Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena 1. kapitola

17.09.2010 (20:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1052×

"Náš život je taký, aký ho urobia naše myšlienky."

1. kapitola

hudba

Smútok je sklamanie nad našimi nenaplnenými snami. O radosť sa môžeme podeliť s ostatními, ale smútok musíme prekonať samy. Môžeme s určitou lahostajnosťou prijať veci tak ako sú a pokúsiť sa tak ukončiť naše trápenie. Smutným údelom králov a krásnych žien je, že v dave lichôtok, ktoré ich obklopujú, nemôžu rozoznať priateľa. Nedokážem sa nikomu pozrieť do očí bez toho, aby som ho nepodozrieval. Nie som to ja...

Utekal som proti silnému vetru. Pokúšal som sa ústáliť svoje myšlienky, prijsť na niečo nové. Na niečo, čo zachráni mňa a hlavne oddiali rozpad rodiny. Keby ma nikdy nezachránila, keby nechala môj život ísť. Nemôžem jej predsa povedať tie dve slová, zničilo by ju to a som jej to dlžný. Som dlžný stáť pri nej, opätovať jej z mojej strany falošné city. Neviem prísť na to, ako sa z toho vymotať. Nechcem byť celú večnosť nešťastný, neskôr nenávidený sám sebou. Moje srdce sa dusí a ja neviem uvoľniť sľučku. Ako keby som aj mohol. Žijem žvot ikony vlastnej zhovievavosti. Život... Pre každého som dokonalý od prírody. Bezchybný, keď predstieram. Viem, že nikdy som taký nebol a nikdy nebudem. Zradil som sám seba. Moja duša sa ma pýta, kde schovávam tie masky. Nemôže ma nájsť som stratený v mojej lži. Zradil som sám seba, nie som skutočný, nemožem sa už zachrániť. Som len prízrak dokonalosti a aj keď teraz som pre každého blázon, nepoznávam sám seba. Žijem vo svete bolesti a klamstiev, sám som im podlahol. Už viac nechcem. Už tu nechcem stáť a pozerať sa jej do očí. Nechcem jej viac vravieť tie dve klamné slová “milujem ťa“.

Utekal som a snažil sa bojovať s vetrom, máchal som rukami, reval a pokúšal sa ho zastrašiť. Vbehol som na veľkú lúku, kde som padol na kolená. Tiché povevy vetra rušili moje vzlyky. Tvár mi padla do dlaní a ja som sa pomaličky začal utápať. Myšlienky sa mi ostro zarezávali pod pokožku. Zareval som ako dikové zviera a priplazil sa k potoku. Pozeral som sa na svôj odraz. Keď začal padať dážď, zničil to, čo som v ňom videl. A bolo mi lepšie, neznášal som svoju krásu. Navždy budem len kus chodiaceho a prežívajúceho kameňa. Prepáčte na moje meno som nejako pozabudol. Volám sa Emmett McCarty Cullen mám dvadsať rokov, pravdaže myslím ľudských. A chcem vás o niečo požiadať... pomôžte mi rozhodnúť sa... pomôžte mi začať nový život.

Sedel som v obývačke na sedačke a prepínal kanály. Esme ma už nejakú dobu pozorovala a vypytovala sa, či som v poriadku. Ako inak, ako mám sa dobre, môžem odpovedať? Nesmiem nikomu nič povedať, nič prezradiť, nesmiem si dovoliť neustrážiť myšlienky. Budem to musieť byť ja... Emmett, ktorý srší vtipom. Vzdychol som si a poškrabal sa vo vlasoch. Celá rodina bola na love a ja som nevedel, čo so svojou plnou hlavou.

„Idem do izby, Esme,“ usmial som sa a chcel ísť hore, no to ma ešte Esme silno a láskyplne objala.

„Dobre zlatko, keby si chcel...“

„Je mi fajn, mami.“ Vybehol som schody do izby a zavrel sa. Už niekoľko týždňov píšem svoje myšlienky na papier a dnes som neplánoval nič iné. Kľakol som si na zem a prstom potlačil jednu parketu, ktorá okamžite vyskočila. Vybral som z tadiaľ pero a prázdny papier a ostatné myšlienky som znovu uschoval. Vstal som na nohy a šiel k pracovnému stolíku. Pohodlne som sa usadil a odostrel závesy. Videl som na stmievajúcu sa oblohu. Videl som každú malilinkú hviezdičku na oblohe. Pomaličky naskakovali na oblohu a ja som preo uchopil pevnejšie. Hrot som pritlačil na papier a začal písať. Písal som všetko čo ma napadlo. Zdám sa vám asi iný, ale to nie je pravda. Ale povedzte mi pravdu ani ja sám nepoznám človeka, ktorý by bol neustále šťastný a usmiaty, tak prečo ním mám byť ja? Prosto sa niekedy chcem oddať sám sebe. Musel som to skúsiť a ak som vás sklamal je mi to ľúto, ale mali by ste poznať každú stránku mojej osobnosti.

Písmenká zaplňovali papier a ja som strácal čaš. Posledný krát som sa pozrel von oknom a posledný krát som urobil jemný ťah hrotom pera. Môje myšlienky som schoval pod parkety a zišiel dole. Moja posledná tajná myšlienka znela inak, ako by ste očakávali. Chcem utiecť, nemilujem ťa Rosalie Hale Cullen...

Ten chlapec tam stál... stál na schodoch a pripravoval sa na falošný úsmev, pripravoval sa na falošné pocity. Lebo tu v jeho rodine sa vie všetko. Ale on vie, že je dobrý herec, prešlo mu to cez stáročia prejde mu to aj dnes.  Pozrel sa za seba a rozlúčil sa so svojimi myšlienkami, ktorú budú navždy uschované pod jeho nohami.

Moje myšlienky:

Niekedy sa utápame v našom žiale. Niekedy to inak nejde.

Topíme sa v našich krvavých vodách. Trpíme obrátený k stene.

Taktiež musíme stáť na vlastných nohách. Vždy je tu niekto pre koho sme tu.

Ak nie, nevidím dôvod tu ešte ostávať. Vlastne načo tu som? Načo sa snažim plávať. Načo tu sedím a píšem o tom čo ma najviac bolí? Nemá to zmysel. Nemá zmysel plakať nad rozliatim mliekom. Je to tak, teraz som sa zobudil, aby som sa našiel. Aby som našiel schody do ďalšieho levelu môjho ponurého života.  Nechcem viac hľadať nové cesty. Už viac nevládzem. Som otrokom svojej bolesti. Som otrokom môjho strachu, nenávisti a nesplnenej túžby. Niekedy mám pocit, že som prízrakom. Nikto mi nepodá pomocnú ruku. Nepožičia druhé krídlo. Nikdy som viac netúžil po niekom komu by na mne záležalo. Práve sa zobúdzam zo sna, ktorý mi naskytol nový pohľad na život. Život ktorým musím prejsť. Musím ho prejsť, nie kvôli niekomu inému, ale kvôli sebe samému. Chcem si dokázať, že to čo robím je správne. Že mám dôvod prečo dýchať. Nikdy viac nechcem počuť plač môjho srdca. Poď a pomôž mi. Pômož mi sa znovu nadýchnuť. Ukáž mi ten svet, ktorý ja neviem vidieť. Počkať neviem? Alebo nechcem. Možno sa to ani nedá. Pretože ja v ňom vidím len bolesť, smútok, nenávisť a zlobu. Vyvráť ma z omylu. Prečo si ticho. Prečo ma nechávaš  báť sa toho čo nastane. Prosím povec, že to tak nie je. Že je to len zlý sen. To mŕtve ticho ma desí. Mám strach. Nechcem už nič počuť chcem byť sám.

Prosím nech znovu z prachu vzletím.

2. kapitola

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena 1. kapitola: