Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 18. kapitola

03.12.2010 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 6097×

18. kapitola

Edward:

Bella strácala vedomie. Jej srdce spomaľovalo.

„Carlisle, jej srdce. Srdce!“ vrieskal som v panike. Carlisle rýchlymi pohybmi prerezával jej pokožku. Rana sa hneď sceľovala, preto do nej Carlisle vsunul ruku.

„Musíš to urobiť! Urob to! Kým ešte bije! Edward, premeň ju! Na čo čakáš...“ zasyčal Carlisle. Váhal som. Príšerne som sa bál. Bella ťažko dýchala. Carlisle ranu na silu roztiahol. Opatrným pohyb vybral dieťa. Plodový obal roztrhlo samo. Carlisle ho natočil tak, aby som ho videl. Bol to chlapček. Zrazu zaplakal. Bellin dych sa zastavil a ja som mal pocit, že sa usmieva. Jej srdce sa trepotalo ako krídla vážky. Stále slabšie a slabšie.

„Edward, urob to!“ štekol Carlisle. Musel som sa rozhodnúť v jedinej krátkej sekunde. Nedokážem žiť bez Belly, nedokážem. Som sebecký, ale teraz ide aj o naše deti. Naklonil som sa nad ňu a pobozkal ju na pery. Skĺzol som po jej čeľusti na krk. Jej pokožka bola napnutá a krčná tepna sa priam vzdúvala. Zatvoril som oči. Moje zuby prešli jej pokožkou hladko. Zacítil som chuť jej krvi. Jej telo sa prudko myklo. Vpustil som do jej tepny všetok jed, čo sa mi nahromadil v ústach. Odtiahol som sa. Oči má pálili, akoby som v nich mal žiletky.

„Pokračuj! Musíš do nej dostať, čo najviac jedu,“ prikázal Carlisle. On zatiaľ svorkami sťahoval Belline rany. Schmatol som jej zápästie a uhryzol. Potom nasledovala lakťová jamka. Obehol som stôl a to isté zopakoval s druhou rukou. Uhryzol som ju aspoň desaťkrát. Zakaždým sa jej telo myklo. Carlisle jej zatiaľ vpichol do žily morfium. Cítil som jeho chuť v každom uhryznutí. Všetko sa zbehlo tak rýchlo.

„Poď po dieťa, Esme!“ zvreskol Carlisle. Okamžite vošla do miestnosti s rukou na ústach a nose. Vzlykala. Opatrne vzala môjho syna a vyšla. Bola strachom bez seba. Bála so o Bellu. Všetci sa báli a ja najviac. Uhryzol som ju poslednýkrát do krku. Odtiahol som sa a hlasno dýchal. Bolo mi zo seba zle. Carlisle mi položil ruku na rameno.

„Výborne. Mení sa. Dúfam, že morfium stlmí bolesti,“ povedal uznanlivo. Moje mŕtve srdce pukalo. Toto som nechcel.

„Mrzí ma to, Bells,“ šepkal som jej do ucha a hladil ju po vlasoch. „Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa...“ opakoval som do dookola. Carlisle odišiel z miestnosti a nechal ma s mojou meniacou sa manželkou. Všade bola jej krv. Vzal som ju opatrne do náručia a zo stola som sa s ňou presunul na posteľ. Držal som ju pevne v náručí a chladil svojou rukou jej rozpálené čelo. Prešlo už takmer šesť hodín. Nič sa nemenilo. Bella ležala bez pohnutia. Vedel som, aké bolesti prežíva. Ja som sa tri dni zvíjal v kŕčoch a ona sa ani nepohne. Dúfal som, že možno zabralo morfium. Začul som Alicine myšlienky. Vošla opatrne do miestnosti.

„Vystriedam ťa. Choď sa pozrieť na syna,“ šepla. Nechcel som nechať svoju manželku samú, ale túžil som vidieť svojho synčeka.

„Dones ho sem,“ pošepol som.

„Najprv to tu musíme upratať od krvi. Choď sa naňho pozrieť. Je to malý hladoš,“ usmiala sa. Opatrne som položil Bellu na posteľ a pobozkal ju. Alica okamžite zaujala moje miesto. Zbehol som po schodoch. Esme mala v náručí môjho synčeka. Okamžite sa postavila a podala mi ho.

„Je nádherný,“ šepla dojato. Vzal som si ho a pozrel do jeho maličkej tváričky. Uprel na mňa veľké čokoládové oči. Mal tmavo hnedé páperie na hlavičke. Nesmierne sa podobal na Bellu. Privinul som si ho bližšie a on sa usmial. V drobnej pusinke sa mu zaleskli zúbky. Prešiel som po nich prstom a on ma okamžite uhryzol. Bol ako Nessie. Čo má v pusinke, musí ochutnať. Bol v tom jeden malý rozdiel. Prst ma nesmierne zapálil. Vyvalil som oči.

„Je jedovatý?“ opýtal som sa fascinovane. Carlisle ku mne pristúpil.

„Áno. Asi sa to dedí na mužské pohlavie. Kto vie?“ povedal pokojne. Usmial som sa.

„Vie, kto som. Vie, že som jeho otec a chýba mu mama,“ šepol som. Cítil som to z jeho myšlienok. Chcel cítiť jej vôňu. Videl som v jeho myšlienkach jej tvár. Pobozkal som ho na čielko a podal ho späť Esme.

„Ako sa bude volať?“ opýtala sa. Pokrčil som ramenami.

„Mala by ho pomenovať Bella. Nepotrvá to dlho.“ Vrátil som sa do izby. Alice kľačala na kolenách a drhla dlážku od krvi. V nose ma zapálil čistiaci prostriedok. Ľahol som si k Belle a objal ju.

„Máme chlapčeka. Je nádherný. Veľmi sa na teba podobá a nevie sa ťa dočkať.“ Vedel som, že ma počuje a tak som rozprával a rozprával. Povedal som jej ako ju milujem, ako ma všetko mrzí. Potom som jej pohmkával jej uspávanku. Prešlo už dvadsaťštyri hodín. Charlie volal už dvakrát. Bol nadšený, že má vnuka. Carlisle mu povedal, že Bella mala ťažký pôrod a že za pár dni bude v poriadku. Na viac sa nepýtal.

Rose ticho zaklopala a vošla.

„Malý je nervózny,“ povedala polohlasom.

„Dones ho,“ šepol som. Na krátku chvíľku zmizla a vrátila sa s mojím synom. Jemne ho položila na posteľ ku mne a sadla si na zem. Vzal som Belle bezvládnu ruku a položil ju na deku, kde bol náš synček.

„To čakanie je strašné.“ Rose pokrčila ramenami.

„Kde je Jasper?“ opýtal som sa, lebo som ho nepočul.

„Nevydržal tu,“ šepla Rose. Nechápal som.

„Myslíš, že mu vadila krv alebo mu vadilo Belline utrpenie?“ šepol som.

„Oboje.“ Rose sa zodvihla a vzala malého.

„No poď, Edí,“ pošepla. Zodvihol som obočie a pozrel na ňu.

„No, čo? Nejako ho musíme volať a jemu sa to páči,“ usmiala sa a odišla. Bella už prestávala dýchať. Trvalo to už štyridsaťdva hodín. Bolo to trocha rýchlejšie než obyčajne. O ďalšiu hodinu dotancovala Alice. V rukách mala šaty a topánky.

„Už to dlho nepotrvá. Carlisle odvezie malého Edwarda k dedkovi Charliemu. Nemôže tu byť, keď sa preberie. Len pre istotu.“

„Koľko to ešte potrvá?“ opýtal som sa.

„Štyri hodiny.“ Položila šaty na posteľ a naznačila, aby som odišiel. Vyšiel som z izby. Oprel som sa o stenu a čakal. Po chvíli vyšla von.

„Bude nádherná.“

„Ona vždy bola,“ usmial som sa a vošiel dnu. Mal som strach, ako Bella príjme svoju premenu. Ako zvládne obdobie novorodenej. Bude schopná zvládnuť túžbu po krvi? Odpustí mi... Toľko otázok a žiadna odpoveď. Vzal som Bellu na ruky a uložil ju na stôl. Alice obliekla Bellu do krátkych modrých šiat a na nohy jej obula vysoké lodičky. Bola nádherná. Jej srdce začalo vynechávať v dlhších pauzách. Najprv vošiel Carlisle s Esme a postavili sa k stene. Alice s Rose vošli ruka v ruke. Potom prišiel Emm a nakoniec Jasper. On ostal stáť pri dverách. Alice sa usmiala.

„Päť sekúnd...“ Len čo to povedala, Belline srdce udrelo naposledy. Jej viečka sa pomaly rozlepili a ja som sa takmer neudržal na nohách. Pristúpil som bližšie. Bella natiahla jednu ruku pred seba a obzerala si ju. Potom pootočila hlavu a uprela na mňa pohľad. Prehla sa v páse ako steblo trávy a ladne sa posadila. Nič ladnejšie a plynulejšie som nikdy nevidel u žiadneho upíra. Spustila nohy zo stola a upierala na mňa krvavé oči. Fascinovane na mňa hľadeli. Nič dookola si nevšímala. Hypnotizovala ma. Zošmykla sa na nohy a mačacou, pomalou chôdzou prešla až ku mne. Vyzerala, akoby sa vznášala. Natiahla ruku a dotkla sa mojej tváre. Nežne skĺzla z nosa na moju čeľusť. Potom jej prsty zablúdili k mojím perám. Vydýchol som a ona sa zachvela.

„Si nádherný...“ šepla medovým hlasom. Usmial som sa. Nespustila zo mňa pohľad. Natiahla sa na špičky a priblížila sa perami k mojim. Vyšiel som jej v ústrety. Pritisla sa na mňa a slastne zavrčala. Bol to šialený zvuk vychádzajúci z jej hrude. Emmett to nevydržal a rozosmial sa. Bella prudko odskočila, čím prevrhla celý operačný stôl. Všetko sa z hrmotom zosypalo. Bella stála uprostred toho neporiadku ako malé dievčatko. Jasper sa napriamil a usmial sa.

„Je neskutočne pokojná,“ šepol a urobil krok do miestnosti. Všetci sa uvoľnili. Novorodený sú často nevyspytateľní. Bella však pozná každý detail upírieho života a mala čas pripraviť sa na toto obdobie. Otočila sa ku mne a chytila sa za hrdlo.

„Bolí ma hrdlo,“ šepla.

„Pôjdeme na lov.“ Usmial som sa. Bella spozornela a bolo vidno, že usilovne počúva.

„Kde sú moje deti?“

„U Charlieho. Nechceme nič riskovať,“ povedal Carlisle. Bella chápavo prikývla, no posmutnela.

„Aký je?“ opýtala sa ma.

„Nádherný. Podobá sa na teba. Musíš mu dať meno,“ povedal som pokojne.

„Volá sa Edward.“ Zatvárila sa nechápavo. Všetci sa rozosmiali.

„Mali sme si dávať viac pozor na jazyk, keď si sa menila,“ poznamenala Alice a chytila Bellu za ruku. Trhla sebou, na čo sa Jasper prikrčil do útočnej pozície. Bella sa rozosmiala.

„Nepripadáte mi studení. To je skvelé.“ Nechápavo pozrela na Jaspera a on sa hneď uvoľnil. Bella sa otočila ku mne a usmiala sa.

„Poďme,“ šepla. Vzal som ju za ruku a pomaly ju pritiahol k sebe.

„Ako si praješ.“ Vzal som ju do náručia a rozbehol sa k oknu. Vyskočil som a vyrazil do lesa. Bella sa z môjho náručia vymrštila a vyštartovala obrovskou rýchlosťou. Zastavili sme sa až hlboko v lese. Jasper s Emmettom boli asi kilometer od nás. Bella sa zhlboka nadýchla. Techniku poznala a tak len vdychovala vzduch okolo. Urobil som to isté. Chcel som vedieť, čo bude moja manželka loviť. Náhle som sa trhol. Ucítil som človeka a Bella očividne tiež. Nahrbila sa a prudko vyrazila.

17. kapitola - 19. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 18. kapitola: