. V jej mysli som videl Bellu a nemocnicu.

„Brigita, k čomu mi blahoželáš?“ opýtal som sa hlasnejšie.

„Rušíte skúšku, pán Cullen,“ ozval sa režisér nahnevane. Sklopil som hlavu. Vtedy sa k nám primotala Alice.

„Prestaň s tým.“

„Chcem vedieť, čo sa tu deje,“ šepol som tak, aby to počula len moja sestra. Stále som preskúmaval Brigitinu myseľ, no tá si dookola omieľala, že sľúbila Belle, že bude ticho a prečo mi to ešte Bella nepovedala, ale ja som stále nevedel, čo mi mala povedať. Pritlačil som sa trocha k Brigite.

„Brigit? Čo sa deje? Povedz mi to,“ šepol som zvodne, no ona sa nahnevane otočila.

„Nič ti nepoviem!“ štekla a jej myseľ v tom istom okamihu vyštekla niečo iné: Bella je tehotná.

Zalapal som po vzduchu a v sekunde som bol pred telocvičňou a Alice pri mne.

„Bella je tehotná?!“ dostal som zo seba. Alice sa zatvárila, akoby som ju nachytal na čerešniach.

„Išla do nemocnice, aby jej to Carlisle potvrdil. Chcela ťa prekvapiť. Vieš aká bude sklamaná, že to už vieš,“ nariekala.

„O čom to hovoríš? Ja predsa nemôžem...“ Na to do mňa Alice silno strčila.

„Povedala, že je tvoje a s nikým iným nebola a ak to čo i len na sekundu spochybníš, si mŕtvy. Rozumieš?“ Alice na mňa zavrčala a ja som v tej chvíli nevedel, či neodpadnem. Upíri najskôr odpadnúť nemôžu, no bál som sa, že budem prvý. Zhlboka som sa nadýchol.

„Bella je tehotná?“ opýtal som sa znova. Alice prikývla. Pocity sa vo mne totálne zmiešali. Rozbehol som sa k autu a Alice ma schmatla za ruku.

„Edward, choď na skúšku a upokoj sa,“ šepla. Nedokázal som myslieť. Vrátil som sa tam, ale nedokázal som sa vnímať okolie. Režisér veľmi skoro pochopil, že je Rómeo trocha indisponovaný a ukončil skúšku skôr. Stál som pri aute a v jedinej sekunde som sa rozhodol urobiť to najdôležitejšie.

Bella:

Šoférovala som domov. Cerlisle mi urobil všetky potrebné vyšetrenia. Bola som tehotná a v peňaženke som o tom mala dôkaz v podobe rozmazanej fotky z ultrazvuku. Hovoril, že je dieťatko chránené nejakým obalom, a preto ho dobre nevidno, ale mne stačilo už vedomie, že je tam a je mu tam dobre. Keď som si vzala Edwarda, rozlúčila som sa s myšlienkou, že môžem byť niekedy matkou. Ten pocit, ktorý ma teraz zalieval, bol neopakovateľný. Pochopila som, že raz by som po tom zatúžila a bola som šťastná, že sa to stalo. Carlisle má z môjho tehotenstva obavy. Bojí sa, že nebude prebiehať všetko normálne, a preto mi navrhol aj inú možnosť. Až dnes som pochopila tú otrepanú frázu o materských citoch a materskej láske. Keď mi môj svokor navrhol aj alternatívu potratu, vošla do mňa taká zlosť, že môže byť šťastný, že je upír, lebo inak by bolo po ňom.

Zastavila som pred domom a začala uvažovať, ako to poviem Edwardovi. Veľmi som sa bála jeho reakcie. Bála som sa, že ma bude podozrievať z nevery. Ak mi aj uverí, bude ho chcieť? Ktorý sedemnásťročný chalan by chcel byť otcom. Nedokázala som vystúpiť z auta. Doľahli na mňa obavy. Mám strach ísť povedať vlastnému manželovi, že čakám jeho dieťa. Chvíľu som len sedela, keď sa zrazu celé auto zatriaslo. Zľakla som sa a rýchlo otvorila dvere. Stál tam Emmett a dobre sa bavil na mojej vyľakanej tvári.

„Čo robíš?“ zasyčala som.

„Ja? Čo robíš ty? Sedíš tu už desať minút. Chceš môjmu bratovi ujsť alebo si niečo vyviedla?“ uškrnul sa.

„Edward je doma?“ šepla som.

„Rómeo je doma, ale Júlia vraj na skúške nebola.“ Pretočila som oči a vzala si kabelku. Šla som opatrne k domu a otvorila dvere. Emmett mi bol v pätách. Dole schodmi zbehla Rose a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.

„Dozvedel sa to z Brigitinej hlavy a tak mu to Alice povedala. Je mi to ľúto. Necháme vás osamote,“ povedala Rose a schmatla Emmetta za rukáv.

„Ako zareagoval?“ opýtala som sa so strachom. Rose sa na mňa rozpačito pozrela a potom sklopila zrak. Rýchlo zmizli za dverami. Nervózne som sa obzrela a začala šliapať po schodoch do našej izby. Keď mi nebude veriť alebo ma vyhodí, pôjdem do rezervácie, hnalo sa mi hlavou. Opatrne som otvorila dvere. V izbe bola tma a tak som začala hmatať po stene, aby som našla vypínač. Moju ruku vtedy chytila iná. Bola ľadová. Nepovedal ani slovo, len ma odviedol k posteli a posadil ma na ňu. Moje oči sa prispôsobovali a tak som postupne začala v tej tme rozoznávať obrysy, no aj tak som nič nevidela.

„Edward,“ šepla som. Vážne som nevedela, čo to má znamenať. Nevedela som, či sa hnevá alebo nie. Prečo je tu taká tma a čo chce urobiť? Napadali ma bláznovstvá, keď sa zrazu zapálila sviečka v rohu izby. V sekunde pri mne kľačal Edward. Chytil ma za ruky. Na jeho tvári nebolo vidno žiadnu emóciu. Bol ako kamenná socha.

„Chceš mi niečo povedať?“ povedal tak zamatovo a nežne, až som na neho prekvapene vyvalila oči.

„Áno. Ja som dnes bola v nemocnici za Carlislom. Ja som...“ Schmatla som kabelku a vytiahla tú malú fotku. Chvíľu som sa na ňu dívala a potom som mu ju trasúcou rukou podala. Edward ju vzal a prebehol po nej pohľadom. Jeho oči stmavli. Mohla som len hádať, čo cíti. Tmavé oči značia emócie, len neviem či dobré alebo zlé. Pozrel sa mi do očí a čakal, až to poviem.

„Som tehotná, Edward,“ pípla som tichučko. Pozeral mi do očí a pár sekúnd sa ani nepohol.

„Zopakuj to,“ šepol. Zhlboka som sa nadýchla a samovoľne sa mi z očí začali kotúľať slzy. Edward mal ruky na mojich kolenách a pár z tých horkých sĺz mu padlo na ruku.

„Som tehotná,“ povedala som ráznejšie. Edwardove ruky rýchlo zmizli a ja som sa vydesene postavila.

„Edward!“ zastonala som priestorom. Celé vnútro sa mi bolestne stiahlo. Začínala ma pohlcovať panika. Vtedy sa na mňa zozadu pritlačilo chladné telo a predo mnou sa objavila veľká škatuľa. Okamžite som sa otočila a hľadela som do tých najkrajších očí na svete. Edward sa zvláštne usmieval, no keď zbadal môj výraz, schmatol ma na ruky a usadil sa so mnou na posteľ.

„Bella, si v poriadku?“ šepkal, keď mi otieral slzy. Skočila som mu okolo krku a pritisla sa k nemu na doraz. To isté urobil aj on a zovrel ma pevne v náručí.

„Zbožňujem ťa,“ šepol zastrene.

„Bála som sa, že budeš nahnevaný,“ zavzlykala som mu do košele. Edward sa tlmene zasmial. Jemne sa odtiahol.

„Som ten najšťastnejší a najzamilovanejší tvor na planéte. Ja som sa bál, že sa budeš hnevať ty,“ šepol.

„Ja? Prečo by som sa mala hnevať ja?“

„Lebo som ti urobil dieťatko. Ani jeden z nás s tým nepočítal. Teraz som šťastný. Budem otcom. Neviem sa z toho spamätať. Nedokážem sa na nič sústrediť. Cítim sa až vinný, že mám z toho takú radosť a pritom to pre teba môže byť nebezpečné,“ povedal a hneď ma schoval späť v náručí.

„Ja sa neviem dočkať. Tiež som šťastná,“ šepla som. Edward ma nežne bozkával. Odtiahla som sa a pozrela na tú škatuľu.

„Čo to je?“

„Darček.“ Môj manžel sa uškrnul a podal mi ju. Otvorila som ju a bola som veľmi prekvapená. Boli tam detské hračky a malé vecičky. Na vrchu bola malá zamatová škatuľka a v nej retiazka so srdiečkom. Na druhej strane bolo napísané: Milujem ťa. Usmiala som sa na manžela a nežne mu pošepla: „Milujem ťa.“ Zasmial sa.

„Chcel som ti kúpiť nejaký darček, a keď som šiel okolo detského obchodu, neodolal som.“ Previnilo sa usmial.

35. kapitola - 37. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 36. kapitola: