Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 10. kapitola

16.07.2010 (14:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1531×

 10. kapitola - Quare eam?  

Spomeň si na posledné slová tej, ktorá bola odsúdená na prekliaty život so mnou... 

Na kruhovej lúčke v podzemí zavládlo hrobové ticho. Všetci vedeli o kom je reč – o Jacobovej matke, ktorá je už storočia mŕtva. Nikdy sa im nepodarí vyslobodiť Nessie spod kliatby, nikto jej matku nepoznal. Edward si spomínal, že ju zopár krát videl, ale nepoznal sa s ňou, rovnako na tom bol aj Carlisle.

„Sme v háji, moja matka zomrela pri pôrode,“ povedal smutne Jacob a mocne objal Nessie. Nenávidel už len predstavu, žeby ju mal stratiť a teraz sa to stane. Vedel, že jeho otec je prefíkaný a zákerný, ale nikdy si nemyslel, žeby bol až takýto podlý.

„Ako sa volala tvoja matka, Jacob?“ zamumlala potichu Nessie do Jacobovej košele. V mysli jej stále koloval jeden jediný obraz a ak je pravdivý, stále majú nádej na úspech. Aj keď malú nádej, ale lepšie aspoň nejaká ako žiadna.

„Volala sa Jasmine, prečo sa pýtaš? Nessie?“ spýtala sa jej a mierne ňou zatriasol, keďže mu neodpovedala a vyzerala byť úplne pohltená svojimi vlastnými myšlienkami.

„Nevieš ako vyzerala?“ spýtala sa namiesto odpovede. Všetci takmer akoby videli ako jej v hlave hmýria myšlienky. Na čo len môže myslieť?

„Podľa jej sestry – Jessie – akoby som jej z oka vypadol. Vraj som jej presná kópia, len ona mala dlhé vlasy a zelené oči. Nessie, čo sa deje?“ spýtal sa jej netrpezlivo Jacob a položil jej dlaň na tvár. Bol stále viac a viac nervózny, načo sa asi tak na to všetko pýta?

„Jacob, ja som poznala tvoju matku. Vlastne som ju videla ako posledná,“ priznala sa potichu napokon Nessie a Jacob stuhol ako stena, ako kamene, ktoré ich obklopovali. On sa strachoval, že ju stratí a ona je nakoniec tou, ktorá počula posledné slová jeho matky. Ona bola pri tom, keď sa narodil...

„Ty si bola pri tom, keď som sa narodil?“ spýtal sa popletene Jacob. Prečo sa potom teda k nej nepripútal už dávno? Nessie akoby odhadla na čo myslí, alebo to na ňom bolo až príliš vidno, mu odvetila:

„Nemohol si sa ku mne pripútať, keďže si sa ešte nepremieňal. Je v tom vlčí gén,“ povedala pomaly a sladko sa usmiala. Všetci vytreštili oči – až na Edwarda a Nessie. Tí vedeli, že sa Jacob k nej pripútal, ale nič nepovedali. Čakali, kým sa Jacob odhodlá sám, pravdepodobne si ešte nebol ani sám istý.

„Ty si sa k nej pripútal, prečo si nič nepovedal?“ spýtal sa Carlisle po dlhom tichu.

„Nebol som si istý, ale ako si to vedela ty, Nessie?“ spýtal sa Jacob a svoju pozornosť opäť presunul na Nessie, ktorú stále zvieral v náruči a len tak ju nemienil pustiť. Mohol by takto zotrvať až do konca svojho života – v jeho prípade skôr až dovtedy, kým by bol svet svetom.

„Za svoj život som spoznala veľa ľudí a ešte viac mýtických bytostí. Medzi nimi bolo veľmi veľa vlkov, takých ako si ty. Často krát mi rozprávali o pripútaní sa a videla som na vlastné oči, ako to prebiehalo. Akoby si našiel jediný dôvod prečo žiť. A presne tak sa cítim ja odvtedy, čo som sa ti pozrela po prvýkrát do očí,“ povedala a nežne ho pohladila po tvári. Na chvíľku si dovolila ten luxus a zabudla na všetko. Na všetky problémy, sústredila sa len na Jacobove oči, ktoré ju spaľovali zamilovaným pohľadom. Okolo nich akoby poletovalo neviditeľné šťastie, ktoré vyžarovalo z ich pohľadov, z ich tiel.

Jacob sa díval Nessie do očí a po prvý krát si bol úplne istý tým, čo k nej cíti a čo ona cíti k nemu. Pomaly k nej sklonil hlavu, ale pár milimetrov od jej pier sa zarazil a vyčkával. Napadlo mu, že Nessie by s tým nemusela súhlasiť. Nessie si však bola úplne istá, prekonala tú minimálnu vzdialenosť a pritlačila svoje pery na tie jeho hrejivé a mäkké. Teraz boli len oni dvaja, takže si ani nemohli všimnúť, že ich ostatní nechali samých a presunuli sa trochu ďalej.

Nessie a Jacob sa stále bozkávali. Jacobove ruky obkresľovali Nessiinu siluetu a jej ruky boli obmotané okolo jeho krku, pretože náhle potrebovala oporu. Po dlhej dobe sa od seba odtiahli a obaja lapali po dychu, ale odovzdane si hľadeli do očí. Jacob Nessie stále hladkal po tvári a očarene si prezeral jej šťastím rozžiarenú tvár.

„Ľúbim ťa,“ zašepkal Jacob Nessie do ucha a schoval ju vo svojom teplom náručí. Nessie sa usmiala. Konečne cítila, že toto je láska jej života, na ktorú tak dlho čakala a ktorú našla až teraz, paradoxne, keď umiera.

„Aj ja ťa ľúbim,“ zašepkala aj ona a pobozkala ho na ucho. Mohla by takto ostať až do konca života, ale museli dokončiť túto záležitosť, aby mohli spolu aj ostať. Neochotne sa trochu odtiahla a v mysli zavolala na Edwarda, keď si všimla, že sú s Jacobom sami dvaja.

Edward a ostaní sa vrátili a všetci sa usmievali. Boli šťastní, aj keď táto situácia bola všelijaká, len nie šťastná. Ale ako sa môžu neusmievať, keď spolu tvoria taký krásny pár?

„Takže povieš nám už konečne, čo povedala ako posledné jeho matka?“ spýtal sa napokon Edward a spýtavo zdvihol obočie.

„Jeho matka povedala dve veci – najskôr ma poprosila, aby som Jacoba dala jej sestre, čo sa mi nepodarilo, pretože skôr ako Jasminina sestra, prišiel Jacobov otec a Jacoba odviedol. A potom povedala jediné: daj mu to, čo jeho otec ako jediné nevie vyčarovať,“ povedala Nessie a všetci sa zamysleli, predovšetkým Jacob, ktorý najlepšie poznal jeho čary a predovšetkým jedno jediné kúzlo, ktoré nedokázal vyčarovať – keďže nebol dobrý čarodejník, nevedel vyčarovať jedno, nevedel vyčarovať lásku.

„Môj otec nevedel vyčarovať jediné: lásku,“ povedal napokon Jacob a Nessie sa tiež zamyslela. To sa dalo čakať, že nevie vyčarovať niečo také jedinečné a dobré ako je láska, predsa len bol zlý čarodejník. Ale ako im to pomôže. Ako im láska pomôže prelomiť takú mocnú kliatbu?

„Takže poznáme odpovede, ale stále neviem ako ich použiť,“ povedal napokon Jacob a pozrel na Nessie, ktorá ešte stále premýšľala, ale nemohla na nič prísť.

„Mali by sme ísť domov,“ povedala napokon a rezignovane si povzdychla. Všetci prikývli. Jacob si ju vyhodil do náručia, Nessie schmatla knihu a zvitok a pobalila ich do malej tašky, ktorú mala na krku. Potom sa všetci rozbehli smerom, ktorým prišli.

Jacob niesol Nessie, na ktorej bolo vidno, že je na tom opäť horšie. Dlho to tu už nevydrží.

Rýchlo prebehli tým bludiskom až sa dostali k vodopádu. Jeden za druhým pomaly vyliezli po lane na vrchol. Potom Emmett s Jasperom zvili laná a hodili ich do batohu.

Nakoniec sa rozbehli smerom, ktorým prišli. Nessie medzitým zaspala a tak Jacob bežal trošku pomalšie, aby ju náhodou neprebudil. Bežal a náhle si uvedomil, že jej srdce, ktoré doteraz nebilo, sa slabučko ozývalo. Veľmi slabo a nepravidelne, ale predsa sa len ozývalo. Potešene sa usmial. Nech to spôsobilo čokoľvek, bolo to znamenie, že sa to aspoň trošku zlepšilo. 

»» zhrnutie ««

Ešte venovania ku kapitole: PinkVolturi, Nerissa, JEAKS, rossieC, Eliza2 a blotik. Ľudkovia, vďaka za podporu a milé komentáre, ktoré ma potešili a povzbudili ma v ďalšom písaní.

Dúfam, že sa vám táto kapitola aspoň trošku páčila, podľa môjho názoru je to kapitolu od kapitoly len horšie a horšie.

S pozdravom, vaša ness ;) 

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 10. kapitola :