Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 10. kapitola

01.11.2010 (13:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3234×

10. kapitola - Byť Mi Belle

Namáhavo som otvorila oči. Bola tma, alebo skôr šero, stmievalo sa. Ležala som na posteli, ale vedela som, že už neležím na tom starom matraci. Toto bola izba a aj som vedela, komu patrí. Pomaly som sa otočila na druhú stranu a uvidela ho pred sebou. Ležal pri mne a upieral na mňa svoj zrak.

„Prečo si nám to nepovedala? Snáď veríš, že niekto z nás by ti dokázal ublížiť?“ zašeptal s bolesťou a ja som sa musela otočiť na druhý bok. Jeho oči ma hypnotizovali, ale ja som nemala náladu sa niekomu ospravedlňovať za to, že sa bojím o vlastný život... teda, nie tak úplne o život, ale toho, čo by mohlo nastať po tom, čo by ochutnali moju krv. Moju Dokonalú krv.

„Ty tomu vážne veríš,“ vydýchol užasnuto a jemne si ma rukou otočil ku sebe. Zapozeral sa mi do očí a v tých jeho bola výčitka. To nebolo fér, vôbec fér!

Prudko som sa posadila a pozrela sa mu do tváre.

„Verím, prečo by som nemala? Všetci ste jedno a to isté, ste upíri! A hoci teraz, sa ku mne chováte dobre, čo ak by ste niekedy zatúžili ochutnať ma, potom by sa to už nedalo zastaviť, jednoducho nedalo a vy by ste sa stali takými istými beštiami, ako sú oni.“

Surovo ma chytil za ruky a prisunul ku sebe bližšie.

„Ty vôbec nevieš, akí sme!“ precedil skrz zuby.

„Nie? Tak mi ukáž akí ste!“

Neviem... Možno som aj chcela pokračovať, ale on mi nedovolil. Jeho pery prudko narazili na moje a začali ma bozkávať. A hoci, by si niekto mohol myslieť, že to bolo hrubé, naopak, pre mňa to bolo niečo nevídané, tak veľmi záživné, tak živé, vzrušujúce. Ale aj tak som sa odtiahla a vlepila mu rýchlu facku, počas ktorej som sa mierne usmiala. Pravdaže si toho všimol, skrivil svoj úsmev a znovu sa vrhol na moje pery.

Priam si ma hodil na svoje studené a tvrdé telo. Mierne to zabolelo, ale tá mierna bolesť, akoby vyburcovala všetko napätie a bozky, hoci boli tvrdé a bolestné sa zmenili na rozkoš. Po celom tele som cítila to krásne chvenie, bola som pripravené snáď na všetko. Edward sa so mnou postavil a tackali sme sa spoločne po izbe. Keď narazil svojim chladným a pevným telom do zrkadla, ktoré sa pod prudkým pohybom jeho tela rozbilo, musela som ticho zavzdychať. Niečo tak vzrušujúce, tak nespútané som ešte nikdy nezažila.

Svojimi chladnými rukami blúdil po mojom tele a keď sa jemne dostával k môjmu pupku, myslela som, že mi vzrušením praskne hlava. Nestačila som vnímať všetky jeho pohyby a veci, čo so mnou robil. Podišiel k posteli, kde sa zohol a tým ma jemne položil do perín. Svoju nohu vtesnal medzi tie moje a keď svoje telo jemne položil na moje, ucítila som jeho erekciu. Pane Bože... Pomyslela som si, keď som ucítila možnú veľkosť jeho nástroja, pre ženské potešenie. Bol... Bože, chcela som ho vidieť...

Jemne mi vysunul lem trička vyššie, aby mi ho mohol následne prevliecť cez hlavu a odhodiť do kúta. Nebolo to fér a tak som aj ja jemu, celkom nemotorne, dala dole tričko. Panvu vysunul proti tej mojej. Raj bol nič oproti tomu, čo som ja práve zažívala. Bozkával môj skoro odhalený dekolt, ale zapínania podprsenky sa nedotkol. Vyčkával, ale ja som na to nemala nervy. Pevne som sa ho chytila okolo krku a pritisla svoje telo na jeho, zatiaľ čo som urobila pár prudkých výpadov oproti jeho panve. Narastal a chcel ma, presne ako aj ja jeho.

Znovu ma vzal na ruky, teda, skôr pridržiaval okolo pásu, zatiaľ čo som ja mala nohy obmotané okolo jeho pásu a mierne vrtela panvou. Tackavo postupoval po miestnosti, až sme došli do kúpeľne. Posadil ma na práčku, skoro som prepadla dozadu, ale stačil ma zachytiť a bozkami zaplniť celý môj dekolt. Rukami mi hladil tvár a keď jednou prišiel až ku mojím perám, jemne som vzala jeho dokonalý prst do pusy a jazykom si s ním pohrávala, občas jemne pohrýzla. On je upír, takže okrem rozkoše som mu nemohla ublížiť.

Nakoniec som vystriedala všetky jeho prsty, mala som pocit, že cítim ich chuť... boli také sladké, ako škorica, karamel, boli sladké, možno som blúznila, ale pre mňa boli sladké. Naše telá si s nami prakticky robili čo chceli, boli nespútané, presne ako naše mysle. Rukami som hladila jeho telo, svaly na ňom, celý ten prekrásny skvost, ktorý, ako keby niekto vytesal. Ako keby Edward bol tou najkrajšou umeleckou prácou a v tejto chvíli, bol celý iba môj.

Moje telo posunul prudko ku svojmu, až som si nakoniec na práčku ľahla a svoje nohy nechala v Edwardových pevných rukách. Zohol sa, aby mi mohol zbozkávať cestičku po bruchu a keď vnoril svoj studený jazyk do pupku, zavzdychala som hlasno rozkošou. Jemne ním krúžil a vedel, že ma tým privádza do stavu šialenosti... Motal mi hlavu, jeho činy, on celý a v tej chvíli som naozaj nechcela nad tým rozmýšľať, čo je dobré a čo nie. Existoval len on a jeho bozky, jeho chladné ruky a moje telo, ktoré sa pod ním spínalo a chcelo viac, presne ako aj ja.

„Tak takýto som ja, zbláznený do teba,“ zavrnel mi pri uchu a jemne prešiel jazykom po lalôčku, čo ma prinútilo vyšvihnúť panvu proti jeho a tíško zavzdychať, Edward len vzrušene zavrčal.

„Hm,“ zapriadla som ako odpoveď a potuteľne sa na neho usmiala.

„Od teraz nie si Isabella, ale Bella. Trest za to, že si mi nič nepovedala.“ Mierne sa na mňa vyčítavo zamračil, ale keď som urobila ďalší výpad proti jeho panve jeho výraz sa zmenil... smiem na to vôbec pomyslieť? Povedať to v mysli? Bol... zamilovaný.

Týčil sa nado mnou, ako ten najkrajší Boh, ale on ma nesúdil, on len chcel byť so mnou, ako ja s ním. Posadila som sa na práčke a jeho telo pevne objala svojimi hrejivými rukami. Potrebovala som ho, hoci som sa bála, že mi ublíži, aj tak som ho potrebovala. Na rozumné zmýšľanie už bolo neskoro.

Pevne si ma pritiahol do náruče a tvár sklonil do mojich vlasov. Počula som a cítila, ako nasával ich vôňu.

„Ja už nedovolím, aby ti niekto ubližoval, Bella.“ Tak veľmi som mu chcela veriť, ale bola to tak dokonalá chvíľa, že som sa neodvažovala protirečiť mu a dokonca, to oslovenie... Bella, sa mi začalo ľúbiť. Zodvihla som hlavu a spýtavo na neho hľadela, potrebovala som vedieť, čo urobí... uistiť sa.

Pomaly sa sklonil až ku mojím perám, jemne sa ich dotýkal a nejaké slová šepkal, ale prišlo mi, že je to francúzsky, možno španielsky.

„Čo si hovoril?“ vydýchla som, obklopená napätím, čo povedal a čo urobí.

„Že si tá najkrajšia angélique etre, anjelská bytosť, dans le monde entier, na celom svete. A že si pour mňa, maítresse femme, dokonalá žena, etre. Si pour mňa unique... jedinečná. Mi Belle.“ (Belle – pekná, krásna, ušľachtilá)

Do očí mi vyhŕkli slzy. Bože... Zapozerala som sa do jeho anjelskej tváre. To on je Anjel, nie ja.

Ty si Anjel Edward, ty...

Poslala som mu v myšlienkach. Najprv trochu prekvapene rozšíril oči, ale potom sa potešene usmial.

„Mi Belle,“ zašepkal a znovu spojil naše pery, ktoré po to už dlhšiu dobu túžili. Pevne si ma pritisol na svoje telo, nohy som mu znovu obtočila okolo trupu a bruška a ruky mu vtesnala do vlasov, po ktorých som ho hladila.

Vedela som si predstaviť, že takéto dni s Edwardom by som vždy zažívala a vôbec by mi to nevadilo. Lenže, taktiež som vedela, aký je život. Že to navždy takéto dokonalé nebude. Lebo byť Dokonalou nie je pocta, ale utrpenie. Je to hrôza, ktorá ma bude prenasledovať každý deň, ktorý strávim s Edwardom, až do chvíle, kedy ma od neho odlúčia a ja zase raz stanem len nástrojom pre uspokojenie...

„Nechcem odísť, nikdy,“ zašeptala som ticho, skoro plačlivo, cez Edwardove pery. Pritisol si ma na svoje chladné telo, prešiel so mnou do izby, kde ma položil na mäkkú posteľ. Skoro okamžite si ku mne ľahol, obtočil okolo mňa deku a stiahol si ma na svoje telo.

„Ja to nikdy nedovolím, mi Belle, nikdy...“

Nechajme prítomnosť prítomnosťou, pretože činy, ktoré sa stanú v budúcnosti, sa nám nemusia ľúbiť. Žime pre prítomnosť a pre ľudí, ktorí sú tu pre nás teraz a nie potom, keď už tu nebudú. Neutápajme sa v žiali, kým ich tu máme... Žime teraz, milujme teraz.

Tak a máme ďalšiu kapitolu za sebou. Ja dúfam, že sa Vám ľúbila. Ďakujem za naozaj prekrásne komentáre, ste skvelí a zaslúžite si viac, než len moje poďakovanie. Takže, ak by niekto chcel čokoládu, nech mi kľudne napíše svoju adresu a ja mu ju pošlem :D, lebo už vážne neviem, ako Vám inak poďakovať. Ste naozaj úžasní a je mi ľúto, že poslednou dobou som nemala toľko času, ako pred tým a ani chuti, ale táto kapitola sa mi písala veľmi dobre, takže dúfam, že sa to zmení...

A v budúcej časti sa budeme ešte trochu zaoberať romantikou, ale už sa začne aj niečo iné diať. Pretože, Bella nemôže ostať na jednom mieste, keď má Ara za chrbátom. :)

Ešte raz veľmi, veľmi pekne ďakujem, ste naozaj skvelí! :)

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 10. kapitola: