Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 7. kapitola

ss


Dievča plné prekvapení - 7. kapitolaOznamujem dopredu, že je kratšia ako obvykle. Edward sa stretne s Im a povie jej pravdu. Ako sa Im rozhodne? Vráti sa ku Cullenovým?

7. kapitola - Pravda

Im:


Všetci boli prekvapení, keď ma zbadali. Aj ja som bola prekvapená, že som šla nakoniec do Voltery, ale nemôžem sa predsa zjaviť v nejakom meste a kúpiť prvý dom, ktorý uvidím. Odložila som si veci do izby a šla som vysvetliť Arovi, prečo som tu. Bol veľmi rád, že som doma, bolo to na ňom dosť vidieť, že nebol rád, keď ma mal z očí. S Jane som musela zájsť na nákupy, aby som jej vynahradila tie štyri dni. Zmordovala ma, skoro až k smrti. Keby som mohla umrieť na únavu, tak už voniam fialky od spodu. Od vtedy, ako som odišla od Cullenových mi asi, tak každých päť minút zvonil mobil. Začínalo ma to poriadne otravovať.

 

Nikdy som osobne hovor neprijala, ale ho vždy prijal ten, kto šiel okolo a potom, som len počúvala, o čo ide. Zakaždým to boli Cullenovci. Posledný hovor ma dosť znepokojil. Vraveli, že z toho, ako som odišla, sa Alice spravilo zle a niečo sa s ňou deje. Rýchlo som sa, preto premiestnila pred ich dom. Mala som o ňu veľký strach. Rozrazila som dvere a neveriacky pozerala na to, čo sa dialo predo mnou.

„Chyťte ju!" rozkázala Alice a oproti mne bežal Emmett s Jasperom. Stihla som sa uhnúť Emmettovi, ale Jasperovi nie.

„Šibe vám?" pýtala som sa ich zmetene, popri tom, ako som sa snažila dostať z Jasperovej náruče. Napadlo ma len jedno riešenie, ako sa oslobodiť, a to premiestniť sa aj s Jasperom. Poriadne som sa sústredila a premiestnila som sa asi takých 50 kilometrov na západ. Jasper sa ma pustil a rozhliadal sa okolo seba.

„Čo ste mi to chceli spraviť?" spýtala som sa ho.

„Vymyslela to Alice, chceli sme ťa dostať k nám domov, kde by sme sa porozprávali. Nebolo od teba fér, že si takto odišla," vysvetlil mi Jasper.

„Je to moje rozhodnutie, máte ho rešpektovať," povedala som mu a premiestnila sa.


Tak toto oni chceli? Zbláznili sa snáď? Nechápu, že to takto chcem?


Už som mobil nikomu nezdvíhala a ani nečítala SMS-ky. Kúpila som si nový mobil a vybavila si nové číslo, ktoré som potom všetkým dala. Staré som si musela nechať, pre prípad, že by niekto z mojich priateľov potreboval pomoc. Niektorí totiž majú iba vizitky s číslami, lebo mobily nepoužívajú.


Zašla som si na lov do záhrady. Záhradou sa to teda nedá dvakrát nazvať, keďže je to veľký les a pred ním sú nejaké zasadené kvety, ale všetci to volajú záhrada. Ulovila som si pumu a medveďa. Puma chutila lepšie, vždy chutí lepšie.

V záhrade ma čakalo veľké prekvapenie. Stál tam totiž Edward. Čo tu ten robí?

„Im, môžeme sa pozhovárať?" Prešla som naštvane okolo neho, akoby tam ani nestál. Snažila som sa ho nevnímať a dať mu dostatočne najavo, že o jeho spoločnosť nestojím, ale nejako to nepochopil. Stále mi niečo rozprával.

„Daj mi pokoj," zavrčala som mu do tváre. Jeho reakcia ma prekvapila. Chytil ma okolo pása a pobozkal ma. Dala som mu ruky na hruď a odstrčila ho.

„Čo si to dovoľuješ, nemáš žiadne právo ma bozkávať."

„Ale mám."

„Nie nemáš. Nechodíme spolu, nie sme milenci a ani manželia. Netuším, kde si nabral to, že máš nejaké právo!" kričala som na neho.

„Mám právo ťa bozkávať, lebo ťa milujem a viem, že aj ty, ku mne niečo cítiš," povedal. Prekvapene som na neho pozrela.

„Ty o mne nevieš vôbec nič a vieš lepšie než ja, že ma nemiluješ! Ty miluješ tú svoju Bellu. Daj mi láskavo pokoj, keď nechceš, aby som ťa od tadeto vlastnoručne vyhodila."

„Tak prosím, poslúž si, nemienim odísť, dokiaľ si ma nevypočuješ." On je tak tvrdohlavý.

„Máš tridsať sekúnd," povedala som mu a začala som si vyhŕňať rukávy.

„Som tu, aby som ti povedal pravdu a prečo som ťa nazval Bella. Ide o to, že som s ňou chodil, pred dlhou dobou. Bola moja prvá láska a navždy zostane v mojom srdci. Boli by sme spolu určite, aj teraz, ale bol tu problém. Ona bola človek a ja som ju nechcel premeniť. Nechcel som jej vziať dušu. Často sme sa kvôli tomu hádali. Keď oslavovala 18. narodeniny, stala sa nehoda. Porezala sa na prste a Jasper na ňu zaútočil. Pochopil som, že ju vystavujem veľkému nebezpečenstvu a odišiel som od nej. Povedal som jej, že ju nemilujem. Od vtedy som ju už nikdy nevidel.

 

Trpel som odchodom od nej a mal som nutkania sa k nej vrátiť aspoň, aby som ju skontroloval, ale vedel som, že keby som ju uvidel, už by som od nej neodišiel. Po nejakých rokoch som začal znova žiť. Snažil som sa. Potom, čo ťa k nám Carlisle priniesol ma prekvapila tvoja podoba s Bellou. Máte toho toľko spoločného a pritom ste si, tak rozdielne. Viem, že je to hlúposť, ale bol som na teba nahnevaný. Keď som ťa zbadal, znova sa mi do srdca vliala veľká bolesť. Otvorili sa staré rany. Myslel som si, že si niekto, kto sa mi chce pomstiť, ale zistil som, že som sa mýlil. Ty si mojej rodine pomáhala. Vďaka tebe boli šťastnejší. Rozhodol som sa preto, ťa lepšie spoznať a začínal som k tebe cítiť niečo, čo som si nechcel priznať.

 

Začínal som mať k tebe isté sympatie, ktoré sa však miešali tým, že sa podobáš na Bellu. Preto som ťa tak oslovil. Prepáč, že sme ti o Belle nepovedali, ale nevedeli sme, či ti môžeme veriť. Porušili sme predsa pravidlá. Dozvedel sa o našej existencii človek a my sme ho nezabili. Prosím, vráť sa  domov. Všetkým chýbaš. Je to presne také ako, keď sme opustili Bellu a ešte, poprosil by som o právo ťa bozkávať," povedal mi. Zaujímavé. Dáva to zmysel. Všetko sa tým vysvetľuje. Právo ma bozkávať. Pche. Myslí si, že som sprostá?

„Edward, miluješ ma preto, lebo ti pripomínam Bellu, to je všetko. Nechcem skaziť naše priateľstvo, takže žiadne právo nemáš." Smutne na mňa pozrel. Dokonca nahodil psie očká. A s kombináciou zlatej, sa dalo, len ťažko odolať.

„Povedala som nie. Nie som hlúpa. A čo sa týka toho, či sa vrátim záleží od jednej malej službičky." Dostala som skvelý nápad. Už dlhšie som to chcela vyskúšať, ale vo dvojici to bude väčšia zábava.

„Spravím hocičo," vyhŕkol. Super.

„To si nemal povedať." Zarazil sa. Určite, začal svojich slov ľutovať, najme potom, čo mi v očiach uvidel iskričky radosti. Chmatla som ho za ruku a ťahala som ho do garáže.

„Môžeš mi povedať, čo mám urobiť?"

„Čo budeme robiť," opravila som ho. V garáži som po ňom hodila prilbu a chrániče. Viem, že to netreba, ale pre istotu, keby nás niekto videl.

Nasaď si to a potom sa obuj," a hodila som po ňom ešte korčule. Neveriacky na mňa pozrel.

„My sa pôjdeme korčuľovať?"

„Áno," odpovedala som mu.


oOZhrnutieOo



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 7. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!