Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 19. kapitola

23.02.2011 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 8511×

19. kapitola

Bella:

Jacob bol ako na ihlách. Na mňa sa poriadne ani nepozrel. Bola som na Alice nahnevaná, že mu to povedala takto. Ja som to chcela zaobaliť a vysvetliť mu to, no teraz s ním nebola reč. Ráno som zišla na raňajky. Billy bol vonku a Jacob sedel za stolom a napchával sa vajíčkami. S malou dušičkou som sa na neho chvíľu dívala, no odignoroval ma.

„Jacob, bude to na budúci týždeň v piatok,“ šepla som.

„Čo povieš Billymu?“ štekol.

„Že ideme na školský výlet, na celý víkend,“ povedala som.

„A potom? Čo povieš potom? Kde budete bývať?“ Pozrel na mňa studeným pohľadom, bez štipky citu.

„Ja neviem,“ zahapkala som.

„Tak ty nevieš? K tomu ste sa s tou pijavicou ešte nedostali?“ povedal jedovato. Pokrútila som hlavou.

„Asi sa ešte na nejaký čas vrátim domov, kým to poviem Billymu a Edward svojej rodine. Potom si niečo nájdeme. Edward má dosť peňazí,“ šepla som roztržito.

„Skvelý plán. Blahoželám,“ šepol pomedzi zuby a šiel k dverám.

„Jacob, prídeš tam?“

„Nie,“ odvrkol sucho a odišiel. Došlo mi, že na hranicu dnes idem peši a odtiaľ autobusom. Keď som sa po pol hodinovej prechádzke dostala na zastávku, prifrčalo žlté športové autíčko a Alice mi radostne zamávala.

„Vedela som, že nebudeš mať odvoz. To bude Edward valiť oči, keď ťa do školy priveziem ja.“ Široko sa usmiala. Bez slova som nastúpila.

„Jacob sa asi hnevá,“ šepla po chvíli.

„Ty to nevieš?“ povedala som namrzene a teatrálne som si poklepala na spánok, ako to robí ona, keď naznačuje, že mala videnie. Zaškerila sa.

„Vlkov nevidím a teba len vtedy, keď nie sú s tebou,“ šepla a venovala sa riadeniu auta.

„Alice, nechaj môjho brata na pokoji a do ničoho ho nenúť. Ak nechce ísť, nemusí,“ šepla som. Alice sa na mňa skúmavo pozrela.

„Oblek mu aj tak nachystám. Nemôžeš mu nejako zmerať krk?“ opýtala sa s vážnou tvárou.

„Iste, počkám až zaspí a odmeriam mu, čo budeš chcieť,“ povedala som patrične ironicky, no ona vážne prikývla. Pred školou nás už nedočkavo čakal Edward. Len čo som vystúpila, žiarivo sa usmial a vtisol mi bozk na pery. Ponad moje rameno sa pozrel na Alice a niečo pošepol. Alice sa s úsmevom rozbehla do školy a Edward ma ešte chvíľu zvieral v náručí.

„Chýbala si mi. Včera mi ťa moja sestra uniesla, ale dnes si po škole moja,“ šepol mi do vlasov.

„Čo budeme robiť?“

„Čo budeš chcieť.“ Usmial sa a držiac sa za ruky sme šli na hodinu.

Týždeň ubehol tak rýchlo, že som sa nestihla ani spamätať. Vo štvrtok sa so mnou Edward lúčil a povedal, že v piatok nepríde do školy. Zo skúšky divadla sme sa obaja ospravedlnili. Billymu som povedala, že idem na školský výlet. Ráno som si vzala malú cestovnú tašku a do nej, všetko potrebné na víkend. V škole som nedokázala obsedieť. Keď som si predstavila a uvedomila si, že sa dnes vydávam, stiahlo mi žalúdok. Cítila som sa príšerne a zároveň nádherne. Mala som strach a obavy, ako každá nevesta. Po vyučovaní som šla poctivo s Alice, ktorá ma čakala ako na ihlách. Len čo som k nej prišla, srdečne ma objala.

„Máme tri hodiny na prípravu,“ šepla a viezla ma niekam za mesto. Zastavili sme pri moteli. Alice vytiahla z auta svoj obrovský kufor a moju tašku a vliekla ma k jednej z izieb. Bola to typická motelová izba s veľkou posteľou a malou kúpeľňou. Napadlo mi, že najskôr tu potom s Edwardom strávime víkend. Trocha som sa otriasla, ale s Edwardom to tu bude dokonalé. Alice ma nahnala do sprchy. Len čo som vyliezla, vliekla ma za ruku a posadila na vysokú stoličku. Na vlasy mi začala striekať tekutiny asi z pätnástich fľaštičiek. Potom obratne schmatla fén a začala čarovať. Popri tom mi horúčkovito opisovala všetkých svojich sedem svadieb. Dívala som sa na ňu s otvorenými ústami. Po vysušení prišli na radu sponky a vlásenky. Musím povedať, že pri jej rozprávaní som si ani nespomenula na predsvadobný stres a úzkosť. Na druhej strane, čoho sa báť. Beriem si muža, ktorého milujem. Po vlasoch prišiel na radu make up. Nalíčila ma, a potom som si s jej pomocou obliekla tú spodnú bielizeň. Navliekla mi biely podväzok s modrou stužkou. Šaty už viseli pripravené na ramienku. Pozrela som si ich so zatajeným dychom, a potom jedným rýchlym pohybom som do nich vkĺzla. Padli mi ako druhá koža. Opäť zásluha Alice. Mám skvelú družičku, napadlo mi. Na nohy mi upla topánky a na krk zavesila náhrdelník. Nič krajšie som nevidela. Bol to honosný šperk vykladaný najskôr diamantmi. Alice by mi nikdy nezavesila na krk niečo lacné. Keď mi ho zapínala, šepla:

„To je môj svadobný dar pre teba.“ Usmiala sa. Rukou som ho pohladila a kývala hlavou, že to nemôžem prijať, no ona ma okamžite zahriakla. Do vlasov mi potom vsunula jemnú, trblietavú korunku a upla bielučký závoj. Nadšene sa usmiala a prešla so mnou do kúpeľne pred zrkadlo. Zalapala som po vzduchu. Nikdy v živote som samú seba nepovažovala za peknú, až doteraz. Bola som ako princezná. Teraz som sa cítila hodná, svojho princa. Pomaly som vyšla z kúpeľne a oslepil ma blesk fotoaparáta.

„Alice, čo to robíš?“ štekla som.

„Čo, ty nechceš mať zo svadby aspoň fotky?“ Uškrnula sa a urobila ešte pár záberov.

„A teraz jeden pre Edwarda. Vylez si na posteľ.“ Pripadalo mi to vtipné, a tak som poslúchla. Vyliezla som na posteľ a zvodne vystrčila stehno z podväzkom. Zrazu sa Alice prehnala po izbe ako tajfún a všetky veci zbalila.

„Ideme na svadbu,“ zapišťala vysokým hlasom.

„Veci tu nenecháš? Nevrátim sa sem?“ opýtala som sa prekvapene. Alice sa na mňa pozrela, akoby som sa zbláznila.

„Vari si nemyslíš, že by s tebou Edward strávil svadobnú noc v takom...“ Pokrútila hlavou a odniesla tašky k autu. Opatrne som nastúpila tak, aby som si nič nepokrčila a vyrazili sme ku kaplnke za mesto. Keď sme konečne zastavili, Alice mi prikázala zostať v aute a odbehla. Potom sa dovalila ako veľká voda. Vytiahla ma za ruky z auta a pobozkala na líce.

„Je čas. Bella, som naozaj šťastná, že budeš moja švagriná a ďakujem, že si môjho brata urobila takým šťastným,“ šepla a znova ma pobozkala.

„Ďakujem, Alice,“ pošepla som dojato. Odprevadila ma pred bránu do kaplnky.

„Jacob neprišiel?“ opýtala som sa so slzami v očiach. Alice sa na mňa smutne pozrela a potom sklopila oči. Zabolelo ma na hrudi, akoby ma do nej bodli.

„Nenechal by som si to újsť,“ ozval sa hromový hlas za mnou a ja som sa mu okamžite vrhla okolo krku.

„Braček, ďakujem. Urobil si mi radosť,“ šepla som mu do ucha a bozkávala ho.

„Táto tu mi vyvolávala každý deň,“ zasyčal a ukázal na Alice.

„Aj tak by som bol prišiel,“ šepol a usmial sa. Vtisla som mu ešte jeden bozk a jeden vzdušný som poslala aj švagrinej. Jacob mi podal kyticu bielych ľalií a jednu menšiu hodil neohrabane po Alice.

„Dobre, ja idem dnu. Postrážim toho upíra, aby ti nezdrhol. Nebuďte dlho, aby sa to nezvrhlo na pästný súboj,“ zasyčal a zmizol za dverami.

„Dobre, Bella. Nádych a výdych. Najprv idem ja a potom, keď začne hudba, ideš ty. Je to jasné?“ Alice mi ešte rýchlym pohybom poupravovala šaty. Schmatla fotoaparát a otvorila dvere dokorán. Tanečným krokom vošla do tej šedej miestnosti. Takže, ako to vravela? Nádych a výdych. Ozvala sa hudba. Privrela som oči a pozrela do neba. Idem na to. Idem sa vydať za upíra. Idem sa vydať za toho najnežnejšieho, najmilšieho a najmilujúcejšieho muža sveta. On je môj Romeo.

„Pravou nohou, Bella,“ zašomrala som si popod noc a vykročila.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 19. kapitola: