Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 5. kapitola

Stephenie Meyer


Dievča plné prekvapení - 5. kapitolaTak a je tu pokračovanie. Zdá sa mi, že v rekordnom čase, čo sa u mňa veľakrát nestáva. Mám pre vás otázočku. Chcete aby sa Im vrátila alebo nie? A ešte chcete E + B alebo B + niekto iný. Prajem príjemné čítanie.

Dievča plné prekvapení 

 

5. kapitola: Čo s tým? Čo s ním?

 

Jeho pery sa jemne obtreli o tie moje. Obtrel sa o ne ešte raz, akoby skúšal či sa neuhnem. Chcel sa vzdialiť, ale to som nemohla dovoliť. Moje pery sa automaticky obtreli o tie jeho. Pocítila som ako sa usmial. Jemne, a pritom drsne, ma bozkával. Ruky som mu zaplietla do vlasov a pritiahla si jeho tvár ešte bližšie. To isté spravili jeho ruky, len ich obmotal okolo môjho pása. Cítila som jeho sladký dych na jazyku. V kratučkých chvíľach, keď sme si uvoľnili pery, Edward šepkal moje meno. Teda nie moje, ale aj moje. Oslovoval ma Bella.

Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Prečo si ma oslovil Bella?" spýtala som sa ho. Zoskočene sa na mňa pozrel.

„Som zvyknutý oslovovať Isabelly ako Belly, a nie ako Im," povedal ospravedlňujúco.

„To je dosť chabá výhovorka," naštvane som mu povedala a utekala domov.

 

Som tu len štyri dni a už pokladám toto miesto za domov a Cullenovcov za rodinu. Cítim sa tu bezpečne, presne ako doma. Taký pocit nemám ani vo Voltere. Keď som pribehla, bolo už deväť hodín. Alice sedela vedľa Emmetta na gauči a napchávala sa do sýtosti, Emmett pozeral telku, zas nejaký zápas, Rosalie sedela za klavírom a hrala, Esme varila, Carlisle bol zrejme v práci a Jasper sedel na schodoch a pozeral sa na Alice. Proste rodinná idylka.

 

Šla som sa prezliecť do izby a hneď za mnou šla Alice. Zabočila som do svojej izby a Alice zavrela dvere. Chcela som ísť do šatne, ale Alice ma zastavila.

„Počkaj tu, idem ti vybrať oblečenie, lebo keby si si ho vyberala ty, skončilo by ti katastrofou," povedala a hnala sa do šatne. O päť minút bola späť s kôpkou oblečenia. Odišla a ja som sa obliekla do toho, čo mi pripravila. Bola to červená minisukňa, čierne legíny, červeno čierne tielko a čierne topánky na 15 centimetrovom podpätku. Ešteže som upír, inak by som sa na tých topánkach zabila. Opatrne som zišla dole a sadla si vedľa Emmetta.

„Dúfam, že si sa už pripravil na dnešný obed," povedala som mu. Zmrzol.

„Ja som si už myslel, že si zabudla."

„Nie, nie. Ja nikdy nezabúdam, ale aby si nepovedal, že som zlá, polejem ti tie hamburgery medveďou krvou," navrhla som mu.

„Ďakujem." Pozerali sme spolu celý zápas a hneď za ním ďalší, až kým Esme neohlásila, že je obed a môžem sa ísť s Alice najesť. Dokonca pre Emmetta nachystala aj tie hamburgery. Keďže Alice videla ako to Emmettovi uľahčím, poslala Jaspera, aby priniesol krv. Poliala som ich a na tanieri mu ich priniesla.

„Jedz," rozkázala som mu. Opatrne, ako keby ten hamburger bol bomba, vzal jeden do ruky a zahryzol do neho. Prežúval a potom prehltol. Rýchlo ich všetky do seba nahádzal a zapil ich krvou, čo mi zostala. Zdalo sa mi, že mení farbu. Bol bledý a potom ešte bledší, až ozelenel.

„Je ti dobre?" spýtala som sa ho pre istotu. Len kývol.

„Nechceš ešte?" opýtala sa ho Alice s veľkým úsmevom. V ten moment vybehol z domu a bolo už len počuť ako zvracia. Všetci sme sa smiali. Sadla som si k Alice a pokojne jedla obed, čo navarila Esme.

„Im, môžeme sa, prosím ťa, porozprávať?" spýtala sa ma Alice, keď som dojedla.

„Ale iste," odpovedala som.

„Niekde, kde je viac súkromia." Vybrali sme sa teda do lesa a šiel s nami aj Jasper.

 

„Ja neviem ako vlastne začať, príde mi to trápne, najmä, keď ťa poznám štyri dni," vravela mi. Vôbec som ju nechápala.

„Tak skús to na mňa celé vyklopiť. Budeš to mať za sebou," navrhla som jej.

„Prosím ťa povedz nám, či ublížime nejako malému, keď budeme mať sex," vyhŕkla.

„Aha." Tu je pes zakopaní. Preto šiel s nami. ,,Môžete sa upokojiť, nič sa mu nestane, len si dáte pozor a Alice, ty budeš navrchu. Keby sa niečo stalo som tu ja a Carlisle."

„Ďakujem, si poklad," poďakovala mi a bežali spolu domov. Určite teraz budú vyvádzať ako Emmett a Rose v noci. Pomaly som šla domov.

 

Nikam som sa neponáhľala. Musela som premýšľať. Ten bozk bol tak krásny a čarovný. Chcela by som ešte jeden, dva, milióny. Cítila som ako sa to páčilo aj jemu, ale prečo ma oslovoval Bella? Veď vie, že ma tak nik nevolá. Prečo mám pocit, že niečo predo mnou taja? Myslela som si, že ma majú radi ako ja ich. Na všetko, čo sa ma opýtali, som odpovedala pravdivo, nemám pred nimi žiadne tajomstvá, ale oni zrejme áno. Zrejme poviem Alice, Jasperovi a Carlisleovi všetko o tehotenstve, keď sa niečo stane, tak nech mi zavolajú, dokážem tu byť do piatich minút, a odídem. Nepôjdem do Volterry, ale sa niekam inam presťahujem.

Otvorila som dvere a vošla dnu. Hneď sa na mňa vrhol Edward, že vraj sa chce somnou rozprávať, ale musela som spraviť niečo, o čom som bola rozhodnutá. Edwardovi som sa ospravedlnila, že teraz nemám čas a šla hore do izby. Vzala som si notebook a od Emmetta si vzala web kameru. Vyskočila som z okna a rozbehla sa do lesa. Našla som si celkom dobré miesto a začala natáčať.

Mala som hotové, tak som si utekala do svojej izby. Všetko potrebné som stiahla na USB kľúče, ostatné vymazala, do tašky som napchala nejaké oblečenie a hodila tam tiež USB kľúče. Budú mi chýbať. Prehodila som si tašku cez plece a premiestnila sa.

 

Alice: 

Nech som sa snažila ako som chcela, nevidela som Iminu budúcnosť medzi nami. Viem, že je to hlúposť, kedže som ju ani pred tým nevidela, ale vtedy som nevidela ani nikoho, kto bol s ňou, ale teraz vidím každého okrem nej, akoby tu medzi nami už vôbec nebola, a to ma dosť znepokojovalo. Šla som do jej izby, ale to čo som videla ma dosť znepokojilo. 

Na posteli som videla notebook a na ňom list s USB kľúčom. Po Im ani stopy. Prišla som k posteli a vzala si ten list a otvorila ho. 

Milí Cullenovi,

neviem, kto z vás to bude čítať, tak to píšem pre všetkých. V notebooku som nechala štyri videá. Rosalie a Emmett, Edward, Jasper a Alice, Carlisle a Esme. Bohužiaľ som vás musela opustiť, lebo som cítila, že niečo predo mnou tajíte, a to ja nechcem. Nechcem, aby ste mi klamali. Pokladám vás za rodinu a vždy budem. Keby sa niečo dialo, viete, kde ma máte nájsť. To bude asi všetko, čo napíšem v tomto liste, ostatné je vo videách. Môžem len dúfať, že sa nehneváte.

S láskou Im.

 

Neveriacky som pozerala na ten list a prečítala som si ho asi dvadsaťkrát, kým som pochopila, že nás Im opustila.

 

oOZhrnutieOo



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 5. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!