Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 16. kapitola

20.02.2012 (19:15) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2262×

Bella:

Zobudila som sa na šepkanie nejakých ľudí. Nechcela som otvárať oči, chcela som počúvať, ale aj tak som im nerozumela. Trochu som pootvorila viečka. Zbadala som Charlieho ako sa rozpráva so sestričkou. Keď si všimol, že som sa zobudila, doširoka sa usmial.

„Zlato! Konečne si hore, už som si myslel, že sa nezobudíš.“ Prišiel ku mne a objal ma. Bola som stále trocha omámená a nemala som ani tušenie, čo sa vlastne stalo.

„Oci, ako som sa sem dostala?“ Pamätala som si niektoré detaily ako som spadla zo schodov a, samozrejme, ako som počula Jacoba.

„Bella, pri páde si stratila veľa krvi, tak ťa museli okamžite hospitalizovať. Ale našťastie si v poriadku.“ Povzbudivo sa usmial. Chcela som sa ho spýtať či nevidel Edwarda, ale nevedela som či tu vlastne bol a nechcela som Charlieho zbytočne znervózňovať. Vedela som, že Edwardovi nemám čo vyčítať, že tu nie je, nemôže mať tušenia, že som tu. Pravdepodobne mi chce len nechať trochu času s otcom, o čo som ho celý čas žiadala. Charlie si všimol môj zamyslený výraz.

„Rozmýšľaš nad Edwardom?“ Dopekla, ako o tom môže vedieť? Mám pre neho nejaký zvláštny výraz?

„A... ak... ako to vieš?“ Musela som vykoktať o čo mi ide. Bola som šokovaná, že o ňom vie.

„Stavil sa tu, keď si bola na operácii, ale potom čo mi doktor povedal, že si v poriadku, odišiel.“ Nemohla som tomu uveriť. Edward tu bol. Ale prečo odišiel? Mala by som mu zavolať. Možno išiel len domov po ostatných.

„Charlie, prosím ťa, nechal by si ma tu samú? Chcem zavolať Edwardovi.“ Charlie prikývol, ale ešte raz sa otočil.

„Bella, aby som nezabudol. Bol tu aj Jacob, tak potom zavolaj aj jemu.“ Otvoril dvere a odišiel na chodbu. Zobrala som mobil, ktorý som mala na stolíku aj s ostatnými vecami, ktoré som mala naposledy pri sebe. Edwarda som mala ako rýchlu voľbu, tak som ho vytočila hneď. Chvíľu to zvonilo, ale potom sa mi ozvalo, že volané číslo neexistuje. Nemo som civela na mobil či som náhodou nevytočila zlé číslo, ale nie. Bolo správne. Nie! Už zase mi to urobil! Ako som si mohla dovoliť sa doňho znova zamilovať? Len sa so mnou hral a keď zistil, že moja choroba je vážna, odkopol ma. Znovu! Po tvári mi začali stekať horúce slzy. Začali sa mi triasť ruky. Musela som aspoň skúsiť zavolať Alice. Keď bude potreba, zavolám aj Rosalie. Musí byť iné vysvetlenie na to, že si zrušil číslo. Išla som ju vytočiť, keď som zbadala na stole Charlieho mobil. Keby mi Alice nezdvíhala, tak to skúsim z jeho. Alebo to skúsim hneď. Zobrala som ho do ruky a z pamäti vytočila jej číslo. Znova to zvonilo, ale teraz sa na druhej linke ozval zvonivý hlas.

„Prosím?“ Vedela som, že sa musím chovať akoby nič.

„Ahoj, Alice, to som ja. Prosím ťa, dáš mi Edwarda.“ Počula som tam nezrozumiteľné šuškanie, ale napokon sa mi ozvala.

„Hmm... Bella, Edward s tebou teraz nechce hovoriť.“ Vedela som, že teraz nezachovám pokojný hlas, hlavne aby nebol plačlivý.

„Alice, môžeš mi, prosím, vysvetliť, prečo sa mi vyhýba?“ hovorila som naštvane, ale tak som to aj chcela.

„Prepáč, Bella, porozprávaj sa s Jacobom.“ Zložila mi to. Čo to malo znamenať? Teraz nemá ani guráž mi povedať prečo odišiel? A čo myslela tým Jacobom? Počkať... To hnusné psisko! On mu to povedal! Ako mi to mohol urobiť? Určite vedel, že teraz to už tak nemyslím. Chcela som mu ihneď zavolať, ale do izby vstúpil doktor, ktorý mal v rukách moje papiere. A, samozrejme, Charlie mu bol v pätách.

„Dobrý deň, Isabella. Ako vidím, stratili ste veľa krvi, ale čo je najhoršie, v tomto období to nebolo po prvýkrát.“ Pozrel sa na mňa a ja som len prikývla. Charlie sa na mňa nechápavo pozrel, ale nechal to tak. Nikdy nechcel vedieť všetko z môjho osobného života.

„Boli ste na tom veľmi zle a bohužiaľ už sa nebudete môcť vrátiť do školy. Pravidelne budete musieť chodiť na chemoterapiu.“ Ľútostivo sa na mňa pozrel. Chemoterapie neboli nič moc, ale mohla som si za to sama. Ešte k tomu kvôli Edwardovi. A čo z toho mám? Nič! Bez ľútosti ma opustil. Aj keď ešte neviem kvôli čomu.

„Dobre. Vášmu otcovi som všetko vysvetlil. Týždeň si vás tu necháme na pozorovanie.“ Otočil sa a odišiel. Mala som pekné nervy na Jacoba, ale aj na Edwarda, že takej somarine uveril.

Ráno som sa pobalila a Charlie ma viezol domov. Ten týždeň utiekol ako voda. Celý čas som volala všetkým Cullenovcom, ale nikto mi nezdvíhal. Charlie mi hovoril, že sa vrátili na vysokú. Z toho mi bolo najhoršie. Nenechal si to ani vysvetliť. Čo si teda môže o mne myslieť? Chcela som sa ísť presvedčiť k nim domov, či vážne odišli, ale nepomohlo by mi to. A teraz, keď budem musieť ostať doma, tak sa s ním už asi nestretnem. Ako mu to mám teraz vysvetliť? Hnevala som sa zároveň na mňa a zároveň na Edwarda. Ale najviac na Jacoba. Cez týždeň som mu chcela volať, ale najlepšie bude, keď mu to, čo si myslím, poviem do očí. Aj tak, keby som mu zavolala, tak by asi ani nezdvihol. Jacoba som vždy brala za kamaráta, ktorému môžem vždy veriť, ale tentokrát ma strašne sklamal. Keď mi povedal, že so mnou už nechce mať nič spoločné, tak prečo sa vlastne vracal. Keby tu teraz stál predo mnou, tak mu dám facku. Už sme boli skoro vo Forks.

„Oci, mohol by si ma vysadiť v rezervácii u Jacoba? Chcela som sa s ním porozprávať, ako si mi povedal.“ Charlie prikývol a rýchlo zabočil smerom k rezervácii. Triasli sa mi ruky z toho adrenalínu. Chcela som mu to celé vytmaviť. Síce som ešte nevedela, čo mu poviem, ale najlepšie bude, keď mu poviem čo mám na srdci. Zastavili sme.

„Bells, ja pôjdem za Billym. Dobre?“ Prikývla som. Zatiaľ čo Charlie išiel za Billym do garáže, ja som sa rozbehla za Jacobom do jeho izby. Moc mi nepomohlo, že sme zaparkovali ďaleko, keďže pršalo. Surovo som otvorila dvere a prebehla schodmi. Našťastie mal pootvorené, tak som sa len prešuchla okolo. Stál pri okne a s niekým volal.

„... musím končiť,“ dokončil vetu a zložil. Určite ma videl, že idem za ním.

„Bella, ja ti všetko vysvetlím...“ Podišla som k nemu bližšie.

„Ty si mu to povedal, že?“ povedala som, na moje veľké prekvapenie, pokojným tónom. Jacob ľútostivo prikývol. „Prečo? Prečo si mi to urobil? Určite si vedel, že to už nie je v mojom pláne. Myslela som si, že sme kamaráti.“ Ani raz sa na mňa nepozrel.

„Bella ja... Ja som mu to nechcel povedať. Ver mi, že nie. Ale potom keď som ho znova uvidel tú jeho tvár... Neudržal som sa.“ Vypleštila som naňho oči.

„Toto má byť to tvoje vysvetlenie? Wow! Tak teraz všetko chápem!“ povedala som ironicky. Jacob sa nadýchol. „Prepáč. Ja som sa cítil hrozne a chcel som mu zavolať a všetko mu povedať, ale jeho číslo vraj neexistuje.“ Zmätene som sa naňho pozrela.

„Odkiaľ máš jeho číslo?“ Pousmial sa. „No jeho číslo tu má každá baba.“ Sadla som si na jeho posteľ a hľadela pred seba.

„Bells, neboj, on sa vráti. Predsa nie je taký blbý, aby mi veril.“ Prisadol si ku mne a objal ma. Ale ja mu tu nehodlám vylievať si srdce. Postavila som sa.

„Už ťa nikdy nechcem vidieť.“ Šokovane sa na mňa pozrel, ale nič nepovedal. Rozbehla som sa dolu schodmi, otvorila dvere a utekala do auta. Charlie si ma všimol. Pozdravil Billyho a išiel za mnou. Nasadol do auta.

„Bella, je ti niečo?“ Nič som nepovedala. Charlie naštartoval auto a išli sme naspäť domov. Keď sme prišli, hneď som išla do izby. Pozrela som sa do skrine a uvidela som tu všetky moje veci. Museli mi ich poslať Cullenovci. Bolo mi zle. Ľahla som si na posteľ a rozplakala som sa. Je možné, že Edwarda už nikdy neuvidím?

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 16. kapitola: