Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 28. kapitola

16.03.2011 (10:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 7544×

Bella:

Stretla som Alice na chodbe.

„Edward ťa hľadá,“ povedala som automaticky a vrátila sa s ňou do telocvične. Nikde sme ho nevideli. Alice sa zhlboka nadýchla a ja som sa na to rozosmiala. Vetrila ako môj brat, keď je vo vlčej podobe. Usmiala sa a viedla ma za pódium do zákulisia. Prešli sme okolo opony a mne takmer vypadli oči. Na mojom manželovi visela Brigita a pobozkala ho. Vôbec sa nebránil. Najprv som stuhla v nemom úžase, no potom ma namiesto ľútosti, či strachu, naplnila zlosť. Cítila som, ako sa rozlieva z môjho srdca až do končekov prstov. Edward sa otočil a nechápavo na mňa pozrel. Stála som s otvorenými ústami. Alice vedľa mňa tiež stuhla a v snahe zachrániť situáciu sa rozpačito zasmiala. Vtedy k nám zozadu pristúpil režisér.

„Pán Cullen, ešte ste neodišli? To je skvelé. Potrebujem s vami ešte prebrať kostým na poslednú scénu. Poďte aj vy, Alice,“ povedal s úsmevom. Alice šla automaticky za ním a ja som tam stále stála a pozerala na manžela.

„Bella, len mi blahoželala,“ šepol nevinne a pristúpil bližšie.

„Blahoželala ti s perami na tvojich perách,“ štekla som. Edward sa na mňa prekvapene pozrel.

„Bella...“

„Pán Cullen!“ zakričal režisér. Edward okolo mňa prebehol.

„Počkaj pri aute, zlatko,“ šepol naliehavo a utekal za režisérom. Nahnevane som vyšla von a sadla som si do auta. Strčila som kľúče do zapaľovania a auto s hrmotom naštartovala. Z pod kolies mi odletelo niekoľko kameňov. Tá zlosť ma totálne nabudila. Ručička sa už blížila k sto tridsiatke a takmer som minula odbočku do rezervácie. Prešla som na rozbitú cestu, ale ani tu som auto nešetrila. Zaparkovala som pred našim domom.

Vošla som dnu. Bolo odomknuté, ale nikto doma ešte nebol. Vybehla som do svojej izby. Na posteli bol otvorený kufor, presne tak, ako som ho tu nechala. Bola som tak príšerne nazúrená, že ma ani nenapadlo ďalej sa baliť. Namiesto toho som sa hodila vedľa svojej batožiny na posteľ. Stále sa mi v hlave opakovala scéna, ako sa tá blondína pritláča na môjho muža. Ani som netušila, aká som žiarlivá.

Dočerta, aká žiarlivosť, veď sa bozkávali, blyslo mi hlavou.

Trucovito som zatínala päste a spriadala plány, ako mu to spočítam. Po asi hodine uvažovania ma začala opúšťať zlosť a ja som si začala uvedomovať, že som to možno vážne len zle pochopila. Veď čo som vlastne videla? Edward stál ako drevo a ona mu skočila okolo krku a letmo ho pobozkala na pery. Prečo mi potom klamal, že ide za Alice? Možno ma nechcel len rozrušovať.

Na každú otázku, ktorú som si položila, som vedela celkom príznačne odpovedať. Veď poznám Edwarda. Nechcel so mnou ani spať, kým si ma nevezme. Trocha ma to upokojilo, a tak som sa konečne zdvihla z postele. Na príjazdovej ceste zarachotilo Jacobovo auto. Zbehla som dole a oprela sa o zábradlie. Dvere sa otvorili a v nich bol Billy. Mala som chuť priskočiť k nemu a objať ho. Billy ale zmeravel. Okolo neho sa pretiahol Jacob a nechápavo sa na neho pozrel.

„To budeš v tých dverách až do večera?“ opýtal sa pobavene. Pobehol ku mne a rýchlo ma pobozkal na líce.

„Čo tu robíš?“ šepol Billy.

„Prišla som si po veci a chcela som ťa vidieť. Zbalím sa a idem,“ šepla som a otočila som sa k odchodu. Oči mi už vlhli, a tak som sa radšej na Billyho nedívala.

„Bella?“ oslovil ma zrazu. Zarazene som sa obzrela. Chvíľu mi hľadel do tváre, a potom som v jeho očiach zazrela rovnakú vlhkosť ako v mojich.

„Bella, čo sa stalo, už sa nedá zobrať späť. Si moja dcéra.“ Podišiel bližšie a chytil ma za ruku. Okamžite som k nemu padla na kolená. Pohladil ma po tvári.

„Nepredstaviteľne sa na teba hnevám, ale vybrala si si, a tak nemám na výber ja,“ povedal smutne. Zľakla som sa a už som sa neudržala. Začala som usedavo nariekať.

„Jacob, dones to,“ zakričal Billy a Jacob hneď dobehol s nejakými papiermi. Billy mu ich vzal a podal mi ich.

„Môj svadobný dar,“ povedal a pohladil ma po vlasoch. Nechápavo som vzala niekoľko zažltnutých stránok a prebehla po nich pohľadom.

„Čo to je?“ opýtala som sa zmätene. Pochopila som, že ide o listy vlastníctva k nejakému domu.

„Je to list vlastníctva k domu tvojho otca a matky,“ šepol dojato.

„To nie je možné. Hovoril si, že si ho predal, keď som sem prišla. Veď moja výchova a škola stála veľa peňazí a...“ nedopovedala som to, lebo mi to náhle došlo. Billy ten dom nepredal a peniaze, ktorými ma podporoval, šli vždy z jeho vrecka. Schovala som hlavu do dlaní. Bola som dojatá a šokovaná zároveň. Vrhla som sa na Billyho. Sadla som mu na kolená a schúlila som sa mu v náručí ako vtedy, keď som mala desať a on ma utešoval a utieral mi slzy, keď som plakala za mamou a ockom. Teraz to robil znova a plakal so mnou.

„Bella, v tom dome sú tvoje korene. Nemohol som ho predať a teraz je tvoj. K tým pijaviciam by som ťa navštíviť nešiel, ale do domu tvojho otca za tebou prídem vždy, keď ma budeš potrebovať, alebo mi budeš chýbať. Tí upíri nemôžu povedať, že som ti nič nedal.“

„Ty si mi dal úplne všetko, Billy,“ šepla som a máčala mu bundu slzami. Hladil ma po chrbte. Jacob tam stál a díval sa na nás. Jemne sa usmieval. Mala som pocit, že aj môj neotrasiteľný braček je pekne na mäkko. Po chvíli sa k nám nahol a objal nás.

„Tak, Bella, už si zbalená?“ opýtal sa.

„Ešte nie. Vlastne ma napadlo, že tu dnes zostanem,“ šepla som. Billy strelil pohľadom do mojich očí.

„Stalo sa niečo? Ublížil ti nejako ten upír?“ štekol Billy.

„Billy, ten upír je môj manžel a volá sa Edward. Chcem len byť chvíľu s vami. Niečo vám uvarím a zajtra pôjdem do školy. Po škole si prídem dobaliť veci a vrátim sa k manželovi,“ povedala som bezstarostne.

„Tak tej prísavke zavolaj, že zostávaš, aby nás tu neprepadli,“ povedal Jacob a podal mi mobil. Číslo som našla rýchlo. Mal ho uloženého ako Bellina pijavica. Mobil nestihol ani zazvoniť.

„Jacob, je tam Bella?“ opýtal sa Edward okamžite. Trocha ma pobavilo, že sa ani nepozdravil.

„Som doma,“ šepla som.

„Nie, nie si. Doma si tu!“ povedal naliehavo. Potom, akoby si uvedomil, že na med chytí viac múch než na ocot, úplne zmenil tón.

„Bella, miláčik, príď domov. Prosím,“ šepol.

„Dnes zostanem tu a stretneme sa v škole,“ povedala som rázne. Jacob zodvihol obočie. Edward bol chvíľu ticho.

„Bella, ja som s Brigitou nikdy nič nemal a ani ju nechcem. Na celom svete existuje len jeden človek a jedna žena, ktorá ma dokáže uchvátiť. Bella, ona mi fakt len blahoželala. O nič viac nešlo,“ šepol strápene.

„O tom sa porozprávame zajtra,“ povedala som rázne a zložila.

Papiere od domu som si pritisla k hrudi a sladko sa usmiala na Billyho. Dnešný večer bol jednoducho úžasný. Rozprávali sme sa a doberali si Jacoba. Môj otec na mňa vždy zvláštne zazeral a videla som na ňom, ako sa v ňom bije láska ku mne a nenávisť k upírom. Keď som už neskoro večer zapadla do izby, poskladala som do kufra ešte pár vecí. Už som sa chystala uložiť na spánok, keď mi Jacob zaťukal na dvere a strčil dnu hlavu.

„Volal ti Edward. Povedal som mu, že už spíš.“ Natiahla som k nemu ruku, aby mi podal mobil. Jacob mi ho strčil do ruky.

„Nieže mi ho tými medovými rečami zalepíte,“ uškrnul sa a zavrel za sebou. Zavolala som svojmu manželovi. Nesklamal a do telefónu zavrčal:

„Baví ťa provokovať ma!“ štekol.

„Ja ťa provokujem?“ opýtala som sa pobavene.

„Bella, prepáč. Jacob povedal, že už spíš. Tvoj brat ma dnes pekne vytáča. Volal mi už asi päťkrát,“ povedal už uvoľnenejšie. Prekvapene som otvorila ústa.

„Čo chcel?“

„Priviesť jedného upíra do stavu totálneho zúfalstva,“ pošepol Edward trocha zahanbene.

„Nerozumiem.“

„Chcel som vedieť, či si v poriadku. Zaujímalo ho, čo sa stalo. Len som povedal, že som ťa nahneval a tvoj brat to využil. Dobre sa na mne bavil. Vraj musím byť skvelý manžel, keď si odo mňa ušla už po týždni,“ povedal zahanbene. Začali mi mykať kútiky úst. Viem si živo predstaviť, čo všetko mu môj brat narozprával. Jacob sa v podobných situáciách vyžíva.

„Edward, len som chcela byť chvíľu s mojím otcom a bratom. Bolo mi skvele. Zajtra sa uvidíme,“ šepla som.

„Najradšej by som dobehol do rezervácie a uniesol ťa odtiaľ oknom niekde veľmi ďaleko.“ Zasmiala som sa.

„Naozaj? Kam by si ma vzal?“

„Vzal by som ťa do náručia a odniesol ťa na lúku. Vonku je teplo. Si moja manželka a ja by som si to dokonalo vychutnal,“ pošepol zastrene. Jeho hlas bol drsnejší.

„Chceš ma?“ opýtala som sa laškovne.

„Veľmi,“ zavrčal.

„Budeš to musieť vydržať do zajtra. Potom budem len tvoja a dám ti, čo budeš chcieť,“ povedala som nežne.

„Úplne všetko?“ povedal a počuteľne zalapal po dychu.

„Iste. Čo by si chcel?“ Chvíľu bolo ticho. Predpokladám, že sa môj manžel potreboval trocha upokojiť.

„Úplne všetko. Chcem ťa bozkávať na každý milimeter tvojho tela a milovať sa s tebou.“ Tento rozhovor pokračoval ďalej. Sama som nevedela, čo vo mne je. Dráždila som ho a stále sa pýtala, čo by so mnou ešte robil a sem-tam som pridala aj to, čo by som robila ja s ním.

Nevedela som pochopiť, čo niekto vidí na sexe po telefóne, ale dnes som to pochopila. To túženie a predstavivosť. Miestami som mala pocit, že jeho ruky na svojom tele priam cítim. Už som sa nevedela dočkať rána. Ja môžem aspoň spať, ale môj Edward bude mať veľmi dlhú noc. Keď sme sa lúčili, srdcervúco ma prosil, aby som šla na hranicu, že po mňa príde. Kňučal ako malé šteňa. Bol rozkošný a mne to pripadalo ako dobrý trest za ten dnešok. Musel mi ešte sľúbiť, že sem nepríde. Bol tak vzrušený, že by toho bol pokojne schopný. Keď som zložila, trvalo mi už len pár minút a spala som ako anjel. Zaspávala som s myšlienkou na svojho manžela.

27. kapitola - 29. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 28. kapitola: