Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 4. kapitola

22.05.2010 (21:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2757×

 Dievča plné prekvapení

4. kapitola: Boj a meditácia

,,Než vyrazíte na cestu, musíte vedieť, kam chcete dôjsť!"      (Edgar Cayce)

„Kde je Esme?" spýtala som sa.

„Šla do obchodu kúpiť jedlo," odpovedal mi Jasper a naďalej sa venoval svojej činnosti, hladkaniu bruška. Bude z neho dobrý otec. Sadla som si k nim a zapla telku. Ani som ju poriadne nevnímala, len som sa snažila nejako zabaviť dokiaľ príde Esme.

Pozerala som do tej telky asi tak 30 minút kým prišlo moje vykúpenie. Hneď ako otvorila dvere, vytrhla som jej tašky z ruky a hnala sa do kuchyni. Nákup som rýchlo poupratovala a začala si robiť šalát. Teda aj Alice. Esme na mňa len vykoľajene pozerala, keď som strúhala mrkvu a jablká.

„Čo to robíš?"

„Šalát, jablkovo mrkvový. Je vynikajúci a hlavne má v sebe veľa vitamínov, takže dodáva energiu," hovorila som jej počas miešania.

„To je od teba milé, ale nemusíš to robiť. Ja rada varím," povedala mi trošku smutne.

„Mne to nevadí a som tak naučená, keďže vo Volterre nevie nikto poriadne variť. A navyše som rada, keď viem dopredu, čo budem jesť. Keď chceš môžeš mi pomôcť s obedom."

„Rada," usmiala sa a odišla z kuchyni. Pridala som sirup, vodu a ešte raz to poriadne zamiešala. Vzala som si žufaňu a dve lyžičky. Do dvoch misiek som nabrala šalát a zvyšok som dala do chladničky. Šla som s tým za Alice.

„Nech sa páči," a podala som Alice jednu misku. Druhú som mala ja. Trochu nad tým ohrnula nos, ale nabrala si šalát a dala ho do pusy. Chvíľu len tak prežúvala, ale potom prehltla a hneď si dala druhú lyžičku. S úsmevom som si nabrala aj ja a začala jesť. Bolo to skvelé. Zbožňujem tento šalát.

„Už si sa najedla?" spýtal sa z ničoho nič Emmett. Pozrela som sa na neho a opýtala sa ho.

„Čo si myslíš?"

„Že hej. Poď," chmatol ma za ruku a ťahal von. Veď ešte uvidí. Dotiahol ma až na nejakú veľkú lúku a nahrbil sa.

„Pripravená?"

„Ja vždy," a ešte viac som sa usmiala. Prišli aj ostatný sa na nás pozerať a uzatvárali stávky.

„Chceš nejakú stávku?" navrhla som mu.

„Chcem. Keď vyhrám budeš chodiť celý týždeň len v spodnej bielizni. A teraz čo chceš ty, keď vyhráš?" Hlupák ani nevie, do čoho sa púšťa. Raz som prehrala stávku a celý týždeň som chodila nahá, spodná bielizeň ma nezabije, aj keď pochybujem, že prehrám.

„Keď vyhrám, budeš musieť zjesť tri hamburgery," a hrdo som sa usmiala. Prekvapene sa na mňa pozrel a tuším, že aj zbledol. Tak to bude niečo.

„Dobre," povedal a vrhol sa na mňa. Uhla som sa a on to napálil do zeme.

„Ja som si myslela, že ideme bojovať a nie bozkávať zem," robila som si z neho posmech. Naštvane sa postavila a znova sa na mňa vrhol. Robil to stále za sebou a ja som sa vždy uhla. Nuda je to, najmä, keď to už robí 40 minút.

„No tak Emmett, z muž sa." Znova zaútočila a aby bola väčšia zábava som sa už neuhla, ale dala mu poriadnu ranu do brucha. Len zaskučal. Teraz som začala útočiť ja. Vrhla som sa na neho, ale všimla som si, že sa mi chce uhnúť tak som mu chytila ruku a prehodila ho cez seba. Len to tak zadunelo. Postavil sa a ja som znova zaútočila, tento krát už neuhol, ale začal sa so mnou poriadne biť. Uštedrovali sme si jednu ranu za druhú. Za každý jeho jeden úder som mu vrátila tri. Aspoň bola zábava. Prestalo ma to baviť tak som to skončila. Rýchlo som okolo neho krúžila až nakoniec, keď už vôbec nevedel, kde som, som mu skočila na chrbát. Vykrútila som mu ruky za chrbát a dala mu ruku pod krk. Zdvíhala som mu hlavu a on prichádzal o kyslík, aj tak ho nepotreboval.

„Zdávam sa," vydýchol. Pustila som ho a zoskočila z neho.

„Prajem ti dobrú chuť," zaškerila som sa na neho. Naštvane odkráčal za Rose, aby ho utešila. Nemal si začínať. S ešte väčším úsmevom som odchádzala do domu. Esme už bola v kuchyni a chystala jedlo na prípravu obeda. Umyla som si ruky a začala jej pomáhať.

„Čo budeme variť?" spýtala som sa.

„Pozerala som v knihe nejaké nápady a našla som kuracie prsia na ovocí s ryžou," povedala mi a ukázala obrázok. Vyzeralo to dobre. Tak sme sa pustili do toho. Po polhodine sme mali hotové jedlo a mohlo sa servírovať. Na dva taniere som nabrala jesť a položila ich na stôl. Esme ohlásila Alice a mohlo sa jesť. Chutilo to úžasne a aj Alice nás pochválila. Videla som ako Esme prekypovala hrdosťou.

„Zase už môžem pre niekoho variť," vravela s úsmevom. To ma prekvapilo.

„Zase? Ty si už varila?" spýtala som sa. Kedy mohla ona variť, keď sú v dome samí upíry. Vystrašene sa na mňa pozrela.

„Raz som pomáhala v deckom domove a robilo mi to radosť, vieš," vyplašene mi povedala.

„Aha." Odišla som z kuchyne a šla za Edwardom. Zaklopala som na dvere.

„Poď ďalej," vyzval ma. Otvorila som dvere a vošla dnu. Obzerala som okolo seba. Mal to tu naozaj pekné. Tiež ako v mojej izbe tu dominovali dve veľké okná. Poličky, na ktorých mal knihy, cédečká a vežu. Namiesto postele mal bielu pohovku. Sedel na nej a čítal knihu.

„Čo si želáš?" spýtal sa.

„Prišla som ti povedať, že sa stretneme hneď pri západe slnka, vonku pred domom," odpovedala som mu a odišla do svojej izby. Ešte premyslieť ako mu to všetko vysvetlím. To bude problém, mužskému mysleniu totiž nechápem. Budem to musieť nejako doriešiť. Len tak som sedela na kresle a pozerala von oknom. Ani som nevnímal čas, ale keď slnko už zachádzalo a prírodu obklopovala tma, som zistila, že už je zrejme čas. Pozrela som sa na sebe, čo mám vlastne oblečené. Boli to stále tepláky a voľné tričko. To je dobré. Vyskočila som z okna a hnala sa ku vchodu. Už tam stál a čakal ma. Zhrozene som sa na neho pozrela, teda skôr na jeho oblečenie. Mal upnuté rifle a košeľu.

„Čo to máš prosím ťa oblečené? Okamžite si obleč niečo pohodlnejšie. Hybaj," rozkázala som mu. Rýchlo v bežal do domu a o nejakých päť minút bol naspäť. Mal na sebe tepláky a voľné tričko. Presne ako ja.

„Poď za mnou," rozkázala som mu a utekala do lesa. Nasledoval ma. Dúfam, že to nájdem. Bežala som tade len raz a to som lovila. Nakoniec som to zvládla. Ocitli sme sa na lúke, kde sa práve kvety ukladali do spánku. Tíško som šla až do stredu lúky a sadla si. Edward si sadol vedľa mňa.

„Keď začínaš je najlepšie, keď si na nejakom odľahlom mieste, kde ťa nič poriadne nemôže vyrušiť a tiež sa cítiť pohodlne. Preto som ti prikázala sa prezliecť a teraz mi povedz, čomu presne si včera nerozumel," povedala som mu.

„Vlastne som ťa chápal," povedal skromne. Naštvane som sa na neho pozrela.

„A prečo si vravel, že nie?" kričala som.

„Ani neviem," odpovedal. Ja tomu mužské myslenie zrejme nikdy nepochopím. ,,Tak ti aspoň nemusím hovoriť znova, takže budeme pokračovať." Prikývol.

„Pohodlne sa usaď alebo si ľahni, je dobré, keď máš vystretú chrbticu. Ako som ti už povedala meditáciu sa treba naučiť a tvoja myseľ bude spočiatku protestovať. Je teda dôležitá hlavne vytrvalosť, niekedy 6 mesiacov, niekedy aj 2 roky, ale oplatí sa vydržať. Je dôležité aby si pochopil, čo je tvojim dôvodom pre meditáciu. K meditácii musíš pristupovať s otvorenou mysľou a nemôžeš k nej pristupovať násilím. Pri meditácii sa často krát vyskytujú neobyčajné úkazy, ktoré môžu odpútať tvoju pozornosť od skutočného zmyslu meditácie. Nemal by si robiť meditáciu pre niečo, ale aby si smeroval k niečomu. Nemal by si očakávať odmenu. Pravdivým duchom meditácie je skôr rozdávať a vyjadrovať lásku, než získavať výhody pre seba. Taktiež by nemala byť využívaná ako nejaký prostriedok úniku z reality. To, že bude meditácia využitá sa stane tvojim nepriateľom. Mnohý preto meditáciu opustili, lebo nenašli niečo, čo by ich mohlo zaujať. Svoje myšlienky by si mal strážiť a nasmerovať ich k pozitívnemu mysleniu. Chápeš ma?" spýtala som sa pre istotu.

„Áno," zašepkal a naďalej sedel v tureckom sede a mal zavreté oči.

„Vypni si nachvíľu svoje telo, uvoľni napnuté svaly," šepkala som mu. Nechala som ho tak asi päť minút a potom som začala. ,,Počúvaj môj hlas, nič iné nevnímaj. Nechaj si hlavu klesnúť na prsia. Zhlboka sa trikrát nadýchni a vydýchni. Potom sa vráť do úvodnej polohy," spravil tak. Pokračovala som. „Zakloň hlavu celkom dozadu a zhlboka sa trikrát nadýchni a nadýchni, hlavu daj znova do úvodnej polohy. Nakloň hlavu na ľavo a zhlboka sa nadýchni a vydýchni trikrát, hlavu daj do úvodnej polohy, to isté sprav na pravo. Teraz nechaj hlavu znova klesnúť dopredu a trikrát ňou otoč. Potom to isté do druhej strany a vráť sa do vzpriamenej polohy. Vdýchni nosom niekoľkými krátkymi, ostrými vdychmi, pokiaľ nemáš plné pľúca. Zadrž na okamžik vzduch a potom naraz vydýchni ústami pričom vydáš zvuk „ha!". Opakuj trikrát. Pomaly a plne vdýchni jednou nosnou dierkou, druhú si chyť, vnímaj ako sa ti rozširuje telo. Zadrž na okamžik vzduch a potom vydýchni ústami a sleduj, ako sa ti telo naspäť zužuje. Preveď to trikrát a to isté potom s druhou nosnou dierkou," chvíľu som počkala kým to všetko spravil a hovorila som ďalej. „Teraz s čiastočne uvoľnením telom sa pri hlbokom dýchaní sústreď na svoje myšlienky. Predstav si, že celé tvoje telo je uzavreté vo veľkej bielej guli. Vnímaj prúdiacu svetelnú energiu. Pokračuj v uvoľňovaní tela . Pozornosť sústreď na prsty na nohách. Prikáž im, aby sa uvoľnili. Takto uvoľňuj svoje telo, zospodu nahor. Zavŕš to, až pri svojom treťom oku. Nechaj sa unášať, padaj stále hlbšie a hlbšie. Opusti materiálny svet, prestaň ho vnímať, opusti svoje ego. Neblúď bezhlavo medzi svojimi myšlienkami, len ich pozoruj, potom len jednu a ak to zvládneš tak neskôr žiadnu. Počúvaj svoje vnútro, nechaj sa unášať, nech k tebe prichádza akýkoľvek zvuk alebo pocit, nenechaj sa vystrašiť. Poddaj sa tomu, pohybuj sa stále vyššie, stále dovnútra," prestala som.

Už nebolo, čo by som mu mohla nateraz povedať. Sledovala som ho ako nehybne sedí a zhlboka dýcha. Ako sa snaží preniknúť dovnútra. Vyzeral okúzľujúco. Boh alebo anjel medzi kvetmi. Asi po polhodine som ho začala uvádzať naspäť do bdelého stavu. Zamrkal očami a očarujúco sa na mňa usmial. Jeho úsmev mi vyrazil dych. Ešte že nepotrebujem dýchať.

 „Podarilo sa mi, teda aspoň myslím, že nachvíľu sa mi to podarilo," zašepkal omámene. Usmiala som sa na neho tiež a prisadla si k nemu.

„Vidíš, nie je to nič zložité. Od zajtrajšku, teda už od dneskajšku môžeš pokračovať aj sám," povedala som mu. Zamračil sa.

„Vadí ti, že som s tebou? Veď by sme ju mohli meditovať spolu," zašepkal. Teraz som sa zamračila ja. Premýšľala som o tom.

„To by nebol zlý nápad." Znova sa usmial a dal mi pusu na líce. Pocítila som mravčenie v mieste, kde ma pobozkal. Slabé elektrizujúce, také dačo som ešte nikdy nepocítila, teda, čo si pamätám. Bol to úžasný pocit. Chcela som ho pocítiť znova a Edward akoby to vytušil a začal sa ku mne nakláňať.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 4. kapitola: